SK
Oficiálna stránka
Koľkokrát sa dá za dvanásť hodín vybehnúť na Vršatec? Presne to chcel kedysi zistiť Daniel Pagáč, príslušník Zboru väzenskej a justičnej stráže z ilavského ústavu. Z obyčajnej športovej zvedavosti však nakoniec vzniklo niečo, čo ďaleko presiahlo jeho pôvodný plán. Charitatívny beh 12 hodín pod Vršatcom má za sebou štvrtý ročník, viac ako 2 500 účastníkov a výsledok, ktorý prekvapil aj samotného organizátora.
Všetko sa začalo jedným výbehom
Daniel je vášnivý bežec a Vršatec dobre pozná. Pri tréningoch naň bežne vybehol aj dva- či trikrát. Raz si položil otázku, koľko takýchto výbehov by zvládol za dvanásť hodín. Keď sa rozhodol vyskúšať to, priamo na trati dostal nápad, ktorý dal jeho výzve úplne iný rozmer.
„Dodnes si pamätám presné miesto, kde som si povedal: Čo tak niekomu týmto behom pomôcť? Vtedy som sa rozhodol, že ďalší rok do toho idem,“ spomína Daniel.
Na prvom ročníku očakával najviac dvesto účastníkov. Prišlo ich 401. Tento rok ich už bolo viac ako 2 500.
A čo vlastne znamená 12 hodín pod Vršatcom? Účastníci vyrážajú z obce Pruské v okrese Ilava smerom na Vršatec a po dosiahnutí obrátky pri hotely Jason sa vracajú späť. Jeden okruh má približne 16,5 kilometra a prevýšenie 500 metrov. Počas dvanástich hodín môže každý absolvovať toľko kilometrov, koľko zvládne – behom alebo chôdzou. Podujatie funguje na princípe jeden kilometer za jedno euro, pričom výška finančného príspevku je dobrovoľná. Pomôcť môžu aj tí, ktorí sa na trať vôbec nevydajú.
Každý ročník má pritom svoj konkrétny príbeh. V roku 2023 pomohli účastníci Miškovi, chlapcovi so svalovou dystrofiou, splniť sen a navštíviť Londýn. O rok neskôr sa bežalo pre Dominika, nášho bývalého kolegu, ktorý po vážnej dopravnej nehode potreboval nákladnú liečbu a rehabilitácie. Tretí ročník patril šesťročnému Adamkovi a ten najnovší trojročnej Natálke, ktorá po tragickej autonehode zostala na vozíku. Práve na jej terapie a rehabilitácie sa tento rok podarilo vyzbierať 45 358 eur.
„Vedel som, že vyzbieraná suma bude vyššia ako minulý rok, ale takúto som osobne nečakal. Opäť sme dokázali, že športom sa dá nezištne pomôcť tam, kde to najviac treba,“ hovorí Daniel.
Dvanásť hodín behu, mesiace príprav
Pre účastníkov je to jeden deň. Danielovi sa však prípravy začínajú už v januári či februári. Partneri, stretnutia, organizačné zabezpečenie a množstvo detailov, ktoré návštevníci ani nevidia.
Keď sme sa ho opýtali, čo je preňho na celom podujatí najsilnejšie, odpoveď nebola o rekordoch ani o počte účastníkov. Najviac preňho znamená chvíľa, keď sa dozvie celkový počet odbehnutých kilometrov, a moment, keď môže rodine odovzdať symbolický šek.
Športovec v civile aj v službe
Šport je pre Daniela súčasťou každodenného života. A nielen toho súkromného. V Ústave na výkon trestu odňatia slobody a Ústave na výkon väzby Ilava pôsobí v zásahovej skupine, kde je fyzická pripravenosť dôležitou súčasťou služby.
„Od malička som mal vzťah k zložkám, kde je potrebná dobrá fyzická pripravenosť. V podstate som športovec v civilnom aj pracovnom živote,“ vysvetľuje.
Beh mu pomáha udržiavať kondíciu, ale aj vypnúť po náročnom dni. A disciplína, vytrvalosť či zvládanie záťaže? Tie využíva na trati aj v službe.
Podporu má aj medzi kolegami
Danielov projekt má podporu aj v ilavskom ústave. Do podujatia sa pravidelne zapájajú naši príslušníci, ale aj kolegovia z iných ústavov. Niektorí pomáhajú aj s jeho zabezpečením. Ilavský ústav tento rok pomohol aj s prípravou občerstvenia pre účastníkov.
Daniela však teší aj obyčajná reakcia kolegov. „Je to celkom príjemný pocit, keď ti niekto v práci len tak povie: Super akcia, klobúk dole, čo si zorganizoval. Alebo sa ponúkne, že ak budem s niečím potrebovať pomôcť, mám mu dať vedieť.“
A čo piaty ročník? Daniel naň už pomaly myslí, no po mesiacoch príprav si chce najskôr dopriať trochu času na bežný život.
Z osobnej bežeckej výzvy sa za štyri roky stalo podujatie, ktoré dokáže spojiť tisíce ľudí a priniesť konkrétnu pomoc. Za tým všetkým stojí aj náš kolega Daniel Pagáč. V ilavskom ústave ho poznáme ako príslušníka zásahovej skupiny, no jeho príbeh ukazuje aj ďalšiu stránku ľudí, ktorí slúžia v ZVJS. A tú sa rozhodne oplatí predstaviť 12 hodín pod Vršatcom totiž svojou veľkosťou a počtom zapojených ľudí ďaleko prekračuje hranice okresu.
