Najčastejšie otázky a odpovede

Inštitút väzby je zaisťovací procesný úkon mimoriadnej povahy zabezpečujúci proporcionalitu záujmu spoločnosti na ochrane spoločenských vzťahov po spáchaní trestného činu a rešpektovanie osobnej slobody jednotlivca, o ktorého vine ešte nebolo právoplatne rozhodnuté.

Obvinený môže byť vzatý do väzby len na písomný príkaz súdu, ak doteraz zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že skutok, pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie, bol spáchaný, má znaky trestného činu, sú dôvody na podozrenie, že tento skutok spáchal obvinený a z jeho konania alebo ďalších konkrétnych skutočností vyplýva dôvodná obava, že:

1.           ujde alebo sa bude skrývať, aby sa tak vyhol trestnému stíhaniu alebo trestu, najmä ak nemožno jeho totožnosť ihneď zistiť, ak nemá stále bydlisko alebo ak mu hrozí vysoký trest,

2.           bude pôsobiť na svedkov, znalcov, spoluobvinených alebo inak mariť objasňovanie skutočností závažných pre trestné stíhanie, alebo

3.           bude pokračovať v trestnej činnosti, dokoná trestný čin, o ktorý sa pokúsil, alebo vykoná trestný čin, ktorý pripravoval alebo ktorým hrozil.

Obvinený môže byť vzatý do väzby aj vtedy, ak je trestne stíhaný pre trestné činy terorizmu, ak doteraz zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že skutok, pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie, bol spáchaný, má znaky trestného činu a sú dôvody na podozrenie, že tento skutok spáchal obvinený.

Väzba sa vykonáva štandardne v ústave na výkon väzby. Zoznam ústavov, v ktorých sa väzba aktuálne vykonáva nájdete v časti „Zoznam väzobných ústavov“. Obvinený sa umiestňuje do konkrétneho ústavu na základe rozhodnutia súdu. Ústav prepustí obvineného z väzby ihneď po doručení písomného príkazu súdu vydaného na základe rozhodnutia o prepustení z väzby alebo po doručení príkazu prokurátora; prepúšťanie sa vykonáva nepretržite.

Dozor nad zachovávaním zákonnosti v ústave vykonáva prokurátor. Kontrolu nad výkonom väzby v ústave vykonávajú Národná rada Slovenskej republiky, minister spravodlivosti Slovenskej republiky a osoby ním poverené, generálny riaditeľ zboru a osoby ním poverené a právnické osoby alebo fyzické osoby, ak tak ustanovuje osobitný predpis alebo medzinárodný dohovor, ktorým je Slovenská republika viazaná.

Bližšia úprava väzby a podmienok výkonu väzby sa nachádza najmä v Trestnom poriadku a zákone č. 221/2006 Z. z. o výkone väzby.

Základným znakom trestu, teda právneho následku spáchaného trestného činu, v zákonom určenej podobe sú jeho regulatívna a vyrovnávacia funkcia. Každý právoplatne uložený trest odňatia slobody páchateľa nielen izoluje, ale aj vytvára podmienky na to, aby po jeho skončení viedol riadny život a nepredstavoval pre spoločnosť ďalšiu hrozbu. Účelom výkonu trestu je chrániť spoločnosť pred páchateľmi trestnej činnosti, zabrániť odsúdeným v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvárať podmienky umožňujúce podporovať a rozvíjať pozitívne osobnostné rezervy pre ich resocializáciu, aby viedli riadny život.

Odsúdeného možno prijať na výkon trestu len na základe právoplatného rozsudku súdu, ak sa preukáže jeho totožnosť a príslušný súd vydal nariadenie výkonu trestu. Na výkon trestu sa nastupuje v ústave na výkon väzby. V ústave na výkon väzby sa s odsúdeným vykonajú prvotné diagnostické úkony. Na základe ich výsledkov a po zhodnotení trestnoprávnych kritérií sa odsúdený umiestni do konkrétneho ústavu na výkon trestu odňatia slobody. Trest odňatia slobody sa štandardne vykonáva v ústavoch na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, stredným stupňom stráženia a maximálnym stupňom stráženia, v ústave na výkon trestu odňatia slobody pre mladistvých, ako aj v nemocnici pre obvinených a odsúdených. Zoznam ústavov, v ktorých sa aktuálne vykonáva trest odňatia slobody nájdete v časti: "Profilácia ústavov".

Ak odsúdený zaradený do ústavu s vyšším stupňom stráženia plní program zaobchádzania, môže mu súd zmeniť spôsob výkonu trestu preradením do ústavu s nižším stupňom stráženia; to neplatí pre odsúdeného na doživotný trest. Ak odsúdený porušuje opakovane alebo závažným spôsobom ústavný poriadok, je podozrivý zo spáchania trestného činu počas výkonu trestu, z jeho prípravy alebo pokusu, môže mu súd zmeniť spôsob výkonu trestu preradením do ústavu s vyšším stupňom stráženia.

Ústav štandardne prepustí odsúdeného z výkonu trestu, ak uplynula doba uloženého trestu, po rozhodnutí súdu o podmienečnom prepustení alebo po rozhodnutí súdu o premene zvyšku trestu odňatia slobody na trest domáceho väzenia.

Dozor nad zachovávaním zákonnosti v ústave vykonáva prokurátor. Kontrolu nad výkonom väzby v ústave vykonávajú Národná rada Slovenskej republiky, minister spravodlivosti Slovenskej republiky a osoby ním poverené, generálny riaditeľ zboru a osoby ním poverené a právnické osoby alebo fyzické osoby, ak tak ustanovuje osobitný predpis alebo medzinárodný dohovor, ktorým je Slovenská republika viazaná.

Bližšia úprava podmienok výkonu trestu odňatia slobody sa nachádza najmä v zákone č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení ďalších predpisov.

Obvineného možno počas výkonu väzby obmedzovať len vo výkone tých práv, ktoré sa vzhľadom na dôvod väzby, zaistenie bezpečnosti osôb a zabezpečenie ochrany majetku a poriadku v miestach, kde sa vykonáva väzba, nemôžu uplatniť alebo ich výkon by mohol viesť k zmareniu väzby. Vo výkone väzby sa rešpektuje ľudská dôstojnosť obvineného a nesmú byť použité kruté, neľudské alebo ponižujúce spôsoby zaobchádzania alebo trestania. Všetky práva ustanovené zákonom sa zaručujú všetkým obvineným v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania. Všeobecný prehľad o právach a povinnostiach osôb vo výkone väzby nájdete v nasledujúcich „letákoch“. Podmienky výkonu práv a povinností v konkrétnej väznici nájdete v „ústavných poriadkoch“.

Počas výkonu trestu odňatia slobody je odsúdený povinný podrobiť sa obmedzeniam tých základných práv a slobôd, ktorých výkon by bol v rozpore s účelom výkonu trestu alebo ktoré sa nemôžu vzhľadom na výkon trestu uplatniť. Odsúdený je obmedzený najmä v práve na nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia, slobode pohybu a pobytu, zachovaní listového tajomstva a tajomstva dopravovaných správ a iných písomností, v práve slobodnej voľby povolania a v práve na nakladanie s vecami osobnej potreby Vo výkone trestu sa rešpektuje ľudská dôstojnosť odsúdeného a nesmú byť použité kruté, neľudské alebo ponižujúce spôsoby zaobchádzania alebo trestania. Všetky práva ustanovené týmto zákonom sa zaručujú všetkým odsúdeným v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania. Všeobecný prehľad o právach a povinnostiach odsúdených nájdete v nasledujúcich „letákoch“. Podmienky výkonu práv a povinností v konkrétnej väznici nájdete v „ústavných poriadkoch“.

Do výkonu väzby a výkonu trestu odňatia slobody sú prijímané osoby nepretržite, aj počas sviatkov. Do ústavu je možné prijať osobu na základe právoplatného rozhodnutia súdu. 

Väznená osoba si môžete priniesť:

-       fotografie, vlastné knihy, časopisy, študijné materiály, písomnosti, ktoré bezprostredne súvisia s konaním vo veci, v ktorej odsúdený vykonáva trest, ako aj písomnosti týkajúce sa iných právnych vecí odsúdeného, osobnú korešpondenciu, potreby na korešpondenciu (papiere, známky, pero, obálky), hygienické potreby (najmä základné hygienické potreby bez obsahu alkoholu a nádob pod tlakom), v množstve, ktoré zodpovedá možnostiam ich uloženia v skrinke, tabak,

-       hodinky neumožňujúce prenos informácií, okuliare, tielko, spodnú bielizeň,

-       finančné prostriedky, ktoré budú evidované na osobné konto.

Vymenovať presný zoznam všetkých osobných vecí, ktoré môže mať väznená osoba pri sebe počas výkonu trestu odňatia slobody alebo vecí, ktoré sú zakázané, nie je možné, nakoľko riaditeľ daného ústavu môže povoliť odsúdenému aj ďalšie veci. Vlastné liečivá a tabletky (vrátane vitamínových doplnkov), akékoľvek potraviny, potravinové doplnky a výživové doplnky sa odsúdenému, ktoré má pri nástupe do výkonu trestu odňatia slobody, nevydajú.

Osoba, ktorá nastupuje do výkonu väzby alebo do výkonu trestu odňatia slobody môže mať pri sebe finančný obnos. Výška finančných prostriedkov nie je striktne obmedzená, avšak odporúčame nepresiahnuť trojnásobok výšky životného minima.

Už počas výkonu väzby alebo výkonu trestu odňatia slobody nemôže mať väznená osoba pri sebe finančné prostriedky, preto budú zaevidované na konto tejto väznenej osoby.

Ak si prinesiem v inej mene peniaze čo bude s nimi?

Tak, ako aj v prípade našej meny, sú takéto finančné prostriedky zaevidované na konto väznenej osoby. V prípade, že si väznená osoba nepožiada o zámenu finančných prostriedkov ostávajú zaevidované na osobnej karte. Pri skončení trestu a prepustení na slobodu sú väznenej osobe vydané všetky financie, ktoré boli zaevidované na osobnom účte. 

Umiestňovanie a premiestňovanie obvineného:

Obvinený sa umiestňuje do konkrétneho ústavu na základe rozhodnutia súdu. 

Obvineného možno premiestniť do iného ústavu len na písomný príkaz prokurátora alebo súdu; ak je to potrebné na zaistenie bezpečnosti a poriadku alebo ochrany zdravia alebo života obvineného alebo inej osoby aj na písomný príkaz generálneho riaditeľa zboru, o čom ústav upovedomí orgán činný v trestnom konaní alebo súd. O premiestnení obvineného ústav bezodkladne upovedomí obhajcu, a ak premiestnenie trvá dlhšie ako 48 hodín, aj rodinného príslušníka obvineného. Ak zdravotný stav obvineného vyžaduje zdravotnú starostlivosť, ktorú nemožno poskytnúť v ústave, alebo ak je to potrebné na účely trestného konania, väzba sa na nevyhnutne potrebný čas vykonáva v Nemocnici pre obvinených a odsúdených Trenčín.

Umiestňovanie a premiestňovanie odsúdeného:

Každý ústav je špecializovaný na výkon trestu podľa vonkajšej a vnútornej diferenciácie (tzn. že nie každý odsúdený môže vykonávať trest v ústave Bratislava, nakoľko tento ústav je stavebno-technicky a personálne profilovaný na výkon trestu v minimálnom stupni stráženia diferenciačná skupina „A“ a stredný stupeň stráženia). Tabuľku profilácie ústavov nájdete v „dokumentoch na stiahnutie“.

Do konkrétneho ústavu sa odsúdený umiestni s prihliadnutím na stupeň stráženia, dĺžku trestu odňatia slobody, závažnosť trestnej činnosti, vek, zdravotný stav, vzdelanie a kvalifikáciu. Pri umiestňovaní odsúdeného sa nevyhnutne prihliada aj na zachovanie zákonom garantovanej ubytovacej plochy (a to nielen v ústave všeobecne, ale aj v rámci vnútornej diferenciácie). Ústav, do ktorého sa odsúdený umiestni, určuje generálny riaditeľ zboru alebo ním určený príslušník zboru.

Do otvoreného oddelenia možno umiestniť odsúdeného vykonávajúceho trest odňatia slobody v minimálnom stupni stráženia. Rozhodnutie o umiestnení odsúdeného do otvoreného oddelenia je výlučne v kompetencii riaditeľa ústavu na základe návrhu komisie po dôkladnom posúdení bezpečnostných rizík. 

Počas výkonu trestu odňatia slobody môže byť odsúdený premiestnený medzi ústavmi. Okrem krátkodobého premiestnenia súvisiaceho napr. s výkonom procesných úkonov v inej trestnej veci, môže byť odsúdený premiestnený do iného ústavu aj „natrvalo“ – teda na výkon zvyšku trestu. V tomto prípade môže byť odsúdený premiestnený buď ak súd rozhodol, že odsúdený sa preradí do ústavu s iným stupňom stráženia alebo generálne riaditeľstvo zboru rozhodlo o premiestnení z preventívno-bezpečnostných dôvodov alebo riaditeľ ústavu vyhovie písomnej žiadosti odsúdeného o premiestnenie.

Civilná osoba nie je oprávnená žiadať o premiestnenie väznenej osoby do iného ústavu. Po umiestnení do určeného ústavu si odsúdený môže podať písomnú žiadosť o premiestnenie do iného ústavu riaditeľovi ústavu, v ktorom vykonáva trest. O takejto žiadosti rozhoduje riaditeľ ústavu, do ktorého sa odsúdený žiada premiestniť, pričom sa k žiadosti vyjadruje aj riaditeľ ústavu, v ktorom odsúdený aktuálne vykonáva trest. Ak bola žiadosť o premiestnenie zamietnutá, odsúdený môže opakovane požiadať o premiestnenie najskôr po uplynutí šiestich mesiacov od rozhodnutia o zamietnutí žiadosti.

Pre bežného občana nie je taká informácia dostupná. Informácie týkajúce sa výkonu väzby a výkonu trestu konkrétnej osoby, napríklad, či vykonáva väzbu alebo trest odňatia slobody, prípadne kde, odkedy, dokedy a pod., je možné považovať za citlivý osobný údaj podliehajúci osobitnému režimu ochrany. Práve z tohto dôvodu neexistuje verejne prístupný register s informáciami o väznených osobách.

Nakladanie s vyššie uvedenými údajmi väznených osôb upravuje predovšetkým zákon č. 4/2001 Z. z. o Zbore väzenskej a justičnej stráže (ďalej len „zákon o ZVJS“), zákon č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Orgán verejnej moci + právnická osoba: podľa § 65a ods. 2 zákona o ZVJS zbor poskytuje a sprístupňuje informácie a osobné údaje o osobách vo výkone väzby a výkone trestu odňatia slobody z informačného systému zboru Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky, súdom, prokuratúre, Policajnému zboru, Slovenskej informačnej službe, Vojenskému spravodajstvu, Národnému bezpečnostnému úradu, Vojenskej polícii, obecnej polícii, Finančnému riaditeľstvu, Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, zdravotnej poisťovni alebo aj iným osobám za podmienok uvedených v odseku 3 v rozsahu nevyhnutnom na plnenie ich úloh podľa osobitného predpisu. O každom prenose osobných údajov sa vyhotoví úradný záznam.

Podľa § 65a ods. 3 zákona o ZVJS zbor poskytuje informácie a osobné údaje aj iným osobám, ako sú uvedené v odseku 2, ak:

a) to ustanovuje medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná,

b) to ustanovuje zákon,

c) je to na prospech osoby, o ktorej sa vedú osobné údaje a táto osoba dala na poskytnutie súhlas.

Blízka osoba, priatelia, spolužiaci a pod.: v prípade žiadostí týchto osôb zbor poskytuje osobné údaje a informácie o väznených osobách len v prípade, ak je to na prospech osoby, o ktorej sa vedú osobné údaje, a ak táto osoba s poskytnutím súhlasí.

Informácie týkajúce sa výkonu väzby a výkonu trestu konkrétnej osoby, napríklad či vykonáva väzbu alebo trest odňatia slobody, prípadne kde, odkedy, dokedy a pod., je možné považovať za citlivý osobný údaj podliehajúci osobitnému režimu ochrany. Práve z tohto dôvodu neexistuje verejne prístupný register s informáciami o väznených osobách.

Nakladanie s citlivými osobnými údajmi väznených osôb upravuje predovšetkým zákon č. 4/2001 Z. z. o Zbore väzenskej a justičnej stráže (ďalej len „zákon o ZVJS“), zákon č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Orgán verejnej moci + právnická osoba: podľa § 65a ods. 2 zákona o ZVJS zbor poskytuje a sprístupňuje informácie a osobné údaje o osobách vo výkone väzby a výkone trestu odňatia slobody z informačného systému zboru Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky, súdom, prokuratúre, Policajnému zboru, Slovenskej informačnej službe, Vojenskému spravodajstvu, Národnému bezpečnostnému úradu, Vojenskej polícii, obecnej polícii, Finančnému riaditeľstvu, Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, zdravotnej poisťovni alebo aj iným osobám za podmienok uvedených v odseku 3 v rozsahu nevyhnutnom na plnenie ich úloh podľa osobitného predpisu. O každom prenose osobných údajov sa vyhotoví úradný záznam.

Podľa § 65a ods. 3 zákona o ZVJS zbor poskytuje informácie a osobné údaje aj iným osobám, ako sú uvedené v odseku 2, ak:

a) to ustanovuje medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná,

b) to ustanovuje zákon,

c) je to na prospech osoby, o ktorej sa vedú osobné údaje a táto osoba dala na poskytnutie súhlas.

Blízka osoba, priatelia, spolužiaci a pod.: v prípade žiadostí týchto osôb zbor poskytuje osobné údaje a informácie o väznených osobách len v prípade, ak je to na prospech osoby, o ktorej sa vedú osobné údaje, a ak táto osoba s poskytnutím súhlasí.

Písomnú žiadosť o zistenie adresy miesta výkonu väzby alebo miesta výkonu trestu odňatia slobody, ako aj žiadosť o ďalšie informácie o väznenej osobe je možné zaslať na korešpondenčnú adresu:

Generálne riaditeľstvo Zboru väzenskej a justičnej stráže

Odbor kontroly a organizačno-právnych činností

referát evidencie väzňov

Šagátova ul. č. 1

813 04 Bratislava 1

alebo do elektronickej schránky úradu verejnej moci na portáli www.slovensko.sk.

Prostredníctvom telefónu osobné údaje a informácie o väznených osobách pracovníci referátu evidencie väzňov neposkytujú.

Písomná žiadosť o poskytnutie osobných údajov musí obsahovať:

1.           meno a priezvisko, rodné číslo, číslo občianskeho preukazu alebo iného dokladu preukazujúceho totožnosť a miesto trvalého pobytu, žiadateľa; ak ide o právnickú osobu, jej obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo,

2.           meno a priezvisko, dátum narodenia alebo rodné číslo osoby, ktorej osobné údaje sa požadujú oznámiť,

3.           odôvodnenie žiadosti alebo účel, na ktorý sa majú osobné údaje poskytnúť.

V žiadosti je potrebné uviesť korešpondenčnú adresu, na ktorú bude žiadateľovi zaslaná odpoveď.

Obvinený má právo prijať návštevu najmenej raz za kalendárny mesiac v trvaní najmenej dvoch hodín v čase určenom riaditeľom ústavu alebo ním určeným príslušníkom zboru. Návšteva sa môže uskutočniť formou fyzickej návštevy alebo ako videonávšteva. Dobu návštevy možno rozdeliť na dve hodinové návštevy, pričom ale iba jedna môže byť uskutočnená formou fyzickej návštevy a druhá hodina sa realizuje v inom čase formou videonávštevy. Ak má obvinený neplnoleté deti, má právo (nad rámec vyššie uvedených dvoch hodín) na ďalšiu návštevu v trvaní najmenej jednej hodiny (táto návšteva sa však môže uskutočniť iba ako videonávšteva). Neuplatnené právo prijať návštevu v čase určenom riaditeľom ústavu alebo ním určeným príslušníkom zboru zaniká. V odôvodnených prípadoch môže riaditeľ ústavu povoliť náhradný termín vykonania návštevy, prijatie návštevy častejšie alebo návštevu viacerých osôb.

Obvinený, ktorý je v kolúznej väzbe, má právo prijať návštevu len po predchádzajúcom súhlase príslušného orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu, ktorý si môže vyhradiť svoju prítomnosť na návšteve. Súhlas s návštevou obvineného blízkou osobou môže orgán činný v trestnom konaní alebo súd neudeliť, len ak ide o osobu, ktorá je stíhaná v rovnakej trestnej veci, alebo pri ktorej bolo objektívne preukázané kolúzne konanie. Ak sa orgán činný v trestnom konaní alebo súd, ktorý si vyhradil prítomnosť na návšteve blízkej osoby, na návštevu nedostaví, návšteva sa uskutoční bez jeho prítomnosti.

Na fyzickej návšteve sa môže zúčastniť najviac päť osôb vrátane detí; ak má obvinený viac ako štyri deti, toto obmedzenie neplatí pre deti obvineného. Návštevy prebiehajú spravidla v priestoroch na to určených, a to aj s ďalšími väzenými osobami a pozvanými návštevníkmi. Pričom počas návštevy je zakázané odovzdávať, prijímať alebo mať pri sebe akékoľvek osobné veci. To znamená, že vstupujúca osoba, ktorej bola doručená pozvánka k návšteve, má počas návštevy pri sebe len doklad totožnosti. 

Za doklad totožnosti je považovaný občiansky preukaz (OP) a pas. Neakceptuje sa tlačivo/potvrdenie o strate alebo vydaní nového OP. Len na tieto uvedené doklady totožnosti môže osoba vstúpiť do chráneného objektu za účelom návštevy väznených osôb.

Do chráneného objektu je zakázané vodiť zvieratá, tzn., že nie je možné absolvovať návštevu väznenej osoby s „domácim miláčikom“.

Videonávštevu je možné uskutočniť iba ako párový videohovor medzi väznenou osobou a schváleným WhatsApp kontaktom (zakazuje sa do videonávštevy pridávať ďalší WhatsApp kontakt alebo videohovor presmerovať). Počas videonávštevy je zakázané používať vulgarizmy a zdieľať informácie s hanlivým obsahom, informácie, ktoré môžu narušiť účel výkonu väzby a účel výkonu trestu odňatia slobody a informácie, ktorých obsah zakladá podozrenie z páchania trestnej činnosti. Počas videonávštevy je rovnako zakázané používať chat, odosielať alebo prijímať súbory, vyhotovovať si akékoľvek obrazové a zvukové záznamy. 

Odsúdený má právo prijať návštevu blízkych osôb najmenej raz za kalendárny mesiac v trvaní najmenej dvoch hodín v čase určenom riaditeľom ústavu alebo ním určeným príslušníkom zboru. Návšteva sa vykoná len na základe pozvania na návštevu, ktoré posiela odsúdený osobám, s ktorými sa chce na návšteve stretnúť (na tejto „pozvánke“ je vyznačené miesto a termín realizácie návštevy).

Na návšteve sa môže zúčastniť najviac päť osôb vrátane detí; ak má odsúdený viac ako štyri deti, toto obmedzenie neplatí pre deti odsúdeného. Neuplatnené právo prijať návštevu v čase určenom riaditeľom ústavu alebo ním určeným príslušníkom zboru zaniká. V odôvodnených prípadoch môže riaditeľ ústavu povoliť náhradný termín vykonania návštevy. V záujme plnenia programu zaobchádzania, z naliehavého rodinného alebo z iného závažného dôvodu môže riaditeľ ústavu alebo ním určený príslušník zboru povoliť návštevu častejšie a aj inej osobe; návšteva inej osoby nesmie byť na úkor práva odsúdeného prijať návštevu blízkych osôb.

Návštevy prebiehajú spravidla v priestoroch na to určených, a to aj s ďalšími väzenými osobami a pozvanými návštevníkmi. Pričom počas návštevy je zakázané odovzdávať, prijímať alebo mať pri sebe akékoľvek osobné veci. To znamená, že vstupujúca osoba, ktorej bola doručená pozvánka k návšteve, má počas návštevy pri sebe len doklad totožnosti. 

Za doklad totožnosti je považovaný občiansky preukaz (OP) a pas. Neakceptuje sa tlačivo/potvrdenie o strate alebo vydaní nového OP. Len na tieto uvedené doklady totožnosti môže osoba vstúpiť do chráneného objektu za účelom návštevy väznených osôb.

Do chráneného objektu je zakázané vodiť zvieratá, tzn., že nie je možné absolvovať návštevu väznenej osoby s „domácim miláčikom“.

Každý ústav má schválený riaditeľom ústavu harmonogram alebo plán návštev. Z toho dôvodu sa pozvánky na návštevu zasielajú pozvaným osobám v predstihu s konkrétnym časom a dátumom. Pozvánku k návšteve odosiela väznená osoba na vlastné náklady a taktiež zoznam pozvaných určuje väznená osoba. Návštevu je možné vykonať až po obdržaní pozvánky od väznenej osoby. Preto je potrebné kontaktovať väznenú osobu a oboznámiť ju s vašim zámerom navštívenia. 

Osoba vo výkone väzby:

Obvinený má právo na vlastné náklady najmenej štyri dni v kalendárnom mesiaci telefonovať v trvaní najmenej 30 minút za deň, v čase určenom v ústavnom poriadku prostredníctvom telefónneho zariadenia umiestneného v ústave. Ak to technické možnosti v ústave umožňujú, tak obvinený môže telefonovať aj častejšie. Rozsah telefonovania v konkrétnej väznici nájdete v „ústavných poriadkoch“. Obvinený v kolúznej väzbe, môže telefonovať po predchádzajúcom súhlase príslušného orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu, ktorý si môže vyhradiť svoju prítomnosť pri telefonovaní. Súhlas s telefonovaním s blízkou osobou môže orgán činný v trestnom konaní alebo súd neudeliť, len ak ide o osobu, ktorá je stíhaná v rovnakej trestnej veci, alebo pri ktorej bolo preukázané kolúzne konanie. Ústavom nie sú sprostredkované telefonické hovory adresované obvinenému do ústavu!

Ústav je oprávnený monitorovať a zaznamenávať obsah telefonického hovoru obvineného za účelom plnenia úloh na úseku boja proti terorizmu a organizovanému zločinu, zabrániť mareniu účelu výkonu väzby, odhaľovania a objasňovania trestných činov a zabezpečenia ochrany verejného poriadku a bezpečnosti v objektoch, ktorých ochranu zabezpečuje zbor; uvedené sa nevzťahuje na telefonovanie obvineného s jeho obhajcom alebo advokátom (s obhajcom alebo advokátom môže obvinený telefonovať denne najmenej 30 minút).

Osoba vo výkone trestu odňatia slobody:

Odsúdený má právo na vlastné náklady najmenej dvakrát za kalendárny mesiac telefonovať najmenej 20 minút v čase určenom v ústavnom poriadku prostredníctvom telefónneho zariadenia umiestneného v ústave najviac piatim blízkym osobám, ktorých meno, priezvisko, adresu a telefónne číslo uvedie vo svojej písomnej žiadosti. Ak to technické možnosti v ústave umožňujú, tak odsúdený môže telefonovať aj častejšie. Rozsah telefonovania v konkrétnej väznici nájdete v „ústavných poriadkoch“. Počas telefonovania môže riaditeľ ústavu nariadiť prítomnosť príslušníka zboru. Ústavom nie sú sprostredkované telefonické hovory adresované odsúdenému do ústavu!

Ústav je oprávnený monitorovať a zaznamenávať obsah telefonického hovoru odsúdeného za účelom plnenia úloh na úseku boja proti terorizmu a organizovanému zločinu, zabrániť mareniu účelu výkonu väzby, odhaľovania a objasňovania trestných činov a zabezpečenia ochrany verejného poriadku a bezpečnosti v objektoch, ktorých ochranu zabezpečuje zbor; uvedené sa nevzťahuje na telefonovanie odsúdeného s jeho obhajcom.

Na listové zásielky adresované obvineným a odsúdeným je potrebné uviesť meno osoby a adresu ústavu, v ktorom väzbu vykonáva a zaslať ich prostredníctvom poštového podniku. V prípade, ak je ústavu doručená listová zásielka adresovaná väznenej osobe, ktorá sa nachádza v inom ústave, ústav ju do tohto ústavu nepreposiela, ale vracia ju príslušnej dodávacej pošte. Primerane postupuje aj Generálne riaditeľstvo zboru.

Obvinený a odsúdený má právo prijímať listovú zásielku odoslanú len prostredníctvom poštového podniku. Počet prijatých listových zásielok nie je obmedzený. V obálke listovej zásielky môžu byť listy, kresby, či fotografie. Poštové známky môže obvinený a odsúdený tiež prijať, avšak nakoľko sú poštové známky ceninou, odporúčame zasielať ich poistenou zásielkou (v tzv. ceninovej obálke, ktorá musí byť poistená). Na povolenú hmotnosť listovej zásielky, rozmery listovej zásielky a ďalšie otázky týkajúce sa poštových služieb sa vzťahujú všeobecne platné poštové podmienky.

Listová zásielka doručovaná obvinenému a odsúdenému podlieha kontrole - riaditeľ ústavu alebo ním určený príslušník zboru má právo do nej nahliadnuť (s výnimkou korešpondencie s osobitnými osobami – obhajca, súd, Kancelária prezidenta a pod.) a oboznámiť sa s jej obsahom. Ak sa zistí, že listová zásielka obsahuje nedovolenú informáciu alebo vec, jej obsah zakladá podozrenie zo spáchania trestného činu alebo jej doručením by mohol byť marený účel výkonu väzby, ústav listovú zásielku zadrží a odovzdá ju orgánom činným v trestnom konaní.

Ak je obvinený v kolúznej väzbe prijíma listové zásielky prostredníctvom orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu.

Peňažné prostriedky možno obvinenému a rovnako odsúdenému zasielať poukazom poštového platobného styku alebo bezhotovostným prevodom na účet osobitných prostriedkov ústavu vyplnené podľa „vzorov“. Peňažné prostriedky zaslané alebo poukázané obvinenému alebo odsúdenému sa zaevidujú na jeho konto. Informáciu o príjme týchto peňažných prostriedkov obvinený alebo odsúdený potvrdí svojím podpisom. Ak väznená osoba odmietne prijať peňažné prostriedky, tie sa vrátia odosielateľovi alebo príkazcovi na písomnú žiadosť väznenej osoby. Za peňažné prostriedky si obvinený alebo odsúdený môže napr. nakúpiť potraviny a iné veci osobnej potreby v predajni zriadenej v ústave.

Ako dlho trvá zaevidovanie finančných prostriedkov?

Prijímanie financií si každý ústav rieši individuálne. Taktiež každý ústav má stanovené dni kedy tieto presuny a pohyby finančných prostriedkov sú evidované na konto väznených osôb. Spravidla je to však do niekoľkých dní.

Aký je postup, ak zle zašlem finančné prostriedky väznenej osobe a nie je identifikovaná?

V prípade zistenia zlého zaslania finančných prostriedkov osobe, ktoré sa nenachádza v ústave alebo v prípade, zlého uvedenia variabilného symbolu a iných identifikačných údajov budú finančné prostriedky vrátené odosielateľovi naspäť. 

Obvinený a rovnako odsúdený má právo prijať balík do hmotnosti dvoch kilogramov každé tri mesiace (mladistvý raz za mesiac). Balík môžete poslať obvinenému a odsúdenému len v prípade, že disponujete platným povolením na zaslanie balíka (povolenie musí byť opatrené odtlačkom pečiatky ústavu a podpisom oprávneného príslušníka zboru, ktorý tlačivo vyplnil), ktoré Vám zaslal obvinený alebo odsúdený.

Povolenie na prijatie balíka teda zasiela väznená osoba osobe, od ktorej si žiada zaslať balík. Povolenie na prijatie balíka je platné tri mesiace odo dňa jeho vydania; u mladistvého jeden mesiac odo dňa jeho vydania. Na predpísanom tlačive je vyznačený dátum posledného dňa platnosti povolenia na prijatie balíka a zoznam povolených vecí. 

V povolení na prijatie balíka je uvedené, aké veci môžu byť súčasťou balíka (štandardne sú to fotografie, vlastné knihy, časopisy, študijné materiály, potreby na korešpondenciu, resp. iné veci osobnej potreby povolené riaditeľom ústavu a uvedené na povolení na prijatie balíka). Záleží na tom, o aký typ balíka ide - športový, nárokový, balík určený na vzdelávaciu činnosť, balík s disciplinárnou odmenou do 5 kg a pod. Iné veci, ktoré nie sú uvedené na danom tlačive neodporúčame zasielať, nakoľko nie sú povolené a väznená osoba ich bude musieť vrátiť na vlastné náklady späť odosielateľovi alebo uložiť v sklade a nebudú jej vydané do užívania. Preto odporúčame komunikovať túto záležitosť s väznenou osobou, aby prostredníctvom kompetentných osôb (pedagógov a referentov) zistila, čo je prípustné v takej korešpondencii prijať, resp. aby väznená osoba dostala súhlas na zaslanie týchto veci. 

Balík možno obvinenému alebo odsúdenému doručiť len prostredníctvom poštového podniku. Na obale balíka musí byť okrem platného povolenia na zaslanie balíka uvedené meno a priezvisko obvineného alebo odsúdeného a adresa ústavu tak, ako je to v prípade zasielania listových zásielok. Ústav balík neprevezme v prípade, ak sa obvinený nenachádza v ústave (je to rovnaké ako pri listovej zásielke). Ústav však od poštového podniku ďalej neprevezme balík doručený bez platného povolenia na prijatie balíka nalepeného na obale, balík s poškodeným obalom a balík presahujúci povolenú hmotnosť. Formát a rozmery balíka, resp. jeho poistenie alebo nepoistenie je na rozhodnutí odosielateľa a rozhodnutí poštového podniku, či príjme alebo neprijme takýto balík na odoslanie.

Okrem nárokového balíka môže byť obvinenému alebo odsúdenému udelená disciplinárna odmena - povolenie prijatia balíka do hmotnosti piatich kilogramov (tzv. „potravinový“ balík). Tento druh disciplinárnej odmeny však môže byť obvinenému udelený len za dlhodobé vzorné plnenie povinností, plnenie pracovných povinností alebo vykonanie príkladného činu. Odsúdenému môže byť tento druh disciplinárnej odmeny v podobe potravinového balíčka udelený len za dlhodobé plnenie programu zaobchádzania, plnenie pracovných povinností alebo vykonanie príkladného činu.

Všetky veci, ktoré môže obvinený alebo odsúdený dostať v potravinovom balíku si môže samostatne zabezpečiť aj v predajni zriadenej v ústave.

Balík doručený väzneným osobám podlieha kontrole a platia pri tom rovnaké pravidlá ako pri listovej zásielke.

Väznené osoby majú právo na vlastné náklady predplatiť si dennú tlač a časopisy. Objednať si môžu aj knihy/publikácie okrem tých, ktoré propagujú národnostnú, rasovú, etnickú alebo náboženskú neznášanlivosť, fašizmus alebo iné hnutia smerujúce k potláčaniu práv a slobôd občanov, násilie, krutosť, opisujúce výrobu a použitie návykových látok, jedov, výbušnín, zbraní a streliva.

V prípade mladistvých väznených osôb nie je možné zasielať knihy, ktoré ohrozujú mravnosť.

Dennú tlač a časopisy môže väznenej osobe predplatiť aj iná osoba, ak tlačoviny budú do ústavu dodávané poštovým podnikom.

Obvinený má právo používať vlastný odev, spodnú bielizeň a obuv, ak sú hygienicky nezávadné a má zabezpečenú pravidelnú obmenu na vlastné náklady; obmenu spodnej bielizne, košieľ alebo tričiek a uterákov raz za týždeň, obmenu ostatného odevu najmenej raz za dva týždne a obmenu obuvi podľa potreby. V prípade, že nie je možné zabezpečiť jej pravidelnú obmenu obvinený používa ústavný odev, ústavnú spodnú bielizeň a obuv. Obmenu vlastného odevu, spodnej bielizne a obuvi možno vykonať individuálnym doručením do ústavu v čase a termíne určenom riaditeľom ústavu. Obvinený môže používať vlastnú spodnú bielizeň, ponožky v určenom množstve a obuv aj vtedy, ak používa ústavný odev, ústavnú spodnú bielizeň a ústavnú obuv. Jednotlivé časti vlastného odevu nesmú sťažovať identifikáciu obvineného, nesmú byť označené názvami ozbrojených zborov, nesmú byť výstredné alebo propagujúce národnostnú, rasovú, etnickú alebo náboženskú neznášanlivosť, propagujúce fašizmus alebo iné hnutia smerujúce k potláčaniu práv a slobôd občanov, násilie, krutosť a ohrozujúce mravnosť. Obvinený môže mať pri sebe hodinky, ktoré sa mu vydajú až na základe vykonanej kontroly, len takého typu, ktoré neumožňujú prenos informácií.  

Odsúdenému sa poskytuje ústavný odev, obuv a iné súčasti výstroja podľa určených vzorov a noriem. Ústavná spodná bielizeň sa vymieňa raz za týždeň, ústavná posteľná bielizeň raz za dva týždne, ostatné súčasti výstroja sa obmieňajú podľa potreby. Riaditeľ ústavu alebo ním poverený príslušník môže odsúdenému povoliť používať vlastnú spodnú bielizeň a ponožky v určenom množstve. Civilný odev môže používať odsúdený zaradený v minimálnom stupni stráženia umiestnenom na otvorenom oddelení. Ak je odsúdenému povolené používať vlastný odev a obuv, musia byť hygienicky nezávadné a odsúdený musí mať zabezpečenú ich pravidelnú obmenu na vlastné náklady. Obmenu spodnej bielizne raz za týždeň a obmenu odevu a obuvi podľa potreby, najčastejšie však raz za dva týždne. Dodanie a následnú obmenu vlastného odevu a obuvi je možné vykonať individuálnym doručením do ústavu v čase a termíne určených riaditeľom ústavu. Jednotlivé časti vlastného odevu nesmú sťažovať identifikáciu odsúdeného, nesmú byť označené názvami ozbrojených zborov, nesmú byť výstredné alebo propagujúce národnostnú, rasovú, etnickú alebo náboženskú neznášanlivosť, fašizmus alebo iné hnutia smerujúce k potláčaniu práv a slobôd občanov, násilie, krutosť a ohrozujúce mravnosť. Podmienky používania odevu a obuvi určí riaditeľ ústavu. Odsúdený môže mať pri sebe hodinky, ktoré sa mu vydajú až na základe vykonanej technickej kontroly, len takého typu, ktoré neumožňujú prenos informácií.  

Odsúdení sa v zmysle zákona o výkone trestu odňatia slobody zaraďujú do práce. V prípade, že sú odsúdení zaradené do práce, sú povinní pracovať. Výnimku tvoria poberatelia invalidného, starobného, predčasného starobného dôchodku, práceneschopní a takí odsúdení, ktorí sú zaradení do dennej formy štúdia, rekvalifikačného kurzu a kurzu počas pracovnej doby. Zaraďovanie odsúdených do práce a ich preraďovanie sa vykonáva v súlade s programom zaobchádzania, zdravotnou klasifikáciou, využitím odbornej kvalifikácie, bezpečnostným hľadiskom, a taktiež závisí od reálnych podmienok a možností ústavu, kde je odsúdený umiestnený. Samozrejme, že pri ich zaradzovaní do práce sa zohľadňuje viacero faktorov.

Pokiaľ ide o obvineného vo výkone väzby ten môže pracovať len ak s tým súhlasí.  

Odsúdenému sa umožňuje prístup k vzdelávaniu, ktoré pozostáva zo všeobecno-vzdelávacej výučby, kultúrnych a športových činností, sociálneho vzdelávania a samovzdelávania prostredníctvom knižnice. Vzdelávanie sa spravidla uskutočňuje formou modulárnej výučby, sociálneho vzdelávania alebo umožnením účasti na diaľkových formách štúdia a v kurzoch. Odsúdenému sa podľa individuálnych možností a schopností umožní: dokončenie povinnej základnej školy, absolvovanie rekvalifikačného kurzu, kurzu na zvýšenie alebo rozšírenie kvalifikácie, výučba vo vybraných učebných odboroch a štúdium na stredných školách. Odsúdený môže študovať aj na vysokej škole, ak si forma štúdia nevyžaduje jeho prítomnosť na prednáškach a skúškach, alebo zástupcovia školy budú navštevovať odsúdeného priamo v priestoroch ústavu za účelom prednášok a skúšok. Obvinenému, ktorý ku dňu prijatia do väzby študoval na strednej škole alebo vysokej škole, sa na základe jeho žiadosti umožní pokračovať v tomto štúdiu dištančným vzdelávaním, ak je takáto forma zo strany školy prípustná; na štúdium obvineného, ktorý je v kolúznej väzbe, sa vyžaduje súhlas príslušného orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu. Ústav po dohode s príslušným orgánom štátnej správy v školstve, obcou alebo so samosprávnym krajom zabezpečí podmienky na plnenie povinnej školskej dochádzky mladistvým.

Odsúdenému môže riaditeľ ústavu alebo nim poverená osoba povoliť vychádzku mimo ústavu, aby navštívil blízke osoby na čas najviac 48 hodín. Uvedené sa vzťahuje len na odsúdených umiestnených v otvorenom oddelení. U ostatných odsúdených riaditeľ ústavu môže z naliehavého rodinného dôvodu, najmä pri úmrtí blízkej osoby alebo narodení dieťaťa, alebo z dôvodu návštevy kultúrnych, osvetových, športových, vzdelávacích a duchovných činností odsúdenému povoliť opustenie ústavu až na päť dní. Riaditeľ ústavu rozhodne, v ktorých prípadoch povolí odsúdenému opustenie ústavu v sprievode príslušníka zboru, ktorý zabezpečí dozor alebo dohľad nad odsúdeným počas opustenia ústavu. Za dlhodobé pozitívne výsledky dosahované pri plnení programu zaobchádzania, plnení pracovných povinností, plnení činností súvisiacich so všeobecným rozvojom osobnosti odsúdeného, výkone prospešných prác mimo ústavu alebo za vykonanie príkladného činu možno odsúdenému udeliť disciplinárnu odmenu.

Najvyššou formou disciplinárnej odmeny je mimoriadne voľno na opustenie ústavu až na päť dní, ktoré môže udeliť riaditeľ ústavu odsúdeným v minimálnom a strednom stupni stráženia. Nemožno ho udeliť odsúdenému, ktorý je umiestnený v ústave s maximálnym stupňom stráženia.

Udelenie mimoriadneho povolenia na opustenie ústavu, povolenie opustenia ústavu a vychádzky mimo ústavu je zákonnou možnosťou, nie právom odsúdeného. Udelenie mimoriadneho povolenia na opustenie ústavu, povolenie opustenia ústavu a vychádzky mimo ústavu je výhradne v kompetencii riaditeľa ústavu, v ktorom odsúdený vykonáva trest odňatia slobody a odsúdený musí spĺňať stanovené kritériá, pričom sa zohľadňujú viaceré oblasti s cieľom minimalizovania možnosti vzniku mimoriadnej udalosti.

V prípade žiadosti o opustenie ústavu obvinenej osoby napr. z dôvodu úmrtia blízkej osoby nemá riaditeľ ústavu zo zákona oprávnenie také opustenie obvinenému povoliť.

Odsúdeným umiestneným do výstupného oddielu sa môže v súlade s ustanovením § 85 odsek 3 zákona o výkone povoliť opustenie ústavu na účel zabezpečenia plynulého prechodu do občianskeho života. Proces podania a spracovania žiadosti je rovnaký ako v prípade civilných osôb (žiadosť sa podáva vždy iba osobne na ktoromkoľvek okresnom riaditeľstve Policajného zboru - oddelenie dokladov).

Opustenie ústavu za účelom podania žiadosti o vydanie občianskeho preukazu sa väzneným osobám neposkytuje, ak nie sú umiestnení vo výstupnom oddiele a nemajú pár mesiacov do konca trestu.  

Počas výkonu väzby alebo výkonu trestu odňatia slobody je možné overiť podpis notárom za súčasného splnenia viacerých podmienok:

- o žiadosti ohľadom vstupu notára (resp. notárskeho koncipienta) rozhoduje riaditeľ ústavu, a preto žiadosť o vstup treba adresovať riaditeľovi ústavu. V žiadosti odporúčame uviesť dôvod overenia podpisu (napr. generálna plná moc pre banku a pod),

- riaditeľ ústavu musí so žiadosťou súhlasiť (termíny realizácie overenia podpisu sú individuálne v každom ústave),

- záverom si dovolíme upozorniť na skutočnosť, že k overeniu podpisu je potrebné predložiť platný doklad totožnosti, ktorý je v úschove ústavu, ak ho mala osoba pri sebe pri prijatí do výkonu väzby alebo trestu odňatia slobody. 

Žiadosť o starobný dôchodok podáva väznená osoba prostredníctvom sociálneho pracovníka ústavu, ktorý adresuje žiadosť na pobočku príslušnej sociálnej poisťovne, podľa sídla ústavu. Ak žiadateľ nemá na území Slovenskej republiky trvalý pobyt, žiadosť eviduje ústredie Sociálnej poisťovne.

Manželstvo je v súlade s ustanovením § 1 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o rodine“) zväzok muža a ženy, ktorý vzniká na základe ich dobrovoľného a slobodného rozhodnutia uzavrieť manželstvo po splnení podmienok ustanovených týmto zákonom. Na uzavretie manželstva je potrebné súhlasné vyhlásenie snúbencov, ktoré sa uskutočňuje zákonom o rodine určeným spôsobom, teda pred orgánom obce alebo mestskej časti, ktorá vedie matriku (ďalej len „matričný úrad"), alebo pred orgánom registrovanej cirkvi alebo náboženskej spoločnosti.

V prípade osoby, ktorá sa nachádza vo výkone väzby alebo výkone trestu odňatia slobody a má v úmysle uzavrieť manželstvo nie je fakticky možné uzavrieť manželstvo na matričnom úrade. Zákon o rodine však ustanovuje, že matričný úrad, ktorý je miestne príslušný na vyhlásenie manželstva, môže povoliť uzavretie manželstva pred iným matričným úradom alebo na ktoromkoľvek inom vhodnom mieste (§ 4 ods. 2 zákona o rodine) alebo na základe písomnej žiadosti oboch snúbencov povolí, aby vyhlásenie snúbenca, že vstupuje do manželstva, urobil jeho zástupca (§ 8 ods. 1 zákona o rodine). Realizácia rozhodnutia miestne príslušného matričného úradu o povolení uzavrieť manželstvo v priestoroch ústavu na výkon trestu odňatia slobody (ďalej len „ústav“) však v súlade s ustanovením § 58 ods. 1 zákona č. 4/2001 Z. z. o Zbore väzenskej a justičnej stráže v znení neskorších predpisov podlieha právomoci riaditeľa ústavu povoliť vstup do stráženého objektu zboru osobe alebo orgánu, ktorý musí na takýto vstup preukázať oprávnený záujem.

Vzhľadom na vyššie uvedené odporúčame zvážiť možnosť uzavrieť manželstvo v zastúpení a to najmä vzhľadom na osobité prostredie ústavu. V prípade, že trváte na osobnom uzavretí manželstva, obráťte sa so svojou žiadosťou na príslušný matričný úrad a následne na konkrétny ústav.

Podmienečné prepustenie je možné u všetkých odsúdených za predpokladu, že splnia materiálne, ako aj formálne podmienky. Súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal zlepšenie/nápravu a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život. Osoby, ktoré žiadajú o podmienečné prepustenie, musia vykonať takú časť uloženého trestu odňatia slobody, akú stanovuje zákon.

Aký vplyv má hodnotenie ústavu spracované na preukázanie plnenia podmienok na podmienečné prepustenie odsúdeného (aj s technickým prostriedkom), na účely rozhodovania v konaní o milosť, o upustenie od výkonu zvyšku trestu, zmene spôsobu výkonu trestu, určení spoločného spôsobu výkonu postupne uložených trestov a premene zvyšku trestu odňatia slobody na trest domáceho väzenia na výsledok konania?

Hodnotenie ústavu je len jedným z podkladov pre rozhodnutie súdu, pričom uvedeným hodnotením nie je súd pri rozhodovaní viazaný. Podmienečné prepustenie neznamená ukončenie výkonu trestu. Osoby, ktoré žiadajú o podmienečné prepustenie, musia vykonať takú časť uloženého trestu odňatia slobody, akú stanovuje zákon. Tí, ktorí sú podmienečne prepustení, musia ale naďalej plniť povinnosti, ktoré im boli súdom uložené (napr. zdržať sa požívania alkoholu, vyhnúť sa kontaktu s určenými osobami, zúčastniť sa určených programov), musia navštevovať probačného úradníka a v prípade porušenia niektorej z uložených povinností im môže byť nariadený návrat do väzenia.

Súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojim správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život. Pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd prihliadne aj na povahu spáchaného trestného činu.

Na preukázanie plnenia podmienok na podmienečné prepustenie odsúdeného vypracúva ústav hodnotenie.

Hodnotenie vyžiadané súdom k návrhu na podmienečné prepustenie odsúdeného obsahuje okrem osobných údajov aj údaje uvedené v rozsudku súdu a údaje preukazujúce stav plnenia podmienok na podmienečné prepustenie, najmä:

a) hodnotenie správania odsúdeného vo výkone väzby a výkone trestu,

b) aktivity odsúdeného a plnenie programu zaobchádzania,

c) resocializačnú prognózu podľa hodnotenia rizika sociálneho zlyhania.

Prevádzku ústavnej predajne ústav zabezpečuje prostredníctvom nájmu priestorov fyzickej osobe alebo právnickej osobe (ďalej len „nájomca“), ktorá má oprávnenie na podnikanie na takúto činnosť. Zodpovednosť za prevádzkovanie ústavných predajní nesie v plnom rozsahu nájomca (zriadenie prevádzky, dodržiavanie zákonnosti predaja, plnenie požiadaviek všeobecne záväzných právnych predpisov v oblasti daní, hygieny, separovania odpadov, bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ochrany pred požiarmi a ďalších súvisiacich oblastí). V rámci nájomnej zmluvy sa nájomca zaväzuje cenovú hladinu predávaného tovaru udržiavať na úrovni primeranej danej lokalite a charakteru zariadenia (cenové hladiny v maloobchodnej sieti, nie v obchodných reťazcoch).

Sortiment predajní, ako aj cena predávaného tovaru sa v jednotlivých ústavoch môže líšiť a činnosť prevádzkovateľa predajne. Primeranosť cien tovarov v predajní zriadenej v ústave porovnáva v určenom rozsahu s maloobchodnými cenami v danej lokalite riaditeľom ústavu určený príslušník zboru. Zároveň ich môžu kontrolovať aj zástupcovia orgánov uvedených v § 59 a 60 zákona o výkone väzby a v § 96 a 97 zákona o výkone trestu. Dodržiavanie podmienok podnikania môže kontrolovať napr. aj Slovenská obchodná inšpekcia a finančná správa. 

Postup pri podávaní žiadostí o poskytnutie informácie a pri podávaní sťažností je zverejnený v časti Poskytovanie informácií a Sťažnosti.

Pri prijatí do Zboru väzenskej a justičnej stráže je zo zdravotného hľadiska okrem iného dôležité nielen samotné ochorenie oka, ale aj plánované zaradenie. Zdravotné kritéria (napr. podľa súčasne platných predpisov, uchádzač o služobný pomer, ktorý nosí okuliare, je zdravotne spôsobilý do priameho výkonu služby, len pokiaľ si jeho zrak vyžaduje korekciu maximálne +/- 1 dioptriu, vrátane korekcie astigmatizmu (akceptované rovnako len do +/- 1 dioptrie). Korekcia zraku nad +/- 1 dioptriu je povolená len u uchádzačov, ktorý budú vykonávať službu ako špecialisti.

Tetovanie je v súčasnosti v zbore v zásade tolerované na akejkoľvek časti tela, bez obmedzenia jeho nutným prekrytím. Tetovanie ale nesmie byť hanlivé, podporujúce extrémistické skupiny a pod.

Previerka fyzickej zdatnosti sa vykonáva formou testov zameraných na overenie fyzických schopností uchádzača. Na účely vykonania previerky fyzickej zdatnosti sú uchádzači rozdelení do kategórií podľa fyzického veku. Z každej z preverovaných disciplín musí uchádzač dosiahnuť aspoň jeden bod. Výsledok previerky fyzickej zdatnosti uchádzača je na účely prijímacieho konania v zbore platný 6 mesiacov. Tým nie je dotknutá možnosť opakovať previerku fyzickej zdatnosti v rámci prijímacieho konania, ak uchádzač neuspel, a to na základe jeho písomnej žiadosti a po súhlase nadriadeného, ktorý rozhoduje o prijatí občana do služobného pomeru, v termíne určenom personálnym pracovníkom.

Vekové kategórie pre účely previerky fyzickej zdatnosti pre mužov sú nasledovné:

I. veková kategória - 29 rokov a mladší,

II. veková kategória - 30 až 35 rokov,

III. veková kategória - 36 až 40 rokov,

IV. veková kategória - 41 až 45 rokov,

V. veková kategória - 46 až 49 rokov.

Povinnosť absolvovať previerku má uchádzač, ktorý v kalendárnom roku uskutočnenia previerky dosiahne 49 a menej rokov fyzického veku, pokiaľ mu nebránia iné obmedzenia.

Vekové kategórie pre účely previerky fyzickej zdatnosti pre ženy sú nasledovné:

I. veková kategória - 29 rokov a mladšie,

II. veková kategória - 30 až 35 rokov,

III. veková kategória - 36 až 39 rokov.

 Povinnosť absolvovať previerku má uchádzačka, ktorá v kalendárnom roku uskutočnenia previerky dosiahne 39 a menej rokov fyzického veku, pokiaľ jej nebránia iné obmedzenia.

 Jednotlivé disciplíny a ich bodové ohodnotenie pre účely previerky fyzickej zdatnosti v závislosti od vekovej kategórie a pohlavia uchádzača Vám zasielam v prílohe.

 Súčet bodov zo všetkých preverovaných disciplín určuje hodnotenie takto:

 a) vyhovel - pri súčte 19 až 40 bodov,

b) nevyhovel - 18 a menej bodov.

Vašu žiadosť je potrebné adresovať na kancelariagr@zvjs.sk. Zároveň je potrebné bližšie špecifikovať zámer a cieľ písania, rozsah, názov študijného odboru, stupeň, názov témy, zameranie a taktiež potrebné údaje o vás (meno, priezvisko, adresu a pod.). Každá žiadosť je posudzovaná individuálne.