SK
Oficiálna stránka
Premýšľali ste niekedy nad tým, akú cenu má pre človeka obyčajný nákup potravín? Pre väčšinu z nás je to nezáživná denná rutina. Keď však človek strávi dlhé roky v izolácii väznice, môže sa preňho aj takáto banálna vec stať kľúčom k znovu nájdeniu vlastnej dôstojnosti.
V rámci projektu Šanca na návrat 2 bolo umožnené riaditeľom Ústavu na výkon väzby a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Bratislava štyrom odsúdeným vyjsť do ulíc a vyskúšať si hospodárenie v praxi. Celá táto aktivita sa realizovala pod odborným vedením a v sprievode personálu výstupného oddielu.
Kľúčovú úlohu tu zohrali pedagóg, psychologička, sociálna pracovníčka a sociálna kurátorka – metodička ÚPSVaR. Tento multiodborový tím bol odsúdeným oporou a odborným sprievodcom pri ich prvých neistých krokoch mimo múrov väznice.
Celá iniciatíva v sebe nesie hlboké ľudské posolstvo. Ukazuje nám, že skutočný návrat domov sa nezačína dňom prepustenia, ale oveľa skôr – v tichom precitnutí do reality všedného dňa. Pobyt za mrežami so sebou prirodzene prináša stratu kontroly nad vlastným časom a rozhodnutiami. Odsúdení si odvykajú od bežného tlaku reality, a preto môže byť ich prvý kontakt s dnešným svetom plným meniacich sa cien a rýchleho tempa mätúci.
Keď sa ocitnú pred regálom s obmedzeným rozpočtom, nejde len o to, či dokážu správne spočítať nákup. V tej chvíli zvádzajú tichý vnútorný boj s vlastnou neistotou. Práve prítomnosť personálu výstupného oddielu im dodávala potrebnú istotu. Učia sa tak opäť dôverovať svojim schopnostiam, vážiť si hodnotu peňazí a niesť zodpovednosť za voľby, ktoré urobia. To najdôležitejšie sa však odohráva bez slov, pri spoločnej príprave jedla. V malej kuchynke výstupného oddielu sa varenie obeda mení na krehké hľadanie stratených sociálnych väzieb. Pri jednom sporáku sa odsúdení musia znova učiť komunikovať, deliť si prácu a vzájomne sa rešpektovať.
Každá umytá zelenina, spoločne prestretý stôl či čistý pracovný priestor po varení im vracia pocit, že sú užitoční a schopní samostatného života. Je to jemná psychologická terapia prácou, ktorá lieči rany spôsobené izoláciou. Najväčším vyvrcholením a tou najkrajšou bodkou za celou touto aktivitou bola chvíľa, keď odsúdení prestreli spoločný stôl.
Ako prejav úprimnej vďaky za ľudský prístup, odborné vedenie a novú nádej sa odsúdení poďakovali celému personálu za umožnenie tejto neoceniteľnej skúsenosti skvelým, vlastnoručne pripraveným obedom. Práve pri ňom sa ukázalo, že hranice medzi svetom za mrežami a slobodou sa dajú prekonať vzájomným rešpektom a spoluprácou.
Najväčším nepriateľom úspešného návratu býva často strach z neznámeho a obava z toho, ako ich prijme okolitý svet. Práve takéto postupné, citlivé spájanie teoretickej prípravy s reálnym životom pomáha odsúdeným prekonať úzkosť. Ak im dáme možnosť vyskúšať si každodenné činnosti ešte pred odchodom na slobodu, pomáhame im odbúrať pocit vylúčenia.
Veď úspešná reintegrácia nie je o veľkých spoločenských zmenách, ale o drobných krokoch – o schopnosti postarať sa o seba a nájsť svoje stratené miesto pri spoločnom stole.
