Aj napriek sychravému počasiu zavítalo posledný novembrový deň do Ústavu na výkon väzby a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Bratislava slnko. Svojou besedou a zároveň hudobným vystúpením ho priniesli spisovateľ Pavel “Hirax“ Baričák a hudobník Juraj Hnilica. Ľudia, ktorých energia ostáva inšpiráciou pre nás všetkých.

Beseda sa začala predstavením oboch účastníkov. Obvineným a odsúdeným mužom porozprával Paľko (ako ho volajú) o sebe, svojom živote, kariére, pádoch a vzostupoch. Pútavo rozprával o svojich zážitkoch z cestovania po krajinách, ktoré navštívil. Z doteraz navštívených 50. krajín napísal 9 cestopisov. Okrem nich napísal aj Šlabikáre šťastia – motivačnú literatúru, v ktorých rieši vzťahy, výchovu detí, postoj k životu, k sebe samému a i. Autentickými príbehmi zo svojho života, ale aj zo života jeho blízkych a priateľov, priblížil obvineným a odsúdeným mužom fakt, že aj keď niekto padne na samé dno, vždy sa môže odraziť a začať od znova. Treba len naozaj chcieť. Hovoril tiež o dôležitosti odpustenia – nielen sebe, ale všetkým ľuďom ku ktorým cítime zášť, pocit krivdy a hnev.

Prestávky medzi tematickými blokmi dokonale dopĺňal Juraj svojimi vlastnými pesničkami a hrou na gitare. Spojenie gitary, Jurajovho hlasu a zaujímavých textov bolo balzamom na dušu pre všetkých zúčastnených. Už po prvých tónoch piesne „Aká si mi krásna“ bolo všetkým jasné, že majú pred sebou finalistu známej televíznej šou Česko Slovensko má talent.

Beseda prešla plynulo do diskusie, v ktorej obvinení a odsúdení kládli zaujímavé otázky týkajúce sa cestovania, ale aj životných situácií. V závere mali možnosť vybrať si pieseň na želanie, ktorú im Juraj zahrá. Vyhral PUNK :).

Posledné vety, ktorými Paľko ukončil besedu, boli: „Každý človek, bez ohľadu kde sa nachádza a čo v živote urobil, je nádherný.“ Poďakovali za príjemne strávený čas s ľuďmi z ústavu Bratislava, na ktorých bolo vidno, že slová a piesne, ktoré odzneli, našli cestu do ich sŕdc.

Návšteva Paľka a Juraja vyčarila úsmev na tvári všetkým zúčastneným a budeme si ju ešte dlho pripomínať, nielen vďaka knižkám ktoré daroval do knižnice ústavu Bratislava, ale hlavne vďaka slovám, piesňam, ktoré zazneli a odkazu v našej kronike: „Áno, v každom z nás skrýva sa studňa krás. Slnko, ktoré keď zasvieti, všetky strachy pohltí.“