Aj za vysokými múrmi väzníc a súdov stoja ľudia, ktorí majú otvorené srdce. Príslušníci Zboru väzenskej a justičnej stráže tentoraz ukázali, že ochrana a služba spoločnosti nie je ohraničená pracovnou dobou, ale pokračuje všade tam, kde je potrebná pomoc.
V Útulku Šťastné labky vo Fiľakove, ktorý sa aktuálne stará o približne 120 psov rôznych pováh, veľkostí a životných príbehov, dnes stojí 12 nových búd, ktoré vznikli vďaka iniciatíve a práci príslušníkov z ústavu Banská Bystrica - Kráľová. Nešlo ale len o ich vyrobenie. Rovnako náročná bolo aj ich samotné umiestnenie v teréne, ktorý bol úzky, zľadovatený, ťažko prístupný a samotné búdy vážili okolo 70 kilogramov. Príslušníci sa tak doslova museli prebíjať terénom, aby zabezpečili to najdôležitejšie – teplo a bezpečie pre tých, ktorí už raz boli opustení.
V útulku vo Fiľakove nájdete psov, ktorí by za normálnych okolností mali vlastný dvor, rodinu a bezpečný domov. Namiesto toho tu majú aspoň to najdôležitejšie – jedlo, lieky, starostlivosť, teplo a ľudí, ktorí ich majú radi, aj keď je táto práca často finančne nedocenená. Niektoré psy sú malé, iné veľké. Niektoré veselé a priateľské, iné odťažité a poznačené skúsenosťami. Sú tu psy, ktoré sa potrebujú „vybrechať“, aj také, ktoré len potichu pobehujú a sledujú dianie. Všetky ale spája jedno – niekto kedysi zlyhal v starostlivosti o nich.
Dobrovoľníci útulku nám porozprávali aj príbehy zopár psíkov a prečo sa k nim dostali. Ako napríklad o tridsiatich psoch od množiteľky, ktoré do útulku prišli krátko pred Vianocami – zanedbané, vystrašené a bez základnej starostlivosti. Alebo o veľkom psovi, ktorý by skôr patril na salaš než do bytu – a napriek tomu bol vypustený na kopci nad útulkom, ponechaný napospas osudu. Či o nemeckom ovčiakovi, ktorý pripomínal služobné psy ZVJS, no dostal sa k alkoholikovi, ktorý sa oňho nestaral – a po jeho smrti už o psa nemal nikto záujem.
Aj tu platí rovnaká pravda ako vo väzenstve - nie každý začína v rovnakých podmienkach a nie každý sa vie brániť nástrahám osudu. Príslušníci ZVJS sú zvyknutí pracovať s ľuďmi, ktorí sa ocitli na okraji spoločnosti. Vidia dôsledky zanedbania, chýbajúcich hodnôt aj zlých rozhodnutí. Práve preto má pomoc takýmto útulkom hlboký zmysel – je to investícia do empatie, zodpovednosti a nádeje. Postavením búd ale príslušníci neposkytli len strechu nad hlavou. Poskytli dôkaz, že aj tí, ktorí strážia poriadok za mrežami, majú srdce otvorené pre slabších. Pre psov vo Fiľakove znamenajú nové búdy viac než len drevo a klince – znamenajú teplo počas zimy a bezpečné miesto na spánok.
Zbor väzenskej a justičnej stráže tak opäť ukázal, že jeho poslaním nie je len strážiť – ale aj chrániť, pomáhať a dávať druhú šancu.
