Súvisiace dokumenty

Meno a priezvisko

Názov

Táto stránka používa cookies. Viac informácií o spracúvaní vašich osobných údajov na ich základe a o vašich právach nájdete v 

Kontakt

Zbor väzenskej a justičnej stráže je zriadený podľa zákona č. 4/2001 Z. z. o Zbore väzenskej a justičnej stráže (ďalej len „zbor“) a je charakterizovaný ako ozbrojený bezpečnostný zbor, ktorý plní úlohy súvisiace s výkonom väzby, výkonom trestu odňatia slobody, ochranou objektov zboru, objektov detenčného ústavu a ich blízkosti a ochranou verejného poriadku a bezpečnosťou v objektoch súdu, objektoch prokuratúry a v ich blízkosti. Zbor organizačne tvoria generálne riaditeľstvo, ústavy na výkon väzby, ústavy na výkon trestu odňatia slobody, ústav na výkon trestu odňatia slobody pre mladistvých a nemocnica pre obvinených a odsúdených (ďalej len „ústav“). Generálne riaditeľstvo a ústavy ako rozpočtové organizácie zriaďuje a zrušuje Ministerstvo spravodlivosti SR. Generálne riaditeľstvo riadi a kontroluje ústavy. Zbor je podriadený ministrovi spravodlivosti SR (ďalej len „minister“). Na čele zboru je generálny riaditeľ, ktorého do funkcie vymenováva a z funkcie odvoláva minister. Generálny riaditeľ za svoju činnosť zodpovedá ministrovi. Na čele ústavu je riaditeľ, ktorého do funkcie ustanovuje a z funkcie odvoláva generálny riaditeľ. Riaditeľ ústavu za svoju činnosť zodpovedá generálnemu riaditeľovi.

Zverejňovanie faktúr a objednávok

Zverejňovanie splatných pohľadávok štátu

Zverejňovanie zmlúv

Dokumenty na stiahnutie

<h2>Zamestnávanie väznených osôb</h2>	Zbor väzenskej a justičnej stráže (ďalej len "zbor") pri plnení úloh, ktoré mu vymedzuje zákon č.4/2001 Z.z. o Zbore väzenskej a justičnej stráže v&nbsp;znení neskorších predpisov, organizuje a vykonáva činnosti zamerané na zamestnávanie odsúdených osôb ich zaraďovaním do práce v strediskách vedľajšieho hospodárstva alebo vo vnútornej prevádzke ústavov na výkon väzby a&nbsp;ústavov na výkon trestu odňatia slobody (ďalej len „ústav“). Cieľom je vytvárať pracovné miesta pre odsúdených, podmienky na získavanie alebo zvyšovanie pracovnej kvalifikácie odsúdených a&nbsp;predpoklady na ich resocializáciu. Podmienky na zamestnávanie obvinených a odsúdených sa radikálne zmenili najmä v súvislosti so zmenou spoločensko-ekonomických pomerov po roku 1989. Do roku 1989 bol spôsob zabezpečovania týchto činností naviazaný na systém centrálneho štátneho plánovania a mimo zamestnávania odsúdených vo vnútornej prevádzke ústavov zboru bol riešený výhradne zaraďovaním odsúdených do práce v štátnych podnikoch. Viaceré ústavy boli vybudované vedľa areálov priemyselných podnikov práve z dôvodu potreby pracovnej sily z radov odsúdených. Nastupujúce zmeny ekonomických podmienok - privatizácia výrobného potenciálu, prebytok nekvalifikovanej pracovnej sily, rozpad tradičných trhov a z toho vyplývajúca zložitá ekonomická situácia štátu sa prejavili nezáujmom nástupníckych firiem i novovzniknutých podnikateľských subjektov zamestnávať väznené osoby za tých istých podmienok ako do roku 1989. Z dôvodu nezáujmu o prácu odsúdených musel zbor&nbsp;postupne prevziať úlohu zamestnávateľa.	Problematika zamestnávania väznených osôb tvorí osobitnú kategóriu poslania zboru, vzájomne prepojenú a súvisiacu s ostatnými činnosťami zboru, ktoré sú v jeho pôsobnosti. Vplyv a význam práce odsúdených v procese ich resocializácie je nezastupiteľný. Pravidelná pracovná činnosť, ktorá okrem ekonomického prínosu pre nich samotných, osoby od nich závislé, ako i pre štát, pôsobí na osobnosť odsúdeného, na jeho vzťah k hodnotám, na objavovanie či zdokonaľovanie vlastných schopností. Pravidelná a účelná práca zmierňuje tiež stres z dlhodobej izolácie v uzatvorenej komunite.Z ekonomického hľadiska je dôležitým prínosom príjem do rozpočtu ústavu z rozúčtovania pracovných odmien odsúdených. Z vykonaných zrážok sa uhrádzajú náklady výkonu trestu odňatia slobody, poukazuje sa výživné pre závislé osoby a hradia sa ďalšie pohľadávky oprávnených. Keď odsúdený nepracuje, časť týchto výdavkov sa uhrádza zo štátneho rozpočtu.

Zamestnávanie väznených osôb

Po modernizácii väzníc prichádzajú na rad ďalšie opatrenia a projekty, ktoré zmodernizujú celý Zbor väzenskej a justičnej stráže. Väzenstvo bude transparentnejšie a otvorenejšie verejnosti.

Prečo je modernizácia dôležitá aj vo väzenstve?Ústavy na výkon trestu odňatia slobody a&nbsp;ústavy na výkon väzby slúžia predovšetkým na účely, aby si tí, ktorí v&nbsp;živote pochybili, odpykali tresty za svoje prehrešky, alebo tí, ktorí sú z&nbsp;trestnej činnosti podozriví, sa nevyhýbali trestnému konaniu, alebo ho nezmarili. Za väzenské múry nikto nevidí, a&nbsp;preto je Zbor väzenskej a&nbsp;justičnej stráže&nbsp;pre spoločnosť jednou veľkou neznámou. Minister spravodlivosti Gábor Gál: „Zbor väzenskej a&nbsp;justičnej stráže, keďže jeho príslušníci vykonávajú svoju prácu predovšetkým za väzenskými múrmi, je možno pre veľa ľudí taká záhadná organizácia, o&nbsp;ktorej vieme len veľmi málo informácií.“&nbsp;To je jeden z&nbsp;hlavných dôvodov, prečo chce Zbor väzenskej a&nbsp;justičnej stráže prinášať viac informácií o&nbsp;ich činnosti, aj prostredníctvom nových projektov.Čo prinesie modernizácia do praxe?Jednou z&nbsp;noviniek, ktorá je spustená dnes, t. j. 20. júna 2019, je nová, komplexnejšia a&nbsp;prehľadnejšia web stránka Zboru väzenskej a&nbsp;justičnej stráže. Zároveň bol zriadený nový odbor podpory centrálneho riadenia a&nbsp;komunikácie, ktorý bude slúžiť tak komunikácii so zástupcami médií, ako aj prezentácii ZVJS verejnosti. Generálny riaditeľ ZVJS, generál Milan Ivan: „Naším cieľom je výrazne zmeniť, zlepšiť komunikáciu s médiami, ale aj s verejnosťou, viac sa jej otvoriť a súčasne poskytnúť prostredníctvom vás a modernejších nástrojov elektronickej komunikácie citlivejšie vnímanie a aj uznanie našej náročnej služby.“Ďalším projektom, ktorý podporuje prepojenie väzenstva s&nbsp;bežným životom, je Šanca na návrat. Pre odsúdených je to možnosť, ako sa čo najlepšie pripraviť na život vonku po prepustení z&nbsp;výkonu trestu. Život za väzenskými múrmi je predsa len odlišný od toho reálneho, pričom sa doňho neraz nevedia začleniť a&nbsp;dopúšťajú sa recidívy. Minister spravodlivosti Gábor Gál je za to, aby tí odsúdení, ktorí „za mreže“ nepatria, žili s&nbsp;určitými obmedzeniami a povinnosťami v&nbsp;spoločnosti: „Bolo by preto vhodné vo väčšej miere využívať alternatívne tresty, ESMO náramky – aj pri väzobne stíhaných, aj pri trestoch. Aby sme ľudí „nezatvárali“ za každú cenu a&nbsp;nebrali im sociálny status, pracovné miesto, taktiež aby im nehrozil aj rozpad rodiny. Verím, že sa to v&nbsp;budúcnosti zlepší a&nbsp;apeloval som aj na riaditeľov jednotlivých ústavov, aby osobám, ktoré spĺňajú podmienky, dávali viac návrhov na podmienečné prepustenie na náramok.“ Príslušníci ZVJS sú tí, ktorí na odsúdených nielen „dozerajú“, ale snažia sa im ukázať správnu cestu životom. Na to, aby mohli robiť svoju prácu kvalitne a&nbsp;zodpovedne, je potrebné navýšiť stav zboru a&nbsp;prijať nových príslušníkov. Ďalším z&nbsp;projektov ZVJS preto bude letný nábor nových zamestnancov.