V Katedrále svätého Šebastiána v bratislavských Krasňanoch sa vo večerných hodinách 1. marca 2026 zhromaždili príslušníci ozbrojených síl a ozbrojených zborov, ich rodiny i ďalší veriaci, aby si spolu pripomenuli 23. výročie vzniku Ordinariátu Ozbrojených síl a ozbrojených zborov Slovenskej republiky. Slávnostnú pontifikálnu svätú omšu celebroval biskup ordinariátu, Mons. Pavol Šajgalík OFMCap, spolu s kňazmi a diakonmi ordinariátu.
Na slávnosti sa zúčastnili aj apoštolský nuncius na Slovensku Mons. Nicola Girasoli a emeritný biskup František Rábek. Bohoslužba bola vysielaná v priamom prenose prostredníctvom televízie, čím sa do duchovného slávenia mohli zapojiť aj tí, ktorí sa nemohli zúčastniť osobne.
Ordinariát Ozbrojených síl a ozbrojených zborov SR vznikol v roku 2003 na základe zmluvy medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou, pričom ako spomenul apoštolský nuncius, najčastejším slovom v tomto dokumente je slovo blízkosť. Mons. Girasoli zdôraznil práve potrebu blízkosti či už v spoločnosti ako takej, v jednotlivých zboroch, ale aj význam blízkosti kňazov ordinariátu. Ich úlohou je totiž prinášať sviatostnú a pastoračnú službu do prostredia, ktoré je charakteristické disciplínou, nasadením a často aj rizikom, čo je na prvý pohľad v protiklade s blízkosťou.
Tohtoročné výročie pripadlo na druhú pôstnu nedeľu, ktorej evanjelium o Ježišovom premenení na hore Tábor prinieslo silné duchovné posolstvo. Premenený Kristus, ktorého tvár žiarila ako slnko, sa stal symbolom nádeje a povzbudenia aj pre tých, ktorí denne stoja v službe ochrany života, spravodlivosti a pokoja. Rovnako prvé čítanie o povolaní Abraháma – výzva opustiť istotu a vykročiť do neznáma, môže byť blízke každému, kto prijal záväzok služby vlasti. Povolanie v ozbrojených zboroch totiž nie je len zamestnaním, ale často životným rozhodnutím, ktoré si vyžaduje odvahu, vernosť a ochotu obety. A ako povedal samotný biskup ordinariátu: „Niekedy si aj my povieme, že už nevládzeme, že sme na to ostali sami…,ale vtedy prichádza Boh nie v podobe hromov a bleskov, ale jemného vánku.” Veď práve ten jemný vánok môže priniesť nielen krátkodobú zmenu, ale premenu, ktorá vychádza z nás.
Pontifikálna svätá omša v Krasňanoch bola predovšetkým poďakovaním za roky služby, za obetavých kňazov, za otvorené srdcia veriacich i za požehnanie pre tých, ktorí stoja v prvej línii ochrany spoločnosti. Výročie v Katedrále svätého Šebastiána tak nebolo len spomienkou na minulosť, ale aj výzvou do budúcnosti - zostať verní poslaniu, ktoré spája službu Bohu so službou človeku a vlasti, aby sme si mohli povedať ako svätý Peter: „Pane, dobre je nám tu.”
