MAMA

Vie o nás všetko. Viac než mnohí iní.

A napriek tomu nikdy nesklame.

A nespomína dlho na prečiny.

O kom to vravím? Predsa o mame.

Mama. Ten človek, čo najdlhšie mlčí,

keď ublížia mu jeho najbližší.

Po každom páde znovu chodiť učí.

Po každom plači znova utíši.

Úryvok z básne Milana Rúfusa vzdáva hold a úctu poslaniu matky či samotnému materstvu. Opisuje obraz matky, ktorá všetko chápe, odpúšťa, vždy poľutuje a bude stále milovať svoje dieťa bez ohľadu na to, aké ono je.

Práve úryvok z tejto básne sa stal východiskom pre prácu s odsúdenými v oddelení výkonu trestu s miestom výkonu služby v Sabinove Ústavu na výkon väzby a Ústavu na výkon trestu Prešov.

Aj keď sme sa na spoločnom stretnutí nezaoberali dôkladným rozborom básne, myšlienky básnika M. Rúfusa boli pre odsúdených dostatočným zamyslením sa nad postavením ženy v spoločnosti, v rodine. Mohli voľne diskutovať nielen o svojom detstve, vzťahu k matke, otcovi a súrodencom, ale aj o tom, ako vnímajú svoje vlastné rodiny, manželky a partnerky ako matky.

Keďže druhá májová nedeľa už tradične patrí všetkým mamám, záverečnou časťou stretnutia bola tvorivá aktivita odsúdených – vlastnoručná výroba kreatívneho poďakovania - pozdravu v tvare rôznych kvetov.