Uniformu či pracovný oblek rád vymení za tenisky, tričko a basgitaru zavesenú cez plece. Po náročných pracovných dňoch, počas ktorých nesie zodpovednosť za ekonomické fungovanie celého Zboru väzenskej a justičnej stráže, prichádza chvíľa, keď sa svet tabuliek, čisel, rozpočtov a služobných povinností mení na hudbu, emócie a svetlá koncertného pódia.
Námestník pre ekonomické veci Jozef Lančarič je totiž zároveň aktívnym členom slovenskej alternatívnej kapely Blue Sundown — skupiny, ktorá už od druhej polovice 90. rokov patrí medzi výrazné mená domácej shoegaze a dreampopovej scény. Ich hudba je postavená na melancholických melódiách, zasnených gitarových plochách a emóciách, ktoré poslucháča dokážu na chvíľu úplne zastaviť a pohltit.
Presne taký bol aj štvrtkový koncert... Tlmené svetlá, komorná atmosféra a hudba, ktorá nepotrebuje hlasné gestá. Publikum sa ponorilo do nostalgie, emócií a charakteristického zvuku kapely Blue Sundown. Za basgitarou pritom stál človek, ktorého kolegovia poznajú predovšetkým ako skúseného profesionála. „Hudba je pre mňa v súčasnosti najmä relax. Samozrejme, keď sme boli mladší, mali sme sny o tom, ako budeme slávni, budeme zarábať veľké peniaze a vypredávať haly. Avšak hudba, ktorú robíme vychádza z nášho vnútra a nie je príliš komerčná. Časom sme pochopili, že viac nám sedia menšie kluby, prestali sme koketovať s mainstreamom a šli sme si vlastnou cestou. Pre mňa je podstatné, že hrám stále s tými istými chalanmi, s ktorými sme kapelu pred 30-timi rokmi založili, že nás to, čo robíme vnútorne napĺňa a vypredaný klub, ako sa stalo včera v Bratislave, je už len čerešnička na torte. Vtedy si človek povie, že to má zmysel,” hovorí Jozef Lančarič.
Hoci sa môže zdať, že basgitara (hudobne) stojí oproti spevákovi, gitaristovi a bubeníkovi v úzadí, práve ona je srdcom mnohých skladieb Blue Sundown. Vytvára hĺbku, rytmus aj melancholickú atmosféru, ktorá je pre kapelu typická. Nenápadne, no pevne drží spolu s bicími ako rytmická sekcia pohromade celé hudobné telo kapely — tak ako profesionalita a spoľahlivosť držia pohromade fungovanie veľkej organizácie, akou je zbor.
V zbore je skutočne veľké množstvo nadaných ľudí. Rovnako príbeh námestníka ukazuje, že za uniformou stoja ľudia s talentom, vášňami a vlastnými príbehmi. Ľudia, ktorí po službe dokážu nájsť energiu v hudbe, športe či inej tvorivosti. „Som rád, že som včera pod pódiom videl aj mnoho známych tvárí kolegov. Na koncertoch zvyčajne nervózny nebývam, ale keď som počas dňa vytušil, koľko ich večer príde do klubu, tak musím priznať, že po rokoch tam trošku tréma bola. Za to, že kolegovia prišli, som nesmierne rád a snáď sme im ako kapela poskytli priestor, kde mohli na chvíľu vypnúť, nadýchnuť sa a načerpať novú energiu,“ dodal.
Blue Sundown aj po rokoch dokazujú, že kvalitná hudba nepotrebuje veľké pódiá ani komerčný lesk. Stačia skutočné emócie, autentický zvuk a ľudia, ktorí hudbu nehrajú preto, že potrebujú byť videní, ale preto, že ju cítia.
