Májový piatok trinásteho sa v Ústave na výkon trestu pre mladistvých v Sučanoch na oddieloch pre odsúdené ženy spolu s hosťami - študentmi Fakulty umení Technickej univerzity v Košiciach uskutočnila vernisáž výstavy Leny Jakubčákovej "Spis 44" zo života v odlúčení (z prostredia dvoch mužských väzníc), ktorá už bola pred pár rokmi reprízovaná aj v ďalších štyroch väzniciach (aj v dvoch väzniciach pre odsúdené ženy).

Po dojímavom hudobnom programe odsúdených žien a úvodnom slove študenta Nicholasa Wintzlera, ktorý tam zároveň realizoval semestrálnu prácu technikou fotogrametria, autorka predstavila rovnomennú autorskú fotografickú knihu, ktorá jej dlhodobý projekt vznikajúci ešte počas bakalárskeho štúdia na Institutě tvůrčí fotografie v Opave uzavrela v grafickom dizajne Samuela Čarnokého, ocenenom v roku 2018 Národnou cenou za dizajn.

Napokon dostala priestor aj stručná prezentácia projektov umeleckého vzdelávania vo väznici, ktorým sa autorka neskôr niekoľko rokov venovala, v rámci košického združenia Photo Art Centrum a v spolupráci s partnermi z Marseille, Barcelony, Milána a ďalších. V závere stretnutia dostali priestor aj študenti Ateliéru nových médií spomínanej košickej Fakulty umení, ktorí odsúdeným predstavili svoju umeleckú tvorbu a s ktorými by autorka v blízkej budúcnosti rada rozbehla nejakú dlhodobú umeleckú spoluprácu aj v iných väzniciach na Slovensku. Plnohodnotnou súčasťou tohto umeleckého podujatia boli aj diskusie o umení a tvorivej činnosti s odsúdenými ženami, ktoré sú najmä pre ich psychický vývin a rast dôležité, povzbudzujúce. Veľká vďaka patrí najmä pedagógom za organizáciu a zabezpečenie celého podujatia, ako aj riaditeľovi ÚVTOS v Sučanoch a ďalším prítomným zamestnancom. Výstava potrvá približne do polovice júna, takže si ju budú môcť pozrieť aj ďalší zamestnanci väznice prípadne návštevy odsúdených žien, nakoľko výstava je situovaná v priestoroch, kde majú počas návštev prístup aj blízke osoby odsúdených žien.



Vernisáž i prezentácia projektov bola pre odsúdené pôsobivá a zaujímavá. Všetkým odsúdeným sa páčila hlavne komunikácia s autorkou i študentami, ako sa samé odsúdené vyjadrili: „Boli sme prekvapené ako sa študenti vo väzenskom prostredí necítili stiesnene a pôsobili na nás úplne prirodzene.“