Veľká noc je najvýznamnejším kresťanským sviatkom, ktorý si pripomína umučenie a zmŕtvychvstanie Ježiša Krista. Aj keď sa na prvý pohľad môže zdať, že atmosféra väzenia a duch sviatkov nejdú dokopy, skutočnosť je iná. Vo väznici Ilava sa Veľká noc prežívala svojím špecifickým spôsobom, s rešpektom, pokorou, ale aj ľudskosťou, ktorá presahuje múry danej inštitúcie.

Pár dní pred sviatkami sa vo väznici začala príprava, ktorá mala nielen remeselný, ale aj duchovný rozmer. Obvinení a odsúdení sa zapájali do rôznych aktivít, ktoré im pripomenuli bežný život mimo múrov väznice. Plietli tradičné korbáče, maľovali kraslice, vyrábali veľkonočné dekorácie z rôznych materiálov a zdobili nimi spoločné priestory aj cely. Tieto činnosti im pomáhali vytvárať sviatočnú atmosféru a aspoň na chvíľu zabudnúť na každodenný režim a obmedzenia. Veľká noc je však nielen o vonkajšej výzdobe, ale aj o vnútornom prežití. Mnohí z väzňov vnímajú sviatky ako čas reflexie, pokánia a nádeje. Duchovnú starostlivosť zabezpečujú vo väznici Ilava väzenský kaplán evanjelickej cirkvi spolu s katolíckym kňazom. Ich prítomnosť počas sviatkov je dôležitá nielen pre veriacich, ale aj pre tých, ktorí možno hľadajú cestu k viere alebo potrebujú duchovné povzbudenie. Mnohí obvinení a odsúdení práve v týchto chvíľach nachádzajú pokoj, útechu a zmysel, ktorý im pomáha zvládať odlúčenie od rodiny a blízkych. Sviatky vo väzení nemajú vonkajší lesk, aký poznáme z našich domácností, no nesú v sebe silnú symboliku obnovy, odpustenia a nádeje.

Veľká noc vo väznici Ilava ukázala, že aj za múrmi možno nájsť priestor pre ľudskosť, tvorivosť a duchovné prežívanie. Pre väzňov je to príležitosť pozastaviť sa, zamyslieť sa nad vlastným životom a možno aj urobiť prvý krok na ceste k zmene.