Tlačové správy

  • 15. November 2021

    Podmienečné prepustenie neznamená ukončenie trestu. Je krokom k humánnejšiemu väzenstvu

    Image

    Trest odňatia slobody by mal byť vždy poslednou voľbou pri ukladaní trestných sankcií. O toto sa snaží väzenstvo v rámci humanizácie a modernizácie postupov. Dôkazom toho sú aj možnosti alternatívnych trestov, medzi ktoré patrí trest domáceho väzenia, trest povinnej práce, resp. podmienečný odklad výkonu trestu s probačným dohľadom.


    Podľa Trestného zákona súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život. Z výsledkov výskumu, ktorý realizovala Právnická fakulta Univerzity Komenského v spolupráci so Zborom väzenskej a justičnej stráže (ZVJS) vyplýva, že aj napriek klesajúcej krivke kriminality na Slovensku, počet odsúdených vo výkone trestu neklesá rovnakým tempom. Podľa odborníkov to môže byť hypoteticky spôsobené dvomi faktormi, pričom jedným z nich je dĺžka nariadených trestov a druhým nižší počet podmienečne prepustených osôb.


    Podmienečné prepustenie neznamená ukončenie výkonu trestu


    Osoby, ktoré žiadajú o podmienečné prepustenie, musia vykonať takú časť uloženého trestu odňatia slobody, akú stanovuje zákon. Tí, ktorí sú podmienečne prepustení, musia ale naďalej plniť povinnosti, ktoré im boli uložené (napr. zdržať sa požívania alkoholu, vyhnúť sa kontaktu s určenými osobami, zúčastniť sa určených programov), musia navštevovať probačného úradníka a v prípade porušenia niektorej z uložených povinností im môže byť nariadený návrat do väzenia.


    O podmienečnom prepustení nerozhoduje riaditeľ ústavu na výkon trestu, ale súd


    O podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody rozhoduje súd na návrh prokurátora, riaditeľa ústavu na výkon väzby alebo riaditeľa ústavu na výkon trestu odňatia slobody, v ktorom sa trest vykonáva, záujmového združenia občanov alebo na návrh odsúdeného na verejnom zasadnutí. Avšak o podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody osoby odsúdenej za zločin, po výkone polovice trestu, súd rozhoduje podľa zákona len na návrh riaditeľa ústavu na výkon väzby alebo riaditeľa ústavu na výkon trestu odňatia slobody, v ktorom sa trest vykonáva. Takýto návrh riaditeľ ústavu spracuje, len ak odsúdený splnil zákonom stanovené podmienky. Ide o podmienky súvisiace s osobnosťou odsúdeného (tzv. materiálne podmienky). Podmienky súvisiace s plynutím času (dobou výkonu trestu odňatia slobody) sú naviazané na typovú závažnosť trestného činu, resp. od 1. januára 2019 aj „väzenskú“ minulosť odsúdeného (tzv. formálne podmienky). Poslednú skupinu podmienok, ktoré oprávnený orgán pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení posudzuje, tvorí spôsob výkonu trestu odňatia slobody a možnosti technickej kontroly – elektronického monitorovania podmienečne prepusteného, ktoré je obligatórnou súčasťou podmienečného prepustenia po polovici výkonu trestu odňatia slobody u odsúdených vykonávajúcich trest odňatia slobody za zločin.


    Súd, ktorý rozhoduje o podmienečnom prepustení vychádza z hodnotení, ktoré spracuje ústav, v ktorom odsúdený vykonáva svoj trest, pričom sa zohľadňuje aj miera nebezpečenstva väznenej osoby pre spoločnosť. Hodnotenia ale nezahŕňajú len schopnosť návratu do spoločnosti či možnosti opätovného zlyhania na slobode, ale aj správanie odsúdeného za mrežami, jeho zapájanie sa do aktivít a plnenie programu zaobchádzania.


    Náprava odsúdeného sa prejaví až na slobode


    Moderné väzenstvo sa snaží čo najviac priblížiť životu mimo väzenských múrov. Avšak samotný výkon trestu musí spĺňať svoj účel a je ovplyvnený väzenskými podmienkami. Mnohokrát ale môže negatívne pôsobiť na väznené osoby najmä izolácia a vplyv iných väznených osôb, čomu by sa v prípade alternatívnych trestov dalo vyhnúť. „Správne načasovanie opustenia väznice, doplnené dohľadom a sprevádzaním odsúdeného počas skúšobnej doby, napomáha skutočnému cieľu výkonu trestu odňatia slobody viac, ako snaha o dlhšiu nápravu odsúdeného vo väznici. Náprava odsúdeného a ochrana spoločnosti sa totiž neprejaví v „umelom“ väzenskom prostredí, ale až na slobode,“ poznamenal pplk. JUDr. Jozef Griger, zástupca riaditeľa odboru výkonu väzby a výkonu trestu GR ZVJS.


  • 10. Jún 2021

    Zmeny v postupoch pri schvaľovaní telefonovania a návštev v kolúznej väzbe

    Kolúzna väzba, jej trvanie a postupy s ňou súvisiace sú problematikou, ktorou sa zaoberá Ministerstvo spravodlivosti SR vo svojom návrhu novely Trestného poriadku. Do tejto problematiky priamo spadajú aj vykonávané postupy pri zasielaní žiadostí o povolenie telefonovania či návštevy, na ktorých zefektívnení sa podieľa Generálne riaditeľstvo Zboru väzenskej a justičnej stráže v spolupráci s Prezídiom policajného zboru.


    Do kolúznej väzby sú umiestňované osoby na základe rozhodnutia súdu na návrh prokurátora, ak zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že sa skutok stal a má znaky trestného činu, pričom existuje dôvodné podozrenie, že ho spáchal obvinený a z jeho konania alebo ďalších skutočností vyplýva, že obvinený bude pôsobiť na svedkov, znalcov alebo spoluobvinených, alebo bude inak mariť objasňovanie skutočností závažných pre trestné stíhanie.


    Počas apríla 2021 podala poslankyňa Národnej rady SR návrh novely Trestného poriadku, ktorou sa navrhovala úprava trvania kolúznej väzby a rovnako úpravu dôvodov tejto väzby. Problematikou sa rovnako zaoberá aj Ministerstvo spravodlivosti SR, ktoré návrh novely predložilo v tom istom mesiaci na medzirezortné pripomienkovanie. Aj na základe týchto návrhov Generálne riaditeľstvo Zboru väzenskej a justičnej stráže v spolupráci s Prezídiom policajného zboru pristúpilo k zmenám upravujúcim postupy zasielania žiadostí o povolenie telefonovania a návštevy osôb vo výkone väzby z kolúznych dôvodov.


    Účelom týchto zmien je zrýchlenie postupov pri zasielaní žiadostí, ako aj odstránenie prieťahov pri zabezpečovaní práva na telefonovanie a na návštevu pri osobách vo výkone väzby z kolúznych dôvodov. Na základe vzájomnej dohody medzi Generálnym riaditeľstvom Zboru väzenskej a justičnej stráže a Prezídiom policajného zboru bude s účinnosťou od 10. júna 2021 na získanie súhlasu resp. nesúhlasu alebo vyhradenia si prítomnosti vyšetrovateľa pri telefonovaní alebo návšteve využívaná elektronická pošta. Po doručení rozhodnutia vyšetrovateľa do určenej emailovej schránky, informuje príslušník zboru o tomto rozhodnutí žiadateľa. V prípade súhlasu s návštevu, príslušník odosiela pozvánku k návšteve určenej osobe a v prípade povolenia telefonovania, zaeviduje telefónne číslo.


    Zmeny v postupe pri zasielaní žiadostí sa nevzťahujú na osoby v kolúznej väzbe, ak v ich prípade ide už o konanie pred súdom (po podaní obžaloby) alebo ak tieto žiadosti schvaľuje prokurátor.

  • 30. Apríl 2021

    Uvoľnenie protiepidemických opatrení umožní väzneným osobám stretnutie s blízkymi osobami

    Image

    Vláda Slovenskej republiky schválila v stredu 28. apríla zmeny, ktoré začnú platiť od 3. mája a týkajú sa aj opätovného umožnenia nárokových návštev väznených osôb blízkymi osobami v priestoroch ústavov na výkon väzby a výkon trestu odňatia slobody.


    Vďaka zlepšujúcej sa epidemickej situácii na Slovensku, vláda SR pristúpila k uvoľneniu opatrení. Pravidlá, kde sa treba preukázať testom, či kde ho netreba, sa nezmenili, ale medzi výnimky zo zákazu vychádzania pribudla na podnet ministerky spravodlivosti SR návšteva obvineného alebo odsúdeného na základe zákonom stanovených podmienok a interných predpisov ústavu.


    Od 3. mája tak všetky ústavy opätovne spustia zákonom stanovené nárokové návštevy, na základe ktorých má väznená osoba právo prijať návštevu najmenej raz za kalendárny mesiac v trvaní najmenej dvoch hodín (obvinení v kolúznej väzbe po predchádzajúcom súhlase OČTK alebo súdu).


    Nárokové návštevy väznených osôb sa uskutočňujú na základe povolenia na návštevu s vyznačeným miestom a termínom realizácie návštev, pričom personál ústavov zboru už aktuálne intenzívne pracuje na harmonograme, na základe ktorého budú pre daný mesiac zabezpečené pre všetky väznené osoby zákonom stanovené návštevy.


    Na návšteve sa môže zúčastniť najviac päť osôb vrátane detí; ak má väznená osoba viac ako štyri deti, toto obmedzenie neplatí pre jej deti. Neuplatnené právo prijať návštevu v čase určenom riaditeľom ústavu alebo ním určeným príslušníkom zboru zaniká. V odôvodnených prípadoch môže riaditeľ ústavu povoliť náhradný termín vykonania návštevy, prijatie návštevy častejšie alebo návštevu viacerých osôb. Pri návštevách budú naďalej dodržiavané prísne protiepidemické opatrenia a o povinnostiach ich dodržiavania bude upozornená každá vstupujúca osoba oznamom pri vchode. Každá osoba vstupujúca do ústavu musí mať prekryté horné dýchacie cesty a pri vstupe si bude musieť dezinfikovať ruky, rovnako zachované ostávajú aj rozostupy medzi jednotlivými osobami v závislosti od priestoru, do ktorého vstupujú, a kde sa bude vykonávať návšteva. Ďalším z opatrení je, že sa vstupujúca osoba musí preukázať negatívnym výsledkom antigénového alebo PCR testu na Covid-19 nie starším ako 7 dní alebo sa musí preukázať potvrdením o tom, že bola očkovaná mRNA vakcínou a od očkovania uplynulo 14 dní po 2. dávke alebo že bola očkovaná vektorovou vakcínou a uplynuli 4 týždne po 1. dávke, alebo hociktorou z týchto vakcín počas 180 dní odkedy prekonala ochorenie Covid-19 a uplynulo 14 dní po 1. dávke. Výnimku tvoria osoby, ktorých zdravotný stav alebo kontraindikácia neumožňuje vykonanie testu. V ústavoch sa naďalej bude vykonávať dezinfekcia dotykových plôch, kľučiek, prístrojov a pomôcok dezinfekčnými prostriedkami s virucídnym účinkom.


    Na základe pretrvávajúceho ohrozenia vírusom Covid-19, sa realizácia návštev v jednotlivých ústavoch bude riadiť ich aktuálnou epidemickou situáciou, ktorú vyhodnotí ústavný lekár v spolupráci s regionálnym úradom verejného zdravotníctva, čiže podľa počtu pozitívne testovaných osôb v konkrétnom ústave môžu byť nárokové návštevy obmedzené, resp. nahradené videonávštevami. Rozhodnutia o obmedzení nárokových návštev alebo ich úplnom nahradení videonávštevami teda budú platné len pre konkrétny ústav, v ktorom sa situácia zhoršila.


    Videonávštevu môže bezplatne realizovať každá väznená osoba v čase určenom riaditeľom ústavu alebo ním určeným príslušníkom najmenej raz za kalendárny mesiac (obvinený a odsúdený mladistvý, odsúdený umiestnený v otvorenom oddelení raz za týždeň). Vychádzajúc z pozitívnych skúseností pri doposiaľ zavedených kompenzačných opatrení pre zabezpečenie sociálneho kontaktu väznených osôb s blízkymi osobami, budú videonávštevy naďalej doplnkovou možnosťou kontaktu pre väznené osoby. V prípade vysokého počtu pozitívne testovaných osôb v rámci ústavu, budú nárokové návštevy opätovne úplne nahradené videonávštevami.


    Väznené osoby budú o aktuálnej situácii a rovnako o možnosti kontaktu s blízkymi osobami upovedomené väzenským personálom ústavu, v ktorom vykonávajú väzbu alebo trest odňatia slobody.


    „Z dôvodu bezpečnosti a ochrany svojho zdravia, zdravia svojich blízkych, ale aj personálu ústavu prosíme všetky vstupujúce osoby do ústavov za účelom vykonania návštevy, aby vo vlastnom záujme dodržiavali platné protiepidemické opatrenia vydané vládou SR a hlavným hygienikom SR, a tým prispeli aj k zabezpečeniu bezproblémového vstupu do ústavu a vykonania návštevy.“

  • 6. Apríl 2021

    Nové opatrenia v prevencii samovrážd vo väzniciach

    Image

    Samovražda za mrežami je citlivou témou, ktorá v ostatnom roku rezonovala v spoločnosti. Prípady, kedy si väznená osoba rozhodne vziať život, nie sú ojedinelé, aj napriek snahe príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže zabezpečiť podmienky na maximálnu elimináciu takýchto incidentov za múrmi väzníc.


    Od začiatku roka 2021 Zbor väzenskej a justičnej stráže eviduje 10 pokusov o samovraždu a 4 samovraždy, pričom najčastejšou formou bolo obesenie a porezanie. Zo získaných údajov za rovnaké časové rozmedzie (január – marec) vyplýva, že počet pokusov o samovraždu a samovrážd sa v ústavoch oproti roku 2020 zvýšil. Národné centrum zdravotníckych informácií zatiaľ neuvádza aktuálny počet samovrážd za rok 2020, preto nie je možné jednoznačne povedať, či tento nárast je celospoločenským problémom vyplývajúcim zo zhoršenej sociálnej situácie. Vychádzajúc ale zo štúdie Národního ústavu duševního zdraví v Českej republike, ktorý v roku 2020 uskutočnil výskum zameraný práve na túto problematiku, môžeme predpokladať, že „v priebehu núdzového stavu došlo v porovnaní s rokom 2017 k nárastu prípadov osôb, ktoré spĺňajú diagnostické kritériá pre niektoré z duševných ochorení a aj riziko samovraždy, pričom toto riziko vzrástlo počas pandémie o tretinu.“


    Štatistika samovrážd v ústavoch Zboru väzenskej a justičnej stráže:


    Zbor väzenskej a justičnej stráže aj napriek tomu, že neeviduje prípadovú štúdiu ohľadom samovražedných pokusov a samovrážd v objektoch ústavov na výkon väzby a na výkon trestu odňatia slobody v spojitosti s ochorením Covid-19, považuje za jednu zo svojich prioritných úloh zintenzívnenie aktivít zameraných na prevenciu samovrážd. Ako totiž uvádza ústavný psychológ Juraj Zajac: „Vo väzení sú časté samovražedné myšlienky, dochádza k tomu oveľa častejšie, ako v bežnej populácii, čo sa potvrdilo výskumne a aj v každodennej praxi, ktorá je súčasťou práce väzenských psychológov.“


    Jednou z najaktuálnejšie uskutočnených iniciatív v prevencii samovrážd je aj pre vyššie uvádzané, zriadenie odbornej komisie na prehodnotenie oparení znižujúcich riziko samovražedného konania v podmienkach výkonu väzby a výkonu trestu odňatia slobody Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky. Komisia sa skladá z 15 odborníkov z oblasti psychológie, trestného práva či špeciálnej pedagogiky. Úlohou komisie je analýza platných opatrení na elimináciu rizika sebapoškodenia a samovražedného konania v ústavných podmienkach. Pričom následne komisia prehodnotí rizikové faktory, proces ich identifikácie, používané nástroje na identifikáciu a spôsoby zaobchádzania s rizikovými väznenými osobami. „Systém prevencie rizika samovražedného konania je v podmienkach ZVJS nastavený už viac rokov a spolupracuje na ňom personál jednotlivých väzníc ako celok s presne definovanými úlohami. Samozrejme, tento systém je potrebné neustále vyhodnocovať z hľadiska efektívnosti jeho fungovania a inovovať v súlade s meniacimi sa potrebami praxe i novými odbornými poznatkami. Práve z tohto hľadiska sme vyhodnotili ako efektívne predstaviť tento systém prevencie rizika samovražedného konania v podmienkach výkonu väzby a výkonu trestu najmä zdravotníckym odborníkom z civilného sektora a sme pripravení zapracovať do neho ďalšie prvky, ktoré by zvýšili úspešnosť prevencie u väznených osôb. Samotný zbor podniká systémové kroky v oblasti vzdelávania interných odborníkov, ktorí potom môžu vnášať vyššiu kvalitu zaobchádzania s väznenými osobami v každodennej praxi,“ objasnila predsedníčka komisie, klinická psychologička Martina Bečková.


Logo ZVJS

Zbor väzenskej a justičnej stráže

O zbore

  • Generálne riaditeľstvo

  • Archív a expozícia zboru

  • Banská Bystrica

  • Banská Bystrica-Kráľová

  • Bratislava

  • Dubnica nad Váhom

  • Hrnčiarovce nad Parnou

  • Ilava

  • Inštitút vzdelávania v Nitre

  • Košice

  • Košice-Šaca

  • Kováčová

  • Leopoldov

  • Levoča

  • Liptovská Štiavnica

  • Nitra

  • Nitra-Chrenová

  • Omšenie

  • Prešov

  • Ružomberok

  • Sučany

  • Trenčín

  • Želiezovce

  • Žilina

Informácie

  • Ochrana osobných údajov

  • Štatistiky

  • Časté otázky a odpovede

  • Dokumenty na stiahnutie

  • Duchovná služba

  • Odborový zväz

  • Penologický výskum

  • Poskytovanie informácií

  • Pracovné príležitosti

  • Publikácie

  • Spolupráca pri zaobchádzaní s väznenými osobami

  • Sťažnosti

  • Tlačový servis

  • Udalosti

  • Verejné obstarávanie

  • Výročná správa

  • Zamestnávanie odsúdených

  • Zverejňovanie dokumentov

  • phone

    +421/2/208 31 111

  • envelope

    kancelariagr@zvjs.sk

  • marker

    Šagátova 1, 821 08 Bratislava

Zbor väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky © 2019