
Dňa 11. novembra 2026 sa v Ústave na výkon trestu odňatia slobody pre mladistvých v Sučanoch uskutočnili dve besedy s Janom Eriksenom, autorom knihy Žil jsem v podsvětí.
Úvod patril Felixovi Ceccatovi, švajčiarskemu policajtovi, ktorý svojou skúsenosťou aj zo svojej bohatej praxe dopĺňal rozprávanie autora knihy. Následne Jan Eriksen počas oboch besied otvorene rozprával o svojej minulosti, o období, keď sa jeho život spájal s prostredím podsvetia, nesprávnymi rozhodnutiami a osobnými zlyhaniami. Svoj príbeh predstavil bez prikrášľovania a prítomným priblížil, aké následky môžu mať zlé životné rozhodnutia, ale aj to, že človek nemusí zostať väzňom svojej minulosti.
Prvá beseda sa uskutočnila v skupine odsúdených mužov a mladistvých mužov. Druhé stretnutie bolo venované odsúdeným ženám. V oboch prípadoch mali účastníci možnosť vypočuť si osobné svedectvo človeka, ktorý na vlastnej koži zažil mnohé negatívne a nebezpečné situácie, neraz s tragickými či až fatálnymi následkami. Aj jeho vlastný život sa mohol skončiť úplne inak, no napriek všetkému dostal príležitosť na zmenu, ktorú sa rozhodol využiť a vykročiť novou životnou cestou.
Dôležitou súčasťou jeho rozprávania bolo posolstvo viery, odpustenia a nádeje. Eriksen zdôrazňoval, že bez ohľadu na to, aká je minulosť človeka, vždy existuje možnosť rozhodnúť sa pre inú cestu. Jeho slová poukazovali na význam prevzatia zodpovednosti za vlastný život, ochoty zmeniť sa a hľadania nového zmyslu života.
Obe besedy priniesli priestor na zamyslenie sa nad vlastnými životnými rozhodnutiami, hodnotami a budúcnosťou. Osobný príbeh hosťa ukázal, že aj po náročných životných skúsenostiach môže človek nájsť cestu k pozitívnej zmene.
Stretnutia s Janom Eriksenom boli predovšetkým pripomenutím, že minulosť síce nemožno zmeniť, no budúcnosť možno ovplyvniť vlastnými rozhodnutiami. Každý človek si zaslúži šancu na nový začiatok a nikdy nie je neskoro vykročiť na cestu zmeny.


