V Černovej, ktorá je v súčasnosti súčasťou Ružomberka, sa 27. októbra 1907 obyvatelia obce vzbúrili proti tomu, aby ich novopostavený kostol vysvätil iný kňaz ako Andrej Hlinka. Proti nesúhlasu Černovčanov sa úradmi nariadená vysviacka katolíckeho kostola skončila, ako dôsledok národnostného útlaku v Uhorsku, napokon krviprelievaním.
Kostol si obyvatelia Černovej postavili za pomoci peňažných zbierok. Na jeho vybudovanie prispel veľkou mierou z vlastných prostriedkov aj rímskokatolícky ružomberský farár, černovský rodák, politik a vedúca osobnosť slovenského národného hnutia Andrej Hlinka. Černovčania chceli, aby ich kostol vysvätil práve Andrej Hlinka. Toho však v tom období spišský biskup pre politické aktivity suspendoval, pozbavil fary a zakázal mu vykonávať kňazské povolanie. Kostol prišiel požehnať cudzí farár, čo dedinčania nechceli akceptovať a následne uhorskí žandári začali do ľudí strieľať. Táto tragédia si vyžiadala 15 mŕtvych, 12 ťažko zranených a 40 ľahko zranených. 38 dedinčanov (22 mužov a 16 žien) bolo odsúdených.
Práve tieto udalosti boli odsúdeným z ÚVTOS Ružomberok priblížené počas opustenia ústavu príslušníkmi ústavu a zamestnankyňou referátu kultúry a komunitného rozvoja mesta Ružomberok. Odsúdení navštívili miesto, ktoré pripomína pamätná tabuľa, dom Andreja Hlinku, ktorý slúži ako expozícia z jeho bohatého života, pamätník na cintoríne a tiež samotný rímskokatolícky kostol Ružencovej Panny Márie, ktorý je spojený s touto tragédiou.
Pripomenutie si černovskej tragédie je pokračovaním vzdelávania odsúdených v ružomberskom ústave, ktoré prispieva k formovaniu historického vedomia, ako aj národného povedomia a rozvíjaniu ich vlastného poznania o minulosti.
