Aj cesta dlhá 1000 kilometrov sa začína prvým krokom.
V živote urobíme veľa rozhodnutí. Tých správnych, menej správnych, i tých úplne zlých, ktoré v živote trpko oľutujeme. Sú to tie, ktoré sa nedajú zvrátiť ... Niekedy ich je však možné aspoň čiastočne odčiniť či spolupodieľať sa na niečom, čo môže byť jednou kvapkou v mori dobra. Záleží na nás ... Poznanie smerujúce k uvedomeniu si ľútosti nikdy neznamená slabosť. Práve naopak! Je to najvyšší výraz sily a pokory! Rozprávať o ľútosti však nestačí... Lepšie je niečo skúsiť a zlyhať, ako neskúsiť vôbec!
Možno aj z tohto dôvodu sa odsúdení s doživotným trestom v ÚVTOS a ÚVV Ilava rozhodli skúsiť niečo, čo by im pomohlo urobiť ten správny krok k oľutovaniu svojich zlých životných rozhodnutí. Dúfajme, že jeden z mnohých ... Začínali síce s úplnou praktickou neznalosťou, ale zato s nadšením a ochotou učiť sa a vytvárať niečo, čo niekomu pomôže a urobí radosť. Z poskytnutého materiálu začali vyrábať ružence na charitatívne účely, pre deti z detských domovov šiť vrecká na chrbát a štrikovať deky pre tých najmenších. Spočiatku robili chyby, opravovali, ... zistili však, že jedine nezištnou ochotou, spoluprácou, vzájomným načúvaním a rešpektom je možné dopracovať sa k pozitívnej skúsenosti smerujúcej k zvnútorneniu úprimnej potreby byť lepším.
Práve to, že ľudská pomoc je postavená na tom, že neobohacuje len toho kto ju dostáva, ale i toho kto ju poskytuje, nás vedie k tomu, že odsúdení v ÚVTOS a ÚVV Ilava sú v aktivitách, ktoré ich môžu nasmerovať k uvedomeniu si potreby osobnostnej zmeny podporovaní, pretože pomoc jednému človeku síce nemusí znamenať zmenu celého sveta, ale v konečnom dôsledku môže znamenať zmenu sveta pre každého jedného odsúdeného.