Nová záhrada v leopoldovskej Debatke

Bláznivý apríl sme v ústave Leopoldov symbolicky ukončili v spoločnosti dvoch veselých pánov, parťákov a kamarátov zároveň – Martina Čurdu a Františka Laššáka. Moderátori známej televíznej relácie Nová záhrada prijali pozvanie Renáty Ďurišovej do Debatky a spolu s nimi zaviala do kinosály i jarná, odľahčená nálada.

Odsúdených ale i samotnú Renátku isto prekvapilo, že najťažšou úlohou záhradníka je byť dobrým psychológom, hlavne preto, že klienti často sami nevedia akú záhradu by vlastne chceli. Občas si neuvedomujú, že žiadna záhrada nebude bez údržby, že v nej bude stále niečo kvitnúť, odkvitať, padať a pod.  Ako hovoria Martin s Františkom: „všetko potrebuje čas a to platí i pre záhradu“. A to je hlavným zámerom ich relácie už jedenásť rokov - nielen vytvoriť krásnu, funkčnú záhradu, ale hlavne poukázať na samotný tvorivý proces pri vytváraní takéhoto priestoru.

Dvojica, ktorá nemá pevne určeného šéfa má svoju prácu rada so všetkým čo k tomu patrí. Radi a opakovane sa vracajú do záhrad, ktoré vytvorili, tešia sa spolu s ich majiteľmi, obnovujú, vylepšujú, menia. A tak stále dookola počas celej sezóny. A zrazu je tu zima a oni si spomenú i na seba, na svoje koníčky, rodiny, či resty u lekárov.

Po dôležitej rozprave o krtkovi a jeho úlohách v našich záhradách si Renátka pripravila pre hostí prekvapenie v podobe kvízu. Martin s Ferkom dostali každý do svojho tímu posilu v podobe dobrovoľníka z radov zúčastnených odsúdených.  Kvíz pozostával z desiatich tematicky zameraných otázok o stromoch, kvetoch či špeciálnych skleníkoch. Renátka bola neúprosná, čas krátky a oba tímy sa riadne zapotili nad správnymi odpoveďami. Víťazom sa nakoniec stal Martinov tím, ten dal hlavu dokopy s odsúdeným Attilom, ako sa hovorí,  viac hláv, viac kapusty.

Na záver Debatky bola moderátorská dvojica pokropená spŕškou zaujímavých, miestami  až pikantných otázok. Čo dodať? Ďakujeme Martinovi a Františkovi, že sa s nami podelili o svoje veselé i tie menej veselé príhody a zážitky zo svojej každodennej nerutinnej praxe. Veríme, že ich návšteva v ústave Leopoldov nebola posledná a tá ďalšia sa snáď zakorení na dlhšie.