Sučany

História ústavu

V máji roku 1973 sa začalo neďaleko Sučian s výstavbou nového ústavu na výkon trestu odňatia slobody pre mladistvých. Hlavným dodávateľom prác boli Pozemné stavby, n. p. Žilina. Na budovaní nového ústavu sa veľkou mierou pričinili aj  odsúdení z Nápravnovýchovného ústavu Sučany. Denne tam chodievalo pracovať až sto odsúdených. Prvá etapa bola dokončená v decembri roku 1975. Do užívania boli odovzdané objekty administratívno-správnej časti (veliteľská budova, strážnica, slobodáreň, garáže, ČOV, trafostanica a príjazdná komunikácia s parkovacími plochami), ubytovacia časť s  účelovým zariadením (ubytovňa odsúdených, hospodársky blok, kotolňa, inžinierske siete, športové ihriská) a výrobná časť (výrobná hala o rozlohe 3 450 m²). S výstavbou druhej etapy (doškoľovacie stredisko-škola, dielne, telocvičňa) sa začalo v roku 1976 a v roku 1978 bolo otvorené.

V januári roku 1976 boli presunutí všetci mladiství odsúdení a s nimi aj niektorí skúsení vychovávatelia z Ružomberka do nového ústavu. Dovtedajší Nápravnovýchovný ústav v Sučanoch, ktorý existoval v priestoroch psychiatrickej liečebne od roku l972, sa stal po otvorení nového ústavu jeho pobočkou až do 31. 12. 1985. Kapacita ústavu bola 500 osôb, pričom od začiatku sa rátalo s umiestnením nielen mladistvých odsúdených, ale tiež dospelých odsúdených blízko veku mladistvých, na výkon trestu v I. nápravnovýchovnej skupine (NVS) s dĺžkou trestu neprevyšujúcu päť rokov. Dospelí odsúdení boli ubytovaní oddelene od mladistvých. Otvorením nového ústavu pre mladistvých sa skončili roky provizórnych krátkodobých snáh o umiestnenie mladistvých odsúdených do prijateľných priestorových podmienok. Areál ústavu je rozľahlý. Na výmere 8,5 ha ho tvorí 21 budov. Dominantou celého objektu je päťpodlažná ubytovňa odsúdených mužov.

Jednou z najdôležitejších úloh pre nový ústav bolo prijať a stabilizovať nový personál pre kvalifikovanú prácu s mladistvými odsúdenými, ktorý by dokázal v praxi realizovať nové ponímanie nápravnovýchovnej činnosti. Vybraní príslušníci absolvovali ešte v októbri l975 trojtýždňový kurz pre výchovných pracovníkov so zameraním na metódy a formy práce s mladistvými odsúdenými, po ktorom nasledovala pracovná stáž v NVÚ Ružomberok. Pre prácu s mladistvými boli prednostne prijímaní do funkcií vychovávateľ vysokoškolsky vzdelaní ľudia s pedagogickou praxou. Na plný úväzok v ústave pracovali tiež dvaja psychológovia, sociálni pracovníci a učitelia. Značná pozornosť novému ústavu bola venovaná aj od vtedajšej Správy Zboru nápravnej výchovy, zvlášť penologického úseku, ktorý vypracoval  tzv.  „Dočasné smernice pre nápravnovýchovnú činnosť s mladistvými“. Po prvýkrát sa začala v praxi overovať vnútorná diferenciácia odsúdených mladistvých podľa nových priorít. Oproti predchádzajúcim diferenciačným kritériám sa začali uprednostňovať osobnostné pred trestnoprávnymi, čo v praxi dovoľovalo vytvárať homogénne kolektívy mladistvých na základe ich mentálnych a osobnostných daností. Pre vnútornú diferenciáciu mladistvých odsúdených bola určujúca predovšetkým ich inteligenčná úroveň, dosiahnuté vzdelanie a dĺžka trestu. Na základe takéhoto členenia existovali dve diferenciačné podskupiny. Prvú diferenciačnú podskupinu tvorili mladiství bez závažnejších porúch mentálnej úrovne, ktorí dosiahli všeobecné vzdelanie v rozsahu 2. stupňa základnej školy, a ktorých dĺžka trestu presahovala šesť mesiacov. Do druhej diferenciačnej podskupiny boli zaraďovaní mladiství mentálne podpriemerní až s mentálnymi poruchami s dosiahnutým vzdelaním na úrovni 1. stupňa základnej školy, pričom na dĺžku trestu sa nebral ohľad. Tiež tu boli zaraďovaní mladiství s normálnou rozumovou úrovňou, ktorých dĺžka trestu nepresahovala šesť mesiacov. Podľa uvedenej vnútornej diferenciácie sa realizovali dva základné typy prevýchovných programov, ktoré boli špeciálne stanovené pre jednotlivé diferenciačné podskupiny. Preverovanie „Dočasných smerníc pre nápravnovýchovnú činnosť s mladistvými“ trvalo do roku 1986. Poznatky z ich uplatňovania boli zapracované v „Základnom dokumente o práci s mladistvými vo výkone trestu odňatia slobody“ a následne v dokumente „Smernice o osobitostiach výkonu trestu odňatia slobody mladistvých v Nápravnovýchovnom ústave pre mladistvých Martin“, ktoré nadobudli platnosť v roku l987. Priestorové kapacity, materiálne vybavenie a  postupné dopĺňanie ústavu vhodným personálom, vytváralo v priebehu osemdesiatych rokov dobré podmienky na kvalitnú penitenciárnu prácu s mladistvými delikventami. V ústave bol funkčný systém vzdelávania mladistvých, pestrá záujmová, krúžková a športová činnosť. Veľkým motivačným stimulom pre mladistvých v oblasti správania a dosahovania dobrých pracovných výsledkov bol inštitút voľných individuálnych alebo skupinových vychádzok. V tom čase bolo celé osadenstvo ústavu zaradené do práce.

Vo výrobných priestoroch ZŤS Martin vo vnútri ústavu pracovali mladiství z prvej diferenciačnej podskupiny v dvojzmennej prevádzke na pracovisku strojárenského charakteru. Ostatní mladiství boli za prácou vyvážaní mimo ústav, zväčša ako pomocná nekvalifikovaná sila na pracoviská vtedajších štátnych podnikov: Drevina Turany, Stavoindustria Martin, Pozemné stavby Martin, Agrostav Martin, Železničné staviteľstvo Vrútky, Doprastav Martin alebo na sezónne zberové práce do poľnohospodárskych družstiev. Dospelí odsúdení boli zaraďovaní do práce najmä vo vnútornej prevádzke ústavu ako kuchári, údržbári a podobne.

Od svojho otvorenia sa stal ústav stredobodom záujmu odbornej i laickej verejnosti. Svedčili o tom mnohé domáce i zahraničné návštevy, ako aj odborné semináre a konferencie s medzinárodnou účasťou, ktoré sa konali na jeho pôde. S istou mierou nadsadenia možno konštatovať, že v osemdesiatych rokoch minulého storočia ústav úspešne plnil funkciu tzv. výkladnej skrine slovenského väzenstva.

Súčasnosť ústavu

V súčasnosti sa v ústave vykonáva trest odňatia slobody odsúdených mladistvých mužov a odsúdených mužov v minimálnom stupni stráženia bez obmedzenia veku. V marci roku 2016 boli z Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Nitra – Chrenová premiestnené do ústavu z dôvodu rekonštrukcie ústavu Chrenová odsúdené ženy v minimálnom a strednom stupni stráženia.

Celková kapacita ústavu je 517 osôb, z toho 24 miest je určených pre mladistvých, 117 miest je pre odsúdené ženy v minimálnom a strednom stupni stráženia a 376 miest je pre odsúdených mužov v minimálnom stupni stráženia.

Výkon trestu odňatia slobody sa v ústave realizuje diferencovane zvlášť pre odsúdených mužov a zvlášť pre odsúdené ženy. V ústave sú zriadené aj špecializované oddiely/cely – nástupný oddiel, výstupný oddiel, uzatvorený oddiel, oddiel ochrannej a dobrovoľnej liečby a cela s bezpečnostným režimom.

V rámci výstupného oddielu sa ústav aktívne zapojil do dlhodobého národného projektu Šanca na návrat, financovaného z Európskeho sociálneho fondu v operačnom programe ľudské zdroje v prioritnej osi sociálne začlenenie, ktorého zámer primárne vychádza z potreby prepojenia oddelených politík penitenciárnej a postpenitenciárnej starostlivosti, zníženia rizík opakovaného páchania trestnej činnosti a obmedzenia vzniku možných krízových situácií v bezprostrednom okolí osôb vracajúcich sa z výkonu trestu odňatia slobody, pričom hlavná aktivita národného projektu je zameraná na resocializáciu a aktívne začlenenie občanov vo výkone trestu odňatia slobody do spoločnosti, na trh práce a zlepšenie ich prístupu k sociálnym službám.

Kultúrno-osvetová činnosť je v ústave orientovaná najmä do týchto oblastí: osvetová činnosť, záujmová a športová činnosť, využívanie väzenskej knižnice, sledovanie televízneho a počúvanie rozhlasového vysielania, odoberanie tlače a časopisov, kultúrne, vzdelávacie a zábavné podujatia, organizovanie kultúrnych vystúpení a ďalšie akcie prispievajúce k zvyšovaniu kultúrnej úrovne a všeobecného vzdelania odsúdených. V ústave je zriadená viacúčelová miestnosť s pódiom, ktorá je využívaná na vzdelávanie a na organizovanie spoločných kultúrnych podujatí, koncertov, divadelných predstavení, prednášok a besied so známymi osobnosťami športového, spoločenského a kultúrneho života.

V ústave sú zriadené viaceré záujmové krúžky rôzneho zamerania (záhradkársky, počítačový, údržbársky, krúžok šikovných rúk, stolnotenisový, hudobný, akvaristický a ďalšie). V ústave je zriadená väzenská knižnica, ktorej knižničný fond tvorí domáca a zahraničná literatúra. V súčasnosti obsahuje knižnica viac ako 8 327 titulov rôzneho žánru.

Ústav zabezpečuje vzdelávanie odsúdených v spolupráci so Strednou odbornou školou sv. J. Robotníka Žilina pre trojročný učebný odbor „murár“, Spojenou školou Martin v učebnom odbore „mechanik opravár – stroje a zariadenia“ a „spracúvanie dreva“ a Odborným učilišťom Martin v učebnom odbore „obchodná prevádzka príprava jedál.“ Vzdelávanie formou individuálneho učebného plánu v elokovanom pracovisku prebieha aj na Gymnáziu J. C. Hronského vo Vrútkach. Pri plnení povinnej školskej dochádzky v rámci základného primárneho vzdelávania ústav spolupracuje so Základnou školou SNP Sučany a Špeciálnou základnou školou Martin. 

Zdravotná starostlivosť je pre odsúdené osoby a pre príslušníkov ústavu zabezpečovaná kvalifikovaným personálom v troch ambulanciách zdravotníckeho zariadenia (všeobecná, psychiatrická a stomatologická ambulancia). Lôžková časť zdravotníckeho zariadenia pre chorých odsúdených má kapacitu 12 lôžok. Úsek ochranných liečení, kde sa vykonávajú ústavné protialkoholické, protitoxikomanické ochranné liečenia a liečenia patologičského hráčstva, má k dispozícií 27 lôžok (21 lôžok pre odsúdených dospelých mužov a šesť lôžok pre odsúdených mladistvých mužov).

Pravidelnú katolícku duchovnú službu pre odsúdených zabezpečuje väzenský kaplán. Duchovná služba je poskytovaná na základe dobrovoľnosti a prejaveného záujmu. Duchovná starostlivosť pre príslušníkov, zamestnancov a ich rodinných príslušníkov je taktiež zabezpečovaná väzenským kaplánom.

Duchovnú službu pre nekatolíckych veriacich ústav zabezpečuje na princípe dobrovoľnosti osobami splnomocnenými príslušnými cirkevnými úradmi alebo náboženskými spoločnosťami v súlade so zoznamom registrovaných cirkví a náboženských spoločností v Slovenskej republike na základe ich záujmu.

Zamestnávanie odsúdených je účinný a trvale využívaný prostriedok na dosiahnutie cieľov resocializácie. V súčasnej dobe je v ústave zaradených do práce v rámci vedľajšieho hospodárstva ústavu viac ako 229 odsúdených. V rámci zamestnávania odsúdených sú pracovné činnosti  zamerané na  rôzne jednoduché manuálne práce pri triedení odpadového materiálu zväzkov šnúrok a lán, na vizuálnu kontrolu a triedenie súčiastok ložísk, ložiskových puzdier a komponentov v automobilovom priemysle. Ďalej sú to pomocné stavebné práce, pracovné operácie pri výrobe hliníkových rebríkov, práce v polygrafickej výrobe, až po zložitejšie výrobné procesy spojené so strojárskou a nábytkárskou výrobou.

V oblasti vlastnej výrobnej činnosti zameranej na výrobu nábytku a v strojárskej výrobe sa zameriavame na výrobu kancelárskeho nábytku, nábytku do kuchýň a obývacích miestností, ako aj na výrobu kovových konštrukcií, kovových archívnych regálov a iných zvárateľných výrobkov, komponentov a skeletov z hutníckeho materiálu pre právnické a fyzické osoby.

V rámci vnútornej prevádzky ústavu sú odsúdení zaradení na pracoviská údržby ústavu, v ústavnej práčovni, na čističke odpadových vôd, na pracovné pozície v kuchynských prevádzkach, v zdravotníckom zariadení.

Priemerná zamestnanosť odsúdených a obvinených v ústave Sučany sa dlhodobo pohybuje na úrovni 80 – 90 percent z celkového počtu osôb, ktoré je možné do práce zaradiť.

V jednom z objektov ústavu je situovaný aj práčovnícko-opravárenský komplex, prostredníctvom ktorého ústav zabezpečuje pranie bielizne pre odsúdených umiestnených v tunajšom zariadení, ale aj pre ďalšie určené zariadenia zboru v tomto regióne.

Personál ústavu

Štátnu službu v ústave vykonáva kvalifikovaný personál; príslušníci a zamestnanci Zboru väzenskej a justičnej stráže. Na plnenie služobných a pracovných úloh je v ústave systemizovaných 213 príslušníkov a 27 zamestnancov zboru, ktorí sú plne kvalifikovaní na prácu v podmienkach ústavu.

Z hľadiska vzdelanostnej úrovne má 0,4 % personálu vysokoškolské vzdelanie III. Stupňa, 37 % personálu vysokoškolské vzdelanie II. stupňa, 7 % personálu vysokoškolské vzdelanie I. stupňa, 53 % má úplné stredoškolské vzdelanie a 3 % personálu má stredné odborné vzdelanie. Ženy tvoria 24 % z celkového počtu personálu.

Sociálny program

V rámci sociálneho programu ústav prevádzkuje služobné byty. V priestoroch administratívnej budovy ústavu je zriadená oddychovo-relaxačná zóna s vírivou vaňou, saunou, infrasaunou a oddychovou miestnosťou. Pre personál je k dispozícií aj posilňovňa, prípadne v zimnom období telocvičňa.

Ústav zároveň prevádzkuje aj tranzitnú ubytovňu, ktorá slúži pre potrebu krátkodobého ubytovania príslušníkov a zamestnancov z domovského ústavu ako aj pre príslušníkov z iných ústavov.

Medzinárodná spolupráca

Ústav už niekoľko rokov v rámci medzinárodnej spolupráce udržiava pracovný kontakt s Väznicou Všehrdy v rámci Väzenskej služby Českej republiky, ktorá sa taktiež špecializuje aj na výkon trestu odňatia slobody mladistvých odsúdených.