Dňa 26.10.2022 sa v poobedných hodinách v Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon trestu odňatia slobody Žilina konala beseda so zameraním na literárnu tematiku. Pozvanie na besedu prijal významný slovenský spisovateľ, scenárista, dramatik a prekladateľ Jozef Banáš, ktorý patrí medzi najpredávanejších slovenských spisovateľov. Je finalistom nemeckej literárnej ceny Johanna Gottfrieda Seumeho za rok 2011 s románom „Zóna nadšenia (Jubelzone)", nositeľom Národnej ceny Ruskej federácie Najlepšia kniha roka 2020 v kategórii biografie za román: „Prebijem sa!“ „Štefánik“. Je nositeľom mnoho ďalších ocenení ako napr. Zlatá kniha, Platinová kniha, Cena SC PEN, Cena Slovenských pohľadov, alebo Panta Rhei Awards. Jozef Banáš vydal tridsaťosem kníh, z toho dvadsaťšesť v zahraničí.
Odsúdení sa na besedu veľmi tešili, čoho znakom bola vysoká účasť. Po úvodnom predstavení sa, rozprával o svojom živote, cestovateľských zážitkoch, ale aj o krátkom pôsobení v politike. Následne predstavil svoje dve významné motivačné knižné publikácie, „Kód 7“ a „Som Baťa, dokážem to!“ Spomínané knižné publikácie môžu odsúdených motivovať aj vo "väzenskom prostredí" a zanechať tak pozitívne naladenie u odsúdených aj počas výkonu trestu odňatia slobody. Uvedené knihy rozšíria náš knižný katalóg v ústavnej knižnici pre obvinených a odsúdených. Odsúdení jeho slová počas besedy doslova „hltali“. Nedá mi nespomenúť jednu myšlienku za všetky, ktoré od známeho autora odzneli: "Silný je ten, kto z tehál, ktoré po ňom hádžu, postaví dom". Záverom prišiel čas na otázky zo strany odsúdených, na ktoré pozvaný hosť ochotne, rozsiahlo a zaujímavo odpovedal.
Jeden z odsúdených dokonca napísal krátke zamyslenie, poďakovanie sa za takúto pre nich zmysluplnú aktivitu, z ktorej uvádzame krátku parafrázu: „Pán Banáš rozprával pútavo, zaujímavo a ja som ho len potichu sledoval s otvorenými ústami a snažil som sa zapamätať čo najviac. Rozprával o vôli, výdrži, viere v seba samého a napokon o víťazstve. Pri týchto slovách som mal zimomriavky po tele. Veľmi som si túto besedu užil a vryl do pamäte, pretože mi to hovoril človek, ktorý bol sám príkladom, že sa to dá“.
