Jubilejný rok v Cirkvi je časom mimoriadnej milosti, návratu k Bohu a znovuobjavenia nádeje, pričom osobitnú pozornosť v ňom Cirkev venuje aj tým, ktorí prežívajú svoju životnú skúsenosť za múrmi väzníc. Jubileum väzňov tak nesie hlboké posolstvo, že Božie milosrdenstvo nepozná hranice priestoru ani minulých zlyhaní a že ani situácia výkonu väzby či výkonu trestu neodníma človeku jeho dôstojnosť a povolanie k novému začiatku.
V tomto duchu sa kňazi vikariátu ZVJS Tomáš Metyľ, Michal Mesjar a Rastislav Zápach rozhodli pripraviť hudobno-evanjelizačné pásmo pre väznené osoby s názvom Pútnici nádeje. Program bol koncipovaný ako priestor pre stíšenie, slovo povzbudenia, modlitbu a hudbu, ktorá sa stala nositeľkou evanjeliového posolstva o odpustení, uzdravení a nádeji. Prostredníctvom piesní, biblických textov a krátkych zamyslení zaznievalo svedectvo o Bohu, ktorý vstupuje do konkrétnych ľudských príbehov a zostáva verný aj tam, kde človek zakúša následky neprávnych vlastných rozhodnutí.
Hudobno-evanjelizačné pásmo Pútnici nádeje postupne zaznelo vo viacerých väzenských zariadeniach, pre mužov a ženy vo výkone väzby aj vo výkone trestu. Stretnutia vytvorili priestor pre zastavenie sa, vnútornú reflexiu a osobné prežívanie nádeje, ktorá presahuje aktuálne okolnosti a otvára perspektívu budúcnosti. Posolstvo programu bolo jasné a zároveň hlboko evanjeliové: pád nemusí byť koncom cesty, ale môže sa stať miestom obrátenia a nového smerovania.
Základným zmyslom celej iniciatívy bolo povzbudenie väznených osôb k vedomiu, že Boh človeka neodsudzuje, ale hľadá, dvíha a sprevádza na ceste premeny. Aj uprostred obmedzení, viny či bolesti zostáva človek povolaný kráčať v nádeji, pretože Božia pomocná ruka je vždy bližšie, než sa na prvý pohľad zdá. V tomto zmysle sa program Pútnici nádeje stal konkrétnym vyjadrením jubilejného posolstva: že všetci sme pútnikmi nádeje, kráčajúcimi k slobode, ktorá má svoj najhlbší zdroj v Bohu.
