Členovia zväzu protikomunistického odboja sa z času na čas stretávajú pri múroch ilavskej väznice, aby si pripomenuli krivdy páchané za onoho režimu na politických väzňoch. Stalo sa už dobrým zvykom, že im umožníme vstúpiť i za tie múry, kde môžu nahliadnuť na súčasne podmienky výkonu trestu odňatia slobody. Na poslednej takejto návšteve ústavu sa zúčastnil i Roman Jesenský, ktorého otec strávil v tunajšom väzení 15 mesiacov. Pár týždňov po tom, ako syn politického väzňa videl na vlastné oči po rokoch priestory, kde si nespravodlivo odpykával trest jeho otec, nám pán Jesenský zaslal takúto spomienku, ktorú si s jeho súhlasom dovolíme zverejniť:

„Názov mestečka Ilava vo mne evokuje väzenie, temnú minulosť môjho detstva a mojej rodiny začiatkom 70.rokov. Roky, desaťročia som prechádzal vlakom cez Ilavu s pohľadom na starú pevnosť – väzenie.

Nikdy od roku 1972 som nemal dôvod vystúpiť na ilavskej stanici. Spomienky na nehostinnú návštevnú miestnosť, nepríjemné pohľady bacharov, za stolom otec vo väzenskom mundúre, návštevy povolené raz za dva mesiace na 60 minút a k tomu balík o hmotnosti 3 kg, po absolvovaní 320 km z Košíc. To všetko kvôli jednej hodine. Aj takto sa mstil komunistický režim. Nič moc pre chlapca vo veku 9 rokov.

Keď som sa vlani dozvedel o exkurzií v ústave Ilava, zrazu som pocítil potrebu ísť tam a raz a navždy sa vyrovnať s minulosťou. Dúfal som, že aj v tomto roku vedenie ústavu povolí návštevu. Ešte v lete som oslovil organizátora pietnej spomienky v Ilave Ing. Porubčana, predsedu tamojšej regionálnej pobočky Politických väzňov – Zväzu protikomunistického odboja, že mám záujem o exkurziu. Aj touto cestou mu chcem poďakovať, že sa to podarilo a 30. októbra popoludní, po pietnej spomienke pri štyroch tabuliach na väzenskom múre, som mohol po vstupnej kontrole vstúpiť do útrob väzenia. Vedenie ústavu nás pekne prijalo, pohostilo koláčmi a zaujímavou prezentáciou oboznámilo s históriou bývalého kláštora. V kútiku duše som veril, že sa dozviem, v ktorej cele strávil otec vyše 500 dní. No archív sa bohužiaľ nachádza v ďalšej neslávnej pevnosti Leopoldov.

Keď som prechádzal cez jednotlivé bloky, po schodoch, chodbách a nazeral do ciel, v duchu som si predstavoval, že tu niekde strávil môj otec dlhých 15 mesiacov proti svojej vôli. Viem, ťažké temné 50.roky sa nedajú zrovnať so 70.rokmi, ale aj tie dokázali človeka degradovať, spoločensky znemožniť, zobrať mu pas a takto mu privodiť predčasnú smrť vo veku nedožitých 50 rokov. Odpustiť môžem, ale nezabudnem, čo mojej rodine komunistický režim spôsobil!!!

Jedno viem, v ilavskom väzení by som nechcel stráviť ani deň, tobôž noc. S radosťou som opustil ústav v Ilave a uzavrel temnú kapitolu po vyše polstoročí.

Roman Jesenský“