Mladá spisovateľka Kristína Mišovičová opäť zavítala medzi odsúdených, aby im predstavila svoju tvorbu a podelila sa o svoje literárne skúsenosti. Do ústavu v Dubnici nad Váhom sa vrátila po troch rokoch, pričom jej návšteva sa stretla s rovnakým záujmom ako pri jej predchádzajúcej besede.
Keďže čítanie patrí medzi obľúbené aktivity odsúdených, o besedu bol veľký záujem. Dňa 19. apríla 2026 sa viacúčelová miestnosť zaplnila do posledného miesta.
Podujatie otvorila sprevádzajúca pedagogička, po ktorej sa slova ujala samotná autorka. Prítomným priblížila svoje začiatky – svoju prvú knihu napísala už ako sedemnásťročná, no rukopis napokon zostal odložený v zásuvke. K písaniu sa vrátila až počas materskej dovolenky, keď sa rozhodla svoj text ponúknuť vydavateľstvu. Na jej prekvapenie sa stretol s pozitívnym ohlasom, čo ju motivovalo pokračovať v tvorbe. Postupne vydala päť kníh pre dospelých Čakanka, Vráť mi moje sny, Len láska pozná odpoveď, Keď raz pochopíš a Nezabudni milovať.
Inšpiráciu pre písanie kníh pre deti našla vo vlastnej rodine. Ako sama uviedla: „Našla som sa v tom.“ Zároveň sa rozhodla pre náročnejšiu cestu a svoje knihy vydáva svojpomocne, bez podpory veľkého vydavateľstva. To si vyžadovalo zabezpečiť financovanie, spoluprácu s grafikom, ilustrátorom, redaktorom aj tlačiarňou. Vďaka svojej vytrvalosti tak vydala tituly Decká z mesta, ktoré sa (ne)vedia biť, Decká z mesta 2 – Sranda (ne)končí, Malvínkine Vianoce, Nathaniel – posledný potomok druidov, Tulaj zo zberného dvora a Sedmokráska. Zaujímavosťou je, že knihu Nathaniel ilustrovala jej dcéra a Sedmokrásku si ilustrovala samotná autorka.
Bezprostredný a úprimný prejav autorky povzbudil odsúdených, ktorí ju v závere besedy zahrnuli množstvom otázok. Na všetky ochotne a trpezlivo odpovedala. Ocenila ich záujem, pozitívne reakcie aj priania úspechov do ďalšej tvorby.
Ďakujeme za príjemne strávené nedeľné popoludnie a podnetné stretnutie.
