S cieľom informovať odbornú a laickú verejnosť o význame a aplikácii princípov restoratívnej justície v rámci rôznych štádií trestného konania, ako aj špeciálne v kontexte drogovej trestnej politiky, zorganizovalo Konzultačné a informačné centrum EDUKOS, v spolupráci s Akadémiou Policajného zboru Slovenskej republiky, s finančnou podporou Ministerstva spravodlivosti SR z dotačného programu na presadzovanie, podporu a ochranu ľudských práv a slobôd a na predchádzanie všetkým formám diskriminácie, rasizmu, xenofóbie, antisemitizmu a ostatným prejavom intolerancie, dňa 11. mája 2023 odborné podujatie s názvom Prínos restoratívnej justície do justičnej praxe. Hlavným rečníkom bola v panelovej diskusii Dr. Baz Dreisinger, ktorá súčasne predstavila dva krátke dokumentárne filmy z cyklu „Incarceration Nations“ (Uvězněné národy), ktorý mapuje problematiku masového využívania uväznenia naprieč všetkými kontinentami. Vzhľadom na dlhodobú pozitívnu spoluprácu s Konzultačným a informačným strediskom Edukos sme využili príležitosť a na nasledujúci deň pozvali Dr. Dreisinger na krátke stretnutie v ústave Bratislava spojené s prehliadkou. Nakoľko je Dr. Dreisinger nielen profesorkou na John Jay College of Criminal Justice (City University of New York), ale aj autorkou knihy „Uväznené národy: Cesta k spravodlivosti vo väzniciach po celom svete“ a najmä zakladateľkou a výkonnou riaditeľkou Incarceration Nations Network (INN), ktoré podporuje, podnecuje a propaguje inovatívne reformné snahy v súdnictve a väzenstve, diskutovali sme o viacerých spoločných témach. V diskusii odzneli aj nasledujúce odpovede nášho hosťa na naše zvedavé otázky:

Precestovali ste množstvo krajín. Pri písaní Vašej knihy Uväznené národy ste za dva roky navštívili krajiny ako Rwanda, Južná Afrika, Brazília, Jamajka, Uganda, Singapur, Austrália a Nórsko. Aký prvý dojem na Vás spravili väzenské podmienky, ktoré ste videli na Slovensku?

Je ťažké na základe jednej návštevy robiť veľké vyhlásenia, ale myslím si, že to čo som videla má veľa podobného s inými krajinami. Na druhej strane, priznám sa, mám tendenciu sa skôr pozerať na programy a aktivity realizované s väznenými osobami, príležitosti z hľadiska vzdelávania väznených osôb, či možností ich zamestnávania s vyššou pridanou hodnotou, ktoré sme však pre krátkosť času nemohli vidieť. Áno, záleží aj na materiálnych podmienkach, ale viac má zaujíma obsah aktivít a príležitosti ponúkané väzneným osobám.

Index väzenskej populácie, ktorý dosahuje Slovenská republika je jedným z najhorších v rámci Európy – aktuálne je na Slovensku na 100 tisíc obyvateľov uväznených až 187 osôb. Počet väznených osôb je však iba odrazom trestnej politiky štátu. Hoci zmeniť tento stav nie je možné zo dňa na deň, určite existujú osvedčené a trvalo udržateľné prístupy, ktorými by sme sa vedeli inšpirovať.

Je dôležité sa pozrieť na to kto a prečo je uväznený, položiť si otázku či je nutné tieto osoby posielať vždy do väzenia a pozrieť sa na hĺbkové príčiny prečo ľudia končia vo väzeniach, prečo ľudia majú napríklad nutkanie kradnúť. Rovnako je nevyhnutné prehodnotiť drogovú politiku. Pri premýšľaní nad zmenami v systéme je potrebné načúvať aj ľuďom, ktorí si týmto systémom prešli.

Nielen medzi laickou verejnosť na Slovensku pretrváva názor, že základom väzníc je ich prísny režim, ktorý musí odstrašiť osoby od páchania trestných činov. Platí rovnica, že čím prísnejší je výkon trestu, tým menej osôb pácha trestné činy?

Veda a výskum hovoria jasne - tvrdé väzenské podmienky a dlhé tresty nie sú odstrašujúce, neznižujú mieru uväznených osôb, takže táto rovnica tak neplatí. To čo skutočne funguje sú príležitosti s osobnému rozvoju, príležitosti k zamestnaniu väznených osôb po prepustení, ubytovanie po prepustení a podobné aktivity. Napríklad bolo pekné vidieť vo Vašej väznici, že odsúdení môžu opustiť väznicu, ísť slobodne pracovať, že si môžu zarobiť, čo však neexistuje vo všetkých krajinách. 

Ako by ste zhrnuli základné myšlienky reformného hnutia za inteligentnú spravodlivosť a ich vplyv na väzenstvo?

Sú tri základné veci – lepšia drogová politika, viac restoratívných programov a rozumné využívanie alternatív k uväzneniu. A keď už posielame ľudí do väzenia, je potrebné ich zaradiť do programov rôznych druhov – od vzdelávania až po prácu. Avšak nie iba jednoduchú manuálnu prácu, ale prácu s pridanou hodnotou, pri ktorej môže odsúdený rozvíjať svoje intelektuálne schopnosti, zručnosti a skrytý talent.

Dr. Dreisinger ďakujeme za návštevu a prajeme veľa úspechov v ďalšej práci.