Národný projekt Šanca na návrat očami odborného garanta Martina Luleia:
Ešte predtým, ako sa začneme vyjadrovať k implementácii, nebolo by správne opomenúť aj časové obdobie prípravy projektu (čiže nielen jeho realizáciu v praxi, ale prípravu pred realizáciou, ktorá je veľmi náročným procesom). Do kontaktu s pripravovaným zámerom Národného projektu Šanca na návrat (NP ŠNN) som prišiel v decembri 2015. Keď uvedený časový údaj dáte do vzťahu s prvým mesiacom realizácie NP ŠNN (október 2018), tak je zrejmé, aký náročný bol proces tvorby, resp. prípravy NP ŠNN zo strany GR ZVJS. Proces od idey smerom ku konkrétnej realizácii, kde platí univerzálne „dvakrát meraj raz strihaj“. Preto bolo ešte v prípravnej fáze projektu prostredníctvom GR ZVJS (najmä OVVaVT ako think tank a OVOaRP) realizovaných viacero pracovných stretnutí s rôznymi odborníkmi z praxe, z akademického prostredia, z mimovládnych organizácií (napr. prof. Lubelcová, prof. Heretik ml., zástupcovia Edukos o. z. a i.).
To je však vecná stránka prípravy projektu, ktorá je síce ťažisková, ale má rovnakú dôležitosť ako projektové nastavenie a absolvovanie celého procesu v príprave, cez tvorbu a schválenie Zámeru NP ŠNN Monitorovacím výborom až po samotný akt podpisu Zmluvy o nenávratnom finančnom príspevku. Implementácia NP ŠNN znamená jeho praktickú realizáciu, resp. uskutočnenie v konkrétnom čase, v konkrétnom ústave, s konkrétnymi odsúdenými... A v tomto je kľúčový manažment. Ten sa týka najmä projektového riadenia, s ktorým musí byť v súlade riadenie riešiteľského kolektívu. Čiže projektový tím zabezpečuje bezproblémový a efektívny „chod“ projektu a riešiteľský „rieši“ zadávané úlohy, pričom ich spoluprácou sú napĺňané stanovené ciele projektu. Splniteľné reálne ciele národného projektu a ambície v zmysle vyťažiť z obsahu národného projektu pre ZVJS čo najviac sú náročnou úlohou. A do cieľov a ambícií vstupuje ešte jedna dôležitá premenná. Tou je prirodzené „zdravé“ pnutie medzi vedecko-výskumnými, praktickými poznatkami z kriminológie a sociálnej oblasti na strane jednej a reálnymi možnosťami „zasadenia“ týchto poznatkov v našom väzenskom prostredí na strane druhej. A popri tom všetkom je dôležité myslieť na budúcnosť. Nie však s prakticky nerealizovateľnými víziami, ktoré by zapríčinili to, že zabudneme na prítomnosť, resp. že sa v jej plánovaní tak angažujeme, že nám uniknú kľúčové veci zo súčasnosti.
Už teraz po uplynutí polovice časového obdobia realizácie NP ŠNN môžeme povedať, že vo všetkom vyššie uvedenom sa ako efektívne osvedčilo personálne zloženie NP ŠNN. Dlhoroční praktici z väzenského prostredia a príslušníci GR ZVJS plus príslušníci priamo alokovaní vo výstupných oddieloch (VODD) – sociálni pracovníci a psychológovia a sociálni kurátori – metodici v spojení s expertmi z vedy, výskumu a praxe z mimo väzenského prostredia. A ešte k vede a k praxi a k uvedenému personálnemu zloženiu. V každom z nás je veda a prax, ktoré by mali byť v prirodzenej rovnováhe. Tak, ako je nezmyselný praktik, ktorý nevie, čo, ako a s akým cieľom robí, je nezmyselným vedec bez praktických skúseností.
Príklad z praxe?
Jedným z kľúčových prvkov zmeny systému penitenciárneho zaobchádzania je tzv. základný resocializačný a výchovný vzdelávací program (ZRaVVP). Jeho tvorba a obsah vychádzali z výskumom riadenej praxe, resp. z odpovede na otázku, ktoré kriminogénne faktory majú najvýraznejší vplyv na recidívu trestnej činnosti. Je preventívny a informatívny, na dosiahnutie eliminácie kľúčového rizikového faktora sú potom vytvárané tzv. špecializované resocializačné a výchovné vzdelávacie programy (okrem tohto základného) (ŠRaVVP). ZRaVVP bol vytvorený na základe množstva vedeckých poznatkov a praktických skúseností. Nielen obsah, ale aj jeho rozsah (56 – 72 hodín), forma (najmä zážitková, nie prednášková) a časové obdobie, za ktoré ho majú odsúdené osoby absolvovať (max. 3 mesiace). K uvedenému je pomerne rozsiahla vedecká evidencia a praktické výstupy o efektívnosti. Takéto nastavenie však prešlo pilotným overovaním a mnohými náročnými diskusiami zohľadňujúcimi naše väzenské prostredie (cez rešpektovanie režimu dňa, vplyv pracovného zaradenia odsúdených až po personálne zabezpečenie zo strany psychológa, sociálneho pracovníka a pod.).
A podobným spôsobom postupujeme pri akýchkoľvek zmenách systému, ktoré NP ŠNN prináša (navrhujeme a tvoríme na základe vedy a praxe – nasadzujeme do systému s rešpektovaním jeho špecifík – pilotne testujeme – uzatvárame a evaluujeme s konečným výsledkom). Zmena je však vždy iná ako súčasný stav. Snažíme sa o zmenu k lepšiemu. A nič z toho, čo implementujeme, nie je náhoda. Na vrchole tohto snaženia je zvýšenie bezpečnosti každého človeka žijúceho nielen v našom štáte (veď cestovateľské aktivity odsúdených, resp. slobodných osôb po prepustení z VTOS, nie sú ojedinelým javom).
Tento článok ponúka prvú časť z komplexného obrazu toho, čo sa v projekte rieši. Jeho pokračovanie vám prinesieme v najbližších týždňoch, alebo si ho môžete prečítať na stránkach časopisu Slovenské väzenstvo.
