SK
Oficiálna stránka
Každý rok 1. júna si pripomíname Medzinárodný deň detí – deň, ktorý je často sprevádzaný smiechom, zmrzlinou, balónmi a detskou radosťou. Mnohí ho vnímajú len ako príležitosť obdarovať svoje ratolesti alebo ich zobrať na výlet. No za týmto dňom sa skrýva oveľa viac. Je to sviatok, ktorý by nás mal nielen tešiť, ale najmä viesť k zamysleniu – nad hodnotou detstva, nad právami detí a nad tým, čo ako spoločnosť robíme pre to, aby deti rástli v láskavom a bezpečnom svete.
História Medzinárodného dňa detí siaha do roku 1925, kedy sa v Ženeve konala Svetová konferencia o blahobyte detí. Práve tam vznikla myšlienka vyčleniť jeden deň v roku, ktorý by bol venovaný deťom a ich právam. Prvého júna bol tento sviatok po prvýkrát oficiálne oslávený v niekoľkých krajinách, najmä vďaka čínskej delegácii, ktorá ho spojila s tradičným dňom pre deti. V období po druhej svetovej vojne sa 1. jún stal symbolom mieru, ochrany detstva a potreby spoločnej zodpovednosti za najmladších členov našej civilizácie.
Keď sa dnes pozrieme na svet okolo seba, musíme si priznať, že napriek pokroku a deklaráciám o právach detí stále existuje mnoho miest, kde deti trpia hladom, sú obeťami násilia alebo sú nútené pracovať namiesto toho, aby sa mohli učiť a hrať. Aj v zdanlivo bezpečných krajinách sú deti často zanedbávané – nie vždy telesne, ale emocionálne. Nedostatok času, porozumenia a rodinného tepla ich oberá o pocit istoty a lásky.
Práve rodina je totiž najdôležitejším prostredím, v ktorom sa formuje osobnosť človeka. Láskyplné a stabilné rodinné zázemie je základom pre zdravý vývoj dieťaťa. Nie je to o materiálnych veciach, ale o blízkosti, rozhovoroch, objatiach a dôvere. Deň detí by preto nemal byť len o darčekoch, ale predovšetkým o pozornosti – úprimnej, vedomej a prítomnej.
V prípade, že rodičia nie sú prítomní, je to pre deti ešte ťažšie. V niektorých prípadoch môže byť odlúčenie ešte radikálnejšie, keď sú rodičia fyzicky vzdialení – napríklad kvôli väzenskému trestu. Tento typ odlúčenia zanecháva v životoch detí hlboké jazvy, pretože chýba nielen emocionálna podpora, ale aj fyzická prítomnosť, ktorá je pre zdravý vývoj detí nevyhnutná. Rodič, ktorý je vo väzení, môže byť pre dieťa neprítomný nielen v každodenných momentoch, ale aj pri tých najdôležitejších životných udalostiach, ako sú prvé kroky, prvé slová či oslava ich narodenín. A hoci deti vnímajú svojich rodičov ako neoddeliteľnú súčasť svojho života, ich absencia môže vytvárať v ich vnútri pocit straty a opustenia, čo má ďalekosiahle následky na ich emocionálny vývoj.
Zaujímavé je, že aj v tejto situácii rodičia stále ovplyvňujú životy svojich detí – hoci nie prítomnosťou, ale láskou a túžbou po opätovnom spojení. Tak, ako rodičia vo väzení bojujú s vlastnými osobnými démonmi a problémami, aj ich deti zápasia s pocitmi odlúčenia a smútku. A rovnako ako vo väzenských podmienkach, aj v detských srdciach môže byť silná túžba po slobode – po slobode byť s tými, ktorých milujú, po slobode cítiť sa milovaní a opatrovaní.
Ako prežiť Deň detí zmysluplne?
Namiesto rýchlych darčekov či výletu do obchodného centra môžeme zvoliť aktivity, ktoré skutočne posilnia rodinné vzťahy a dajú deťom to najcennejšie – čas:
• Rodinný piknik v prírode – zoberme deky, ovocie, loptu a užime si spoločné chvíle bez rušivých technológií.
• Spoločné varenie alebo pečenie – deti milujú, keď môžu pomáhať. Spoločné vytváranie jedla ich učí zodpovednosti a spolupráci.
• Výroba darčeka pre niekoho iného – napríklad kresba alebo pohľadnica pre starých rodičov. Učíme tým deti myslieť aj na iných.
• Rodinný večer spomienok – ukážme deťom naše detské fotky, porozprávajme im o našom detstve a porovnávajme, ako sa svet mení.
• Tvorivý deň – maľovanie, modelovanie, stavanie z lega – hlavne spolu, nie každý sám.
Zamyslime sa teda dnes – aké detstvo sme mali my a aké detstvo majú naše deti? Učíme ich, že sú pre nás dôležité? Venujeme im čas? A robíme všetko preto, aby mohli vyrastať v bezpečnom, láskavom a podnetnom prostredí?
Medzinárodný deň detí nie je len detský sviatok – je to aj skúška dospelých. Ukazuje, ako veľmi si vážime budúcnosť. Pretože práve deti sú jej nositeľmi. A to, čo im dnes dáme, sa zajtra vráti – spoločnosti aj svetu.
