Najčastejšie otázky a odpovede

Inštitút väzby je zaisťovací procesný úkon mimoriadnej povahy zabezpečujúci proporcionalitu záujmu spoločnosti na ochrane spoločenských vzťahov po spáchaní trestného činu a rešpektovanie osobnej slobody jednotlivca, o ktorého vine ešte nebolo právoplatne rozhodnuté.

Obvinený môže byť vzatý do väzby len na písomný príkaz súdu, ak doteraz zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že skutok, pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie, bol spáchaný, má znaky trestného činu, sú dôvody na podozrenie, že tento skutok spáchal obvinený a z jeho konania alebo ďalších konkrétnych skutočností vyplýva dôvodná obava, že

1.           ujde alebo sa bude skrývať, aby sa tak vyhol trestnému stíhaniu alebo trestu, najmä ak nemožno jeho totožnosť ihneď zistiť, ak nemá stále bydlisko alebo ak mu hrozí vysoký trest,

2.           bude pôsobiť na svedkov, znalcov, spoluobvinených alebo inak mariť objasňovanie skutočností závažných pre trestné stíhanie, alebo

3.           bude pokračovať v trestnej činnosti, dokoná trestný čin, o ktorý sa pokúsil, alebo vykoná trestný čin, ktorý pripravoval alebo ktorým hrozil.

Obvinený môže byť vzatý do väzby aj vtedy, ak je trestne stíhaný pre trestné činy terorizmu, ak doteraz zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že skutok, pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie, bol spáchaný, má znaky trestného činu a sú dôvody na podozrenie, že tento skutok spáchal obvinený.

Väzba sa vykonáva štandardne v ústave na výkon väzby. Zoznam ústavov, v ktorých sa väzba aktuálne vykonáva nájdete v časti „Zoznam väzobných ústavov“. Obvinený sa umiestňuje do konkrétneho ústavu na základe rozhodnutia súdu. Ústav prepustí obvineného z väzby ihneď po doručení písomného príkazu súdu vydaného na základe rozhodnutia o prepustení z väzby alebo po doručení príkazu prokurátora; prepúšťanie sa vykonáva nepretržite.

Dozor nad zachovávaním zákonnosti v ústave vykonáva prokurátor. Kontrolu nad výkonom väzby v ústave vykonávajú Národná rada Slovenskej republiky, minister spravodlivosti Slovenskej republiky a osoby ním poverené, generálny riaditeľ zboru a osoby ním poverené a právnické osoby alebo fyzické osoby, ak tak ustanovuje osobitný predpis alebo medzinárodný dohovor, ktorým je Slovenská republika viazaná.

Bližšia úprava väzby a podmienok výkonu väzby sa nachádza najmä v Trestnom poriadku a zákone č. 221/2006 Z. z. o výkone väzby.

Obvineného možno počas výkonu väzby obmedzovať len vo výkone tých práv, ktoré sa vzhľadom na dôvod väzby, zaistenie bezpečnosti osôb a zabezpečenie ochrany majetku a poriadku v miestach, kde sa vykonáva väzba, nemôžu uplatniť alebo ich výkon by mohol viesť k zmareniu väzby. Vo výkone väzby sa rešpektuje ľudská dôstojnosť obvineného a nesmú byť použité kruté, neľudské alebo ponižujúce spôsoby zaobchádzania alebo trestania. Všetky práva ustanovené zákonom sa zaručujú všetkým obvineným v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania. Všeobecný prehľad o právach a povinnostiach osôb vo výkone väzby nájdete v nasledujúcich „letákoch“. Podmienky výkonu práv a povinností v konkrétnej väznici nájdete v „ústavných poriadkoch“.

Obvinený sa umiestňuje do konkrétneho ústavu na základe rozhodnutia súdu. Obvineného možno premiestniť do iného ústavu len na písomný príkaz prokurátora alebo súdu; ak je to potrebné na zaistenie bezpečnosti a poriadku alebo ochrany zdravia alebo života obvineného alebo inej osoby aj na písomný príkaz generálneho riaditeľa zboru, o čom ústav upovedomí orgán činný v trestnom konaní alebo súd. O premiestnení obvineného ústav bezodkladne upovedomí obhajcu, a ak premiestnenie trvá dlhšie ako 48 hodín, aj rodinného príslušníka obvineného. Ak zdravotný stav obvineného vyžaduje zdravotnú starostlivosť, ktorú nemožno poskytnúť v ústave, alebo ak je to potrebné na účely trestného konania, väzba sa na nevyhnutne potrebný čas vykonáva v Nemocnici pre obvinených a odsúdených Trenčín.

Pre bežného občana nie je taká informácia dostupná. Informácie týkajúce sa výkonu väzby a výkonu trestu konkrétnej osoby, napríklad, či vykonáva väzbu alebo trest odňatia slobody, prípadne kde, odkedy, dokedy a pod., je možné považovať za citlivý osobný údaj podliehajúci osobitnému režimu ochrany. Práve z tohto dôvodu neexistuje verejne prístupný register s informáciami o väznených osobách.

Nakladanie s vyššie uvedenými údajmi väznených osôb upravuje predovšetkým zákon č. 4/2001 Z. z. o Zbore väzenskej a justičnej stráže (ďalej len „zákon o ZVJS“), zákon č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Orgán verejnej moci + právnická osoba: podľa § 65a ods. 2 zákona o ZVJS zbor poskytuje a sprístupňuje informácie a osobné údaje o osobách vo výkone väzby a výkone trestu odňatia slobody z informačného systému zboru Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky, súdom, prokuratúre, Policajnému zboru, Slovenskej informačnej službe, Vojenskému spravodajstvu, Národnému bezpečnostnému úradu, Vojenskej polícii, obecnej polícii, Finančnému riaditeľstvu, Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, zdravotnej poisťovni alebo aj iným osobám za podmienok uvedených v odseku 3 v rozsahu nevyhnutnom na plnenie ich úloh podľa osobitného predpisu. O každom prenose osobných údajov sa vyhotoví úradný záznam.

Podľa § 65a ods. 3 zákona o ZVJS zbor poskytuje informácie a osobné údaje aj iným osobám, ako sú uvedené v odseku 2, ak

a) to ustanovuje medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná,

b) to ustanovuje zákon,

c) je to na prospech osoby, o ktorej sa vedú osobné údaje a táto osoba dala na poskytnutie súhlas.

Blízka osoba, priatelia, spolužiaci a pod.: v prípade žiadostí týchto osôb zbor poskytuje osobné údaje a informácie o väznených osobách len v prípade, ak je to na prospech osoby, o ktorej sa vedú osobné údaje, a ak táto osoba s poskytnutím súhlasí.

Informácie týkajúce sa výkonu väzby a výkonu trestu konkrétnej osoby, napríklad či vykonáva väzbu alebo trest odňatia slobody, prípadne kde, odkedy, dokedy a pod., je možné považovať za citlivý osobný údaj podliehajúci osobitnému režimu ochrany. Práve z tohto dôvodu neexistuje verejne prístupný register s informáciami o väznených osobách.

Nakladanie s citlivými osobnými údajmi väznených osôb upravuje predovšetkým zákon č. 4/2001 Z. z. o Zbore väzenskej a justičnej stráže (ďalej len „zákon o ZVJS“), zákon č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Orgán verejnej moci + právnická osoba: podľa § 65a ods. 2 zákona o ZVJS zbor poskytuje a sprístupňuje informácie a osobné údaje o osobách vo výkone väzby a výkone trestu odňatia slobody z informačného systému zboru Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky, súdom, prokuratúre, Policajnému zboru, Slovenskej informačnej službe, Vojenskému spravodajstvu, Národnému bezpečnostnému úradu, Vojenskej polícii, obecnej polícii, Finančnému riaditeľstvu, Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, zdravotnej poisťovni alebo aj iným osobám za podmienok uvedených v odseku 3 v rozsahu nevyhnutnom na plnenie ich úloh podľa osobitného predpisu. O každom prenose osobných údajov sa vyhotoví úradný záznam.

Podľa § 65a ods. 3 zákona o ZVJS zbor poskytuje informácie a osobné údaje aj iným osobám, ako sú uvedené v odseku 2, ak

a) to ustanovuje medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná,

b) to ustanovuje zákon,

c) je to na prospech osoby, o ktorej sa vedú osobné údaje a táto osoba dala na poskytnutie súhlas.

Blízka osoba, priatelia, spolužiaci a pod.: v prípade žiadostí týchto osôb zbor poskytuje osobné údaje a informácie o väznených osobách len v prípade, ak je to na prospech osoby, o ktorej sa vedú osobné údaje, a ak táto osoba s poskytnutím súhlasí.

Písomnú žiadosť o zistenie adresy miesta výkonu väzby alebo miesta výkonu trestu odňatia slobody, ako aj žiadosť o ďalšie informácie o väznenej osobe je možné zaslať na korešpondenčnú adresu:

Generálne riaditeľstvo Zboru väzenskej a justičnej stráže

Odbor kontroly a organizačno-právnych činností

referát evidencie väzňov

Šagátova ul. č. 1

813 04 Bratislava 1

alebo do elektronickej schránky úradu verejnej moci na portáli www.slovensko.sk.

Prostredníctvom telefónu osobné údaje a informácie o väznených osobách pracovníci referátu evidencie väzňov neposkytujú.

Písomná žiadosť o poskytnutie osobných údajov musí obsahovať

1.           meno a priezvisko, rodné číslo, číslo občianskeho preukazu alebo iného dokladu preukazujúceho totožnosť a miesto trvalého pobytu, žiadateľa; ak ide o právnickú osobu, jej obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo,

2.           meno a priezvisko, dátum narodenia alebo rodné číslo osoby, ktorej osobné údaje sa požadujú oznámiť,

3.           odôvodnenie žiadosti alebo účel, na ktorý sa majú osobné údaje poskytnúť.

V žiadosti je potrebné uviesť korešpondenčnú adresu, na ktorú bude žiadateľovi zaslaná odpoveď.

Obvinený má právo prijať návštevu najmenej raz za kalendárny mesiac v trvaní najmenej dvoch hodín v čase určenom riaditeľom ústavu alebo ním určeným príslušníkom zboru. Návšteva sa môže uskutočniť formou fyzickej návštevy alebo ako videonávšteva. Dobu návštevy možno rozdeliť na dve hodinové návštevy, pričom ale iba jedna môže byť uskutočnená formou fyzickej návštevy a druhá hodina sa realizuje v inom čase formou videonávštevy. Ak má obvinený neplnoleté deti, má právo (nad rámec vyššie uvedených dvoch hodín) na ďalšiu návštevu v trvaní najmenej jednej hodiny (táto návšteva sa však môže uskutočniť iba ako videonávšteva). Neuplatnené právo prijať návštevu v čase určenom riaditeľom ústavu alebo ním určeným príslušníkom zboru zaniká. V odôvodnených prípadoch môže riaditeľ ústavu povoliť náhradný termín vykonania návštevy, prijatie návštevy častejšie alebo návštevu viacerých osôb.

Obvinený, ktorý je v kolúznej väzbe, má právo prijať návštevu len po predchádzajúcom súhlase príslušného orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu, ktorý si môže vyhradiť svoju prítomnosť na návšteve. Súhlas s návštevou obvineného blízkou osobou môže orgán činný v trestnom konaní alebo súd neudeliť, len ak ide o osobu, ktorá je stíhaná v rovnakej trestnej veci, alebo pri ktorej bolo objektívne preukázané kolúzne konanie. Ak sa orgán činný v trestnom konaní alebo súd, ktorý si vyhradil prítomnosť na návšteve blízkej osoby, na návštevu nedostaví, návšteva sa uskutoční bez jeho prítomnosti.

Na fyzickej návšteve sa môže zúčastniť najviac päť osôb vrátane detí; ak má obvinený viac ako štyri deti, toto obmedzenie neplatí pre deti obvineného. Počas fyzickej návštevy je zakázané odovzdávať alebo prijímať peňažné prostriedky, korešpondenciu alebo prijímať iné veci; to neplatí, ak ide o obmenu vlastného odevu, bielizne a obuvi. 

Videonávštevu je možné uskutočniť iba ako párový videohovor medzi väznenou osobou schváleným Skype kontaktom (zakazuje sa do videonávštevy pridávať ďalší Skype kontakt alebo videohovor presmerovať). Počas videonávštevy je zakázané používať vulgarizmy a zdieľať informácie s hanlivým obsahom, informácie, ktoré môžu narušiť účel výkonu väzby a účel výkonu trestu odňatia slobody a informácie, ktorých obsah zakladá podozrenie z páchania trestnej činnosti. Počas videonávštevy je rovnako zakázané používať chat, odosielať alebo prijímať súbory, používať službu SkypeOut a ďalšie platené služby programu „Skype“ , vyhotovovať si akékoľvek obrazové a zvukové záznamy.

Na listové zásielky adresované obvineným je potrebné uviesť meno osoby a adresu ústavu, v ktorom väzbu vykonáva a zaslať ich prostredníctvom poštového podniku. V prípade, ak je ústavu doručená listová zásielka adresovaná väznenej osobe, ktorá sa nachádza v inom ústave, ústav ju do tohto ústavu nepreposiela, ale vracia ju príslušnej dodávacej pošte. Primerane postupuje aj Generálne riaditeľstvo zboru.

Obvinený má právo prijímať listovú zásielku odoslanú len prostredníctvom poštového podniku. Počet prijatých listových zásielok nie je obmedzený. V obálke listovej zásielky môžu byť listy, kresby, či fotografie (poštové známky môže obvinený prijať, len ak sú zaslané v tzv. poistenej zásielke). Na povolenú hmotnosť listovej zásielky, rozmery listovej zásielky a ďalšie otázky týkajúce sa poštových služieb sa vzťahujú všeobecne platné poštové podmienky.

Listová zásielka doručovaná obvinenému podlieha kontrole - riaditeľ ústavu alebo ním určený príslušník zboru má právo do nej nahliadnuť (s výnimkou korešpondencie s osobitnými osobami – obhajca, súd, Kancelária prezidenta a pod.) a oboznámiť sa s jej obsahom. Ak sa zistí, že listová zásielka obsahuje nedovolenú informáciu alebo vec, jej obsah zakladá podozrenie zo spáchania trestného činu alebo jej doručením by mohol byť marený účel výkonu väzby, ústav listovú zásielku zadrží a odovzdá ju orgánom činným v trestnom konaní.

Ak je obvinený v kolúznej väzbe prijíma listové zásielky prostredníctvom orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu.

Obvinený má právo prijať balík do hmotnosti dvoch kilogramov každé tri mesiace (mladistvý raz za mesiac). Balík môžete poslať obvinenému len v prípade, že disponujete platným povolením na zaslanie balíka (povolenie musí byť opatrené odtlačkom pečiatky ústavu a podpisom oprávneného príslušníka zboru, ktorý tlačivo vyplnil), ktoré Vám zaslal obvinený. V povolení na prijatie balíka je uvedené, aké veci môžu byť súčasťou balíka (štandardne sú to fotografie, vlastné knihy, časopisy, študijné materiály, potreby na korešpondenciu, resp. iné veci osobnej potreby povolené riaditeľom ústavu a uvedené na povolení na prijatie balíka). Balík možno obvinenému doručiť len prostredníctvom poštového podniku. Na obale balíka musí byť okrem platného povolenia na zaslanie balíka uvedené meno a priezvisko obvineného a adresa ústavu tak, ako je to v prípade zasielania listových zásielok. Ústav balík neprevezme v prípade, ak sa obvinený nenachádza v ústave (je to rovnaké ako pri listovej zásielke). Ústav však od poštového podniku ďalej neprevezme balík doručený bez platného povolenia na prijatie balíka nalepeného na obale, balík s poškodeným obalom a balík presahujúci povolenú hmotnosť. Formát a rozmery balíka, resp. jeho poistenie alebo nepoistenie je na rozhodnutí odosielateľa a rozhodnutí poštového podniku, či príjme alebo neprijme takýto balík na odoslanie.

Okrem nárokového balíka môže byť obvinenému udelená disciplinárna odmena - povolenie prijatia balíka do hmotnosti piatich kilogramov (tzv. „potravinový“ balík). Tento druh disciplinárnej odmeny však môže byť obvinenému udelený len za dlhodobé vzorné plnenie povinností, plnenie pracovných povinností alebo vykonanie príkladného činu. Všetky veci, ktoré môže obvinený dostať v potravinovom balíku si môže samostatne zabezpečiť aj v predajni zriadenej v ústave.

Balík doručený obvinenému podlieha kontrole a platia pri tom rovnaké pravidlá ako pri listovej zásielke.

Obvinený má právo na vlastné náklady najmenej štyri dni v kalendárnom mesiaci telefonovať v trvaní najmenej 30 minút za deň, v čase určenom v ústavnom poriadku prostredníctvom telefónneho zariadenia umiestneného v ústave najviac piatim blízkym osobám, ktorých meno, priezvisko, adresu a telefónne číslo uvedie vo svojej písomnej žiadosti. Ak to technické možnosti v ústave umožňujú, tak obvinený môže telefonovať aj častejšie. Rozsah telefonovania v konkrétnej väznici nájdete v „ústavných poriadkoch“. Obvinený v kolúznej väzbe, môže telefonovať po predchádzajúcom súhlase príslušného orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu, ktorý si môže vyhradiť svoju prítomnosť pri telefonovaní. Súhlas s telefonovaním s blízkou osobou môže orgán činný v trestnom konaní alebo súd neudeliť, len ak ide o osobu, ktorá je stíhaná v rovnakej trestnej veci, alebo pri ktorej bolo preukázané kolúzne konanie. Ústavom nie sú sprostredkované telefonické hovory adresované obvinenému do ústavu!

Ústav je oprávnený monitorovať a zaznamenávať obsah telefonického hovoru obvineného za účelom plnenia úloh na úseku boja proti terorizmu a organizovanému zločinu, zabrániť mareniu účelu výkonu väzby, odhaľovania a objasňovania trestných činov a zabezpečenia ochrany verejného poriadku a bezpečnosti v objektoch, ktorých ochranu zabezpečuje zbor; uvedené sa nevzťahuje na telefonovanie obvineného s jeho obhajcom alebo advokátom (s obhajcom alebo advokátom môže obvinený telefonovať denne najmenej 30 minút).

Peňažné prostriedky možno obvinenému zasielať poukazom poštového platobného styku alebo bezhotovostným prevodom na účet osobitných prostriedkov ústavu vyplnené podľa „vzorov“. Peňažné prostriedky zaslané alebo poukázané obvinenému sa zaevidujú na jeho konto. Informáciu o príjme týchto peňažných prostriedkov obvinený potvrdí svojím podpisom. Ak obvinený odmietne prijať peňažné prostriedky, tie sa vrátia odosielateľovi alebo príkazcovi na písomnú žiadosť obvineného. Za peňažné prostriedky si obvinený môže napr. nakúpiť potraviny a iné veci osobnej potreby v predajni zriadenej v ústave.

Základným znakom trestu, teda právneho následku spáchaného trestného činu, v zákonom určenej podobe sú jeho regulatívna a vyrovnávacia funkcia. Každý právoplatne uložený trest odňatia slobody páchateľa nielen izoluje, ale aj vytvára podmienky na to, aby po jeho skončení viedol riadny život a nepredstavoval pre spoločnosť ďalšiu hrozbu. Účelom výkonu trestu je chrániť spoločnosť pred páchateľmi trestnej činnosti, zabrániť odsúdeným v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvárať podmienky umožňujúce podporovať a rozvíjať pozitívne osobnostné rezervy pre ich resocializáciu, aby viedli riadny život.

Odsúdeného možno prijať na výkon trestu len na základe právoplatného rozsudku súdu, ak sa preukáže jeho totožnosť a príslušný súd vydal nariadenie výkonu trestu. Na výkon trestu sa nastupuje v ústave na výkon väzby. V ústave na výkon väzby sa s odsúdeným vykonajú prvotné diagnostické úkony. Na základe ich výsledkov a po zhodnotení trestnoprávnych kritérií sa odsúdený umiestni do konkrétneho ústavu na výkon trestu odňatia slobody. Trest odňatia slobody sa štandardne vykonáva v ústavoch na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, stredným stupňom stráženia a maximálnym stupňom stráženia, v ústave na výkon trestu odňatia slobody pre mladistvých, ako aj v nemocnici pre obvinených a odsúdených. Zoznam ústavov, v ktorých sa aktuálne vykonáva trest odňatia slobody nájdete v časti: "Profilácia ústavov".

Ak odsúdený zaradený do ústavu s vyšším stupňom stráženia plní program zaobchádzania, môže mu súd zmeniť spôsob výkonu trestu preradením do ústavu s nižším stupňom stráženia; to neplatí pre odsúdeného na doživotný trest. Ak odsúdený porušuje opakovane alebo závažným spôsobom ústavný poriadok, je podozrivý zo spáchania trestného činu počas výkonu trestu, z jeho prípravy alebo pokusu, môže mu súd zmeniť spôsob výkonu trestu preradením do ústavu s vyšším stupňom stráženia.

Ústav štandardne prepustí odsúdeného z výkonu trestu, ak uplynula doba uloženého trestu, po rozhodnutí súdu o podmienečnom prepustení alebo po rozhodnutí súdu o premene zvyšku trestu odňatia slobody na trest domáceho väzenia.

Dozor nad zachovávaním zákonnosti v ústave vykonáva prokurátor. Kontrolu nad výkonom väzby v ústave vykonávajú Národná rada Slovenskej republiky, minister spravodlivosti Slovenskej republiky a osoby ním poverené, generálny riaditeľ zboru a osoby ním poverené a právnické osoby alebo fyzické osoby, ak tak ustanovuje osobitný predpis alebo medzinárodný dohovor, ktorým je Slovenská republika viazaná.

Bližšia úprava podmienok výkonu trestu odňatia slobody sa nachádza najmä v zákone č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení ďalších predpisov.

Počas výkonu trestu je odsúdený povinný podrobiť sa obmedzeniam tých základných práv a slobôd, ktorých výkon by bol v rozpore s účelom výkonu trestu alebo ktoré sa nemôžu vzhľadom na výkon trestu uplatniť. Odsúdený je obmedzený najmä v práve na nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia, slobode pohybu a pobytu, zachovaní listového tajomstva a tajomstva dopravovaných správ a iných písomností, v práve slobodnej voľby povolania a v práve na nakladanie s vecami osobnej potreby Vo výkone trestu sa rešpektuje ľudská dôstojnosť odsúdeného a nesmú byť použité kruté, neľudské alebo ponižujúce spôsoby zaobchádzania alebo trestania. Všetky práva ustanovené týmto zákonom sa zaručujú všetkým odsúdeným v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania. Všeobecný prehľad o právach a povinnostiach odsúdených nájdete v nasledujúcich „letákoch“. Podmienky výkonu práv a povinností v konkrétnej väznici nájdete v „ústavných poriadkoch“.

Každý ústav je špecializovaný na výkon trestu podľa vonkajšej a vnútornej diferenciácie (tzn. že nie každý odsúdený môže vykonávať trest v ústave Bratislava, nakoľko tento ústav je stavebno-technicky a personálne profilovaný na výkon trestu v minimálnom stupni stráženia diferenciačná skupina „A“ a stredný stupeň stráženia). Tabuľku profilácie ústavov nájdete v nasledovnom „odkaze“.

Do konkrétneho ústavu sa odsúdený umiestni s prihliadnutím na stupeň stráženia, dĺžku trestu odňatia slobody, závažnosť trestnej činnosti, vek, zdravotný stav, vzdelanie a kvalifikáciu. Pri umiestňovaní odsúdeného sa nevyhnutne prihliada aj na zachovanie zákonom garantovanej ubytovacej plochy (a to nielen v ústave všeobecne, ale aj v rámci vnútornej diferenciácie). Ústav, do ktorého sa odsúdený umiestni, určuje generálny riaditeľ zboru alebo ním určený príslušník zboru.

Počas výkonu trestu odňatia slobody môže byť odsúdený premiestnený medzi ústavmi. Okrem krátkodobého premiestnenia súvisiaceho napr. s výkonom procesných úkonov v inej trestnej veci, môže byť odsúdený premiestnený do iného ústavu aj „natrvalo“ – teda na výkon zvyšku trestu. V tomto prípade môže byť odsúdený premiestnený buď ak súd rozhodol, že odsúdený sa preradí do ústavu s iným stupňom stráženia alebo generálne riaditeľstvo zboru rozhodlo o premiestnení z preventívno-bezpečnostných dôvodov alebo riaditeľ ústavu vyhovie písomnej žiadosti odsúdeného o premiestnenie.

Písomnú žiadosť o premiestnenie môže podať len odsúdený. O písomnej žiadosti odsúdeného o premiestnenie rozhoduje riaditeľ ústavu, do ktorého sa odsúdený žiada premiestniť. Ak bola žiadosť o premiestnenie zamietnutá, odsúdený môže opakovane požiadať o premiestnenie najskôr po uplynutí šiestich mesiacov od rozhodnutia o zamietnutí žiadosti.

Odsúdený má právo prijať návštevu blízkych osôb najmenej raz za kalendárny mesiac v trvaní najmenej dvoch hodín v čase určenom riaditeľom ústavu alebo ním určeným príslušníkom zboru. Návšteva sa vykoná len na základe pozvania na návštevu, ktoré posiela odsúdený osobám, s ktorými sa chce na návšteve stretnúť (na tejto „pozvánke“ je vyznačené miesto a termín realizácie návštevy).

Na návšteve sa môže zúčastniť najviac päť osôb vrátane detí; ak má odsúdený viac ako štyri deti, toto obmedzenie neplatí pre deti obvineného. Neuplatnené právo prijať návštevu v čase určenom riaditeľom ústavu alebo ním určeným príslušníkom zboru zaniká. V odôvodnených prípadoch môže riaditeľ ústavu povoliť náhradný termín vykonania návštevy. V záujme plnenia programu zaobchádzania, z naliehavého rodinného alebo z iného závažného dôvodu môže riaditeľ ústavu alebo ním určený príslušník zboru povoliť návštevu častejšie a aj inej osobe; návšteva inej osoby nesmie byť na úkor práva odsúdeného prijať návštevu blízkych osôb.

Počas návštevy je zakázané odovzdávať alebo prijímať peňažné prostriedky, korešpondenciu alebo prijímať iné veci; to neplatí, ak ide o obmenu vlastného odevu, bielizne a obuvi.

Na listové zásielky adresované odsúdeným je potrebné uviesť meno osoby a adresu ústavu, v ktorom trest vykonáva a zaslať ich prostredníctvom poštového podniku. V prípade, ak je ústavu doručená listová zásielka adresovaná väznenej osobe, ktorá sa nachádza v inom ústave, ústav ju do tohto ústavu nepreposiela, ale vracia ju príslušnej dodávacej pošte. Primerane postupuje aj Generálne riaditeľstvo zboru.

Odsúdený má právo prijímať listovú zásielku odoslanú len prostredníctvom poštového podniku. Počet prijatých listových zásielok nie je obmedzený. V obálke listovej zásielky môžu byť listy, kresby, či fotografie (poštové známky môže odsúdený prijať, len ak sú zaslané v tzv. poistenej zásielke). Na povolenú hmotnosť listovej zásielky, rozmery listovej zásielky a ďalšie otázky týkajúce sa poštových služieb sa vzťahujú všeobecne platné poštové podmienky.

Listová zásielka doručovaná odsúdenému podlieha kontrole - riaditeľ ústavu alebo ním určený príslušník zboru má právo do nej nahliadnuť (s výnimkou korešpondencie s osobitnými osobami – obhajca, súd, Kancelária prezidenta a pod.) a oboznámiť sa s jej obsahom. Ak sa zistí, že listová zásielka obsahuje nedovolenú informáciu alebo vec, jej obsah zakladá podozrenie zo spáchania trestného činu alebo jej doručením by mohol byť marený účel výkonu trestu, ústav listovú zásielku zadrží a odovzdá ju orgánom činným v trestnom konaní.

Odsúdený má právo prijať balík do hmotnosti dvoch kilogramov každé tri mesiace (mladistvý raz za mesiac). Balík môžete poslať odsúdenému len v prípade, že disponujete platným povolením na zaslanie balíka (povolenie musí byť opatrené odtlačkom pečiatky ústavu a podpisom oprávneného príslušníka zboru, ktorý tlačivo vyplnil), ktoré Vám zaslal odsúdený. V povolení na prijatí balíka je uvedené, aké veci môžu byť súčasťou balíka (štandardne sú to fotografie, vlastné knihy, časopisy, študijné materiály, potreby na korešpondenciu, resp. iné veci osobnej potreby povolené riaditeľom ústavu a uvedené na povolení na prijatie balíka). Balík možno odsúdenému doručiť len prostredníctvom poštového podniku. Na obale balíka musí byť okrem platného povolenia na zaslanie balíka uvedené meno a priezvisko odsúdeného a adresa ústavu tak, ako je to v prípade zasielania listových zásielok. Ústav balík neprevezme v prípade, ak sa odsúdený nenachádza v ústave (je to rovnaké ako pri listovej zásielke). Ústav však od poštového podniku ďalej neprevezme balík doručený bez platného povolenia na prijatie balíka nalepeného na obale, balík s poškodeným obalom a balík presahujúci povolenú hmotnosť. Formát a rozmery balíka, resp. jeho poistenie alebo nepoistenie je na rozhodnutí odosielateľa a rozhodnutí poštového podniku, či príjme alebo neprijme takýto balík na odoslanie.

Okrem nárokového balíka môže byť odsúdenému udelená disciplinárna odmena - povolenie prijatia balíka do hmotnosti piatich kilogramov (tzv. „potravinový“ balík). Tento druh disciplinárnej odmeny však môže byť odsúdenému udelený len za dlhodobé plnenie programu zaobchádzania, plnenie pracovných povinností, plnenie činností súvisiacich so všeobecným rozvojom osobnosti odsúdeného, výkon prospešných prác mimo ústavu alebo za vykonanie príkladného činu. Všetky veci, ktoré môže odsúdený dostať v potravinovom balíku si môže samostatne zabezpečiť aj v predajni zriadenej v ústave.

Balík doručený odsúdenému podlieha kontrole a platia pri tom rovnaké pravidlá ako pri listovej zásielke.

Odsúdený má právo na vlastné náklady najmenej dvakrát za kalendárny mesiac telefonovať najmenej 20 minút v čase určenom v ústavnom poriadku prostredníctvom telefónneho zariadenia umiestneného v ústave najviac piatim osobám, ktorých meno, priezvisko, adresu a telefónne číslo uvedie vo svojej písomnej žiadosti. Ak to technické možnosti v ústave umožňujú, tak odsúdený môže telefonovať aj častejšie. Rozsah telefonovania v konkrétnej väznici nájdete v „ústavných poriadkoch“. Počas telefonovania môže riaditeľ ústavu nariadiť prítomnosť príslušníka zboru. Ústavom nie sú sprostredkované telefonické hovory adresované odsúdenému do ústavu!

Ústav je oprávnený monitorovať a zaznamenávať obsah telefonického hovoru odsúdeného za účelom plnenia úloh na úseku boja proti terorizmu a organizovanému zločinu, zabrániť mareniu účelu výkonu väzby, odhaľovania a objasňovania trestných činov a zabezpečenia ochrany verejného poriadku a bezpečnosti v objektoch, ktorých ochranu zabezpečuje zbor; uvedené sa nevzťahuje na telefonovanie odsúdeného s jeho obhajcom.

Peňažné prostriedky možno odsúdenému zasielať poukazom poštového platobného styku alebo bezhotovostným prevodom na účet osobitných prostriedkov ústavu vyplnené podľa „vzorov“. Peňažné prostriedky zaslané alebo poukázané odsúdenému sa zaevidujú na jeho konto. Informáciu o príjme týchto peňažných prostriedkov odsúdený potvrdí svojím podpisom. Ak odsúdený odmietne prijať peňažné prostriedky, tie sa vrátia odosielateľovi alebo príkazcovi na písomnú žiadosť odsúdeného. Za peňažné prostriedky si odsúdený môže napr. nakúpiť potraviny a iné veci osobnej potreby v predajni zriadenej v ústave.