SK
Oficiálna stránka
Deň Zboru väzenskej a justičnej stráže je každoročne príležitosťou zastaviť sa a pozrieť sa na prácu zboru trochu inak. Nie cez čísla, štatistiky či každodenné úlohy, ale cez ľudí, ktorí za nimi stoja. Na pôde Generálneho riaditeľstva ZVJS sa 17. septembra 2026 stretli príslušníci, zamestnanci zboru a zástupcovia Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky. Dôvodom bola nielen pripomienka sviatku zboru, ktorý oficiálne pripadá na 29. september, ale predovšetkým ocenenie tých, ktorí svoju prácu dlhodobo vykonávajú s nasadením a zodpovednosťou.
Služba v ZVJS má mnoho podôb. Pre jedných znamená každodennú prácu v ústave, pre iných sa odohráva v kanceláriách. Výsledkom je ale jeden spoločný cieľ – aby celý systém fungoval tak, ako má. „Naša práca si vyžaduje stopercentnú profesionalitu, ostražitosť, disciplínu, taktiež aj obrovskú mieru psychickej odolnosti, nevyhnutnú ľudskosť či empatiu a najmä kolegialitu,“ zaznelo v príhovore generálneho riaditeľa ZVJS. Práve ľudský rozmer služby sa počas slávnostného dňa dostával do popredia. Popri profesionalite totiž zostávajú dôležité aj hodnoty, ktoré sa nedajú zapísať do žiadnej tabuľky – vzájomná pomoc, empatia, úcta a schopnosť stáť pri kolegovi vtedy, keď to potrebuje.
Pri príležitosti Dňa zboru preto zaznelo aj poďakovanie všetkým, ktorí sa na jeho každodennom fungovaní podieľajú. Nielen tým, ktorých prácu je vidieť priamo za múrmi ústavov či v justičných budovách, ale aj tým, ktorí vytvárajú zázemie potrebné na ich fungovanie.
Práca v zbore si vyžaduje profesionalitu, disciplínu a pripravenosť zvládať situácie, ktoré nie sú vždy jednoduché. Prináša psychickú záťaž a vyžaduje si veľkú mieru zodpovednosti a potrebu zachovať pokoj aj v náročných podmienkach. Náročnosť služby ale nemá iba jednu podobu. „Každý deň stoja naši kolegovia medzi väzenskou populáciou, čo je samo o sebe veľmi náročný psychický atak,“ pripomenul generálny riaditeľ. Zároveň poukázal na to, že aj práca na generálnom riaditeľstve má svoje špecifiká: „Tu zápasíme s časovým stresom, vyhorením a následne z toho častokrát vyplývajúcimi medziľudskými konfliktami.“ Preto aj Deň zboru sa stal dňom, keď si musíme pripomenúť, že za každou pracovnou pozíciou však zostáva človek so svojím vlastným životom. Zbor je veľký organizmus, v ktorom jednotlivé časti nemôžu fungovať izolovane. Ochrana a stráženie, zaobchádzanie, resocializácia, psychologická a zdravotná starostlivosť, právna a ekonomická agenda, logistika, informatika či riadenie ľudských zdrojov – všetky tieto oblasti sa napokon stretávajú v jednom spoločnom výsledku. „Je dôležité nastaviť myslenie nás všetkých, aby sme pochopili, že len spolu dokážeme fungovať ako jeden funkčný celok,“ zaznelo počas slávnostného príhovoru.
Túto myšlienku a celkovo slávnostný charakter Dňa zboru podčiarklo oceňovanie príslušníkov a zamestnancov. Viacerí si prevzali ocenenia za dlhoročnú a príkladnú službu či prácu. Pre človeka, ktorý je v službe niekoľko rokov či desaťročí, nie je medaila alebo plaketa len kúskom kovu či symbolom na papieri. Je pripomienkou rokov, počas ktorých sa striedali bežné pracovné dni s náročnými službami, úspechy s problémami a osobný život s pracovnými povinnosťami. Osobitným momentom bolo mimoriadne povýšenie dvoch kolegov, čo pripomenulo, že služobný postup nie je iba otázkou funkcie či hodnosti. Je spojený so zodpovednosťou a dôverou, ktorú so sebou prináša.
Zbor má za sebou históriu, ktorú vytvárali generácie ľudí pred nami. Poďakovanie a uznanie preto patrili aj výsluhovým dôchodcom. Práve oni odovzdali roky služby ďalšej generácii a zanechali za sebou prácu, na ktorú dnes môžu nadväzovať ich bývalí kolegovia. „Chcem vyjadriť úctu a poďakovanie našim výsluhovým dôchodcom, ktorí v zbore zanechali kus svojho života a vybudovali základy, na ktorých dnes stojíme my,“ uviedol generálny riaditeľ. Každé obdobie prináša svoje výzvy. Menia sa technológie, postupy, podmienky služby aj samotná spoločnosť. To, čo však zostáva, je potreba profesionálneho výkonu služby a ľudí, ktorí sú ochotní niesť za svoju prácu zodpovednosť.
Deň zboru sa spája s 29. septembrom a sviatkom svätého Michala, jedného z patrónov spájaných so spravodlivosťou a bojom proti zlu. Sedemnásty september tak na generálnom riaditeľstve nebol dňom medailí, plakiet a povýšení. Bol predovšetkým pripomenutím, že za fungovaním Zboru väzenskej a justičnej stráže stoja ľudia. Ľudia, ktorí majú svoje povinnosti, starosti, rodiny aj svoje každodenné príbehy, ale napriek tomu každý deň prichádzajú do práce s vedomím, že ich služba má význam.
