Vzhľadom na zverejnenie záznamov Ministerstvom spravodlivosti SR si vám dovoľujeme poskytnúť odpovede na vaše najčastejšie otázky.

Vnímame, že dezinformácie a nedostatok informácií rozdeľuje spoločnosť. Snáď tieto odpovede vnesú svetlo do prípadu, ktorý je ale naďalej v štádiu vyšetrovania:

1.Kto rozhoduje o vzatí do väzby, type väzby a o tom, kde bude obvinený umiestnený?

Rozhodnutie o vzatí do väzby v prípravnom konaní vydáva sudca na návrh prokurátora. Rovnako súd rozhoduje aj o type väzby. O tom, do ktorého ústavu je obvinený umiestnený do väzby, rozhoduje teda príslušný súd. Zbor väzenskej a justičnej stráže dohliada na výkon väzby.

2.Prečo bol p. Lučanský umiestnený v prešovskom ústave?

Ako sme už povedali pri prvej odpovedi, o väzbe rozhoduje príslušný súd. V prípade viacerých obvinených v rovnakej trestnej veci sa súd vždy snaží o umiestnenie jednotlivých obvinených do väzníc tak, aby spolu jednotliví obvinení nemohli komunikovať.

3.Prečo bol v cele umiestnený sám?

Pán Lučanský bol v takzvanej kolúznej väzbe z dôvodu, že sa prokurátor aj súd obávali, že by mohol pôsobiť na spoluobvinených alebo svedkov alebo iným spôsobom mariť dôkazy. Je bežnou praxou, že ak to podmienky ústavu umožňujú a ide o obvineného, ktorý je vo väzbe z dôvodu kolúznej väzby, umiestňuje sa samostatne (nejde o „samotku“ v zmysle disciplinárneho trestu).

4.Boli porušené základné práva obvineného?

Ak je obvinený v kolúznej väzbe, má umožnený kontakt len so svojím obhajcom. Všetky ostatné kontakty, vrátane kontaktu s rodinou, sú umožnené len so súhlasom orgánov činných v trestnom konaní (OČTK) alebo súdu. ZVJS v žiadnom prípade neodopiera obvineným v kolúznej väzbe kontaktovanie svojich blízkych. Pri prijímaní do väzby bol p. Lučanský tak, ako každý iný obvinený vo väzbe, poučený o svojich právach a povinnostiach vrátane možnosti požiadať OČTK alebo súd o súhlas telefonovať a prijímať návštevy. Poučenie p. Lučanský podpísal, pričom pri nástupe do väzby nevyužil možnosť požiadať o tento súhlas. V čase jeho hospitalizácie v Nemocnici pre obvinených a odsúdených a Ústave na výkon trestu odňatia slobody v Trenčíne bol p. Lučanský iniciatívne zo strany ZVJS opätovne upozornený na možnosť požiadať o takýto súhlas. Až na základe tejto iniciatívy sa rozhodol požiadať OČTK, aby mu bolo umožnené telefonovať s manželkou. Odpoveď však do času jeho úmrtia nebola doručená ani do nemocnice v Trenčíne, ani do ústavu Prešov. Odpoveď OČTK (NAKA) na jeho žiadosť bola doručená do ústavu Prešov až dňa 31.12.2020 s tým, že OČTK neudelili tento súhlas.

Po hospitalizácii p. Lučanského pre pokus o samovraždu vo Fakultnej nemocnici J. A. Reimana v Prešove, so súhlasom dozorujúceho prokurátora, bolo jeho manželke umožnené navštíviť ho a zotrvala pri jeho lôžku až do nasledujúceho dňa.

p. Lučanský, ani jeho obhajca žiadne porušovanie základných ľudských práv vo väzbe nenamietali. Podali iba sťažnosť proti vzatiu do väzby.

5.Zbili p. Lučanského príslušníci?

Takýto incident by mohli potvrdiť kamerové záznamy z chodby. Keďže na nich nie je zachytený ani náznak takéhoto incidentu, je to nereálne. Podľa úradného záznamu si dokonca pri rannej kontrole začervenané oko všimol príslušník, ktorý mu odporučil návštevu lekára. Na toto zareagoval p. Lučanský slovami – „To nič nie je, udrel som sa.“ Popoludní svoje rozhodnutie zmenil, keďže sa mu stav po cvičení mal zhoršiť.

Túto dezinformáciu priniesol portál jedného z týždenníkov, no následne ho aj stiahli pre šírenie nepotvrdených informácií.

Dezinformáciu vyvrátil aj ošetrujúci lekár, ktorý konštatoval, že ak by ho skutočne zbili, na tvári by boli ďalšie zranenia, ako poškodenie očnice, fraktúra čelovej alebo jarmovej kosti alebo iné. Rovnako CT nepotvrdilo iné stopy úrazu, napríklad opuchy mäkkých tkanív v oblasti očnice či zlomeninu tvárových kostí alebo kostí tvoriacich očnicu.

Okrem iného príslušníci sú si vedomí, že v podobnom prípade by prišli o prácu a hrozilo by im trestné stíhanie. Bitku vylúčil aj samotný p. Lučanský, ktorý prostredníctvom obhajcu poprel tieto informácie a rovnako ich poprel aj pred ministerskou komisiou, ktorá prišla okamžite prípad preskúmať.

Bývalý policajný prezident sa mal dokonca na príslušníkov vyjadriť „Chlapi sú zlatí.“

6.Prečo odstúpil z funkcie generálny riaditeľ ZVJS, ak teda príslušníci zboru nepochybili?

Generálny riaditeľ zboru Milan Ivan po dohode s ministerkou spravodlivosti SR povedal, že odstupuje vzhľadom na to, že verí, že politická kultúra na Slovensku by mala vzbudzovať dôveru v štátne inštitúcie. Keďže nie je politikom, nemohla byť vyvodená politická zodpovednosť a osobná zodpovednosť mala prospieť k upokojeniu situácie.

Za príslušníkov a zamestnancov ZVJS nikto neočakával okamžité vyvodenie politickej a ani osobnej zodpovednosti v súvislosti s týmto prípadom, a to ani v podobe vyvodenia osobnej zodpovednosti gen. Ivana, a teda jeho odstúpenie z funkcie skôr, ako bude vec riadne prešetrená, a prípadne bude vznesené konkrétne obvinenie v danej veci. ZVJS by malo zostať, tak, ako tomu bolo doteraz, apolitickou organizáciou a vyvodením takéhoto rozhodnutia sa z neho navonok stáva nástroj v politickej hre, čo preukazujú aj rôzne medializované dezinformácie, ktoré poškodzujú povesť a česť zboru. Na základe toho vznikla iniciatíva príslušníkov a zamestnancov zboru s podporou Odborového zväzu zboru, ktorí zaslali v tejto veci otvorený list ústavným činiteľom a generálnemu riaditeľovi zboru.

Príslušníci a zamestnanci ústavu Prešov podali na Krajskú prokuratúru v Prešove v tejto súvislosti hromadné trestné oznámenie pre podozrenie z napĺňania skutkovej podstaty trestných činov krivého obvinenia, šírenia poplašnej správy a ohovárania.

7.Pán Lučanský sa pri prvom incidente zranil činkami, je to pravda?

Nie, táto informácie je rovnako nereálna, keďže obvinený nemá právo mať v cele činky. Samotný p. Lučanský povedal, že v noci nemohol spať, prechádzal sa po cele, pristúpil si šľapku, zapotácal sa a udrel sa do rohu postele. Predpokladáme, že dezinformácia ohľadom činiek vznikla z toho, že k zhoršeniu stavu jeho poranenia došlo počas dňa v dôsledku cvičenia. Pán Lučanský bol policajný prezident, ktorý sa udržiaval vo forme. Tlak v očiach sa podľa zdravotníkov zvyšuje pri vykonávaní napríklad kľukov, čo v cele nie je zakázané.

8.Pripravoval p. Lučanský samovraždu už pri prvom zranení?

Nie je možné sa k tomuto adekvátne vyjadriť. Pán Lučanský osobne povedal, že sa zranil pri nešťastnom páde, čo následne prešetrovali generálny prokurátor, špeciálna komisia ministerstva spravodlivosti a vyjadrili sa k tomu aj lekári či psychológ. Podozrenie na pokus o samovraždu nepotvrdili ani vtedajšie lekárske správy.

9.Aké zranenia sa uvádzajú v lekárskej správe, ktoré zverejnili médiá? Prečo musel absolvovať CT vyšetrenie? Absolvoval po tomto zranení 11-hodinovú operáciu?

Zbor väzenskej a justičnej stráže nie je oprávnený sa vyjadrovať k zdravotnému stavu väznených osôb. Médiá ale priniesli lekársku správu, ktorej pravosť potvrdil minister Jaroslav Naď a tá popisuje, že lekári zistili výron za pravým okom s nevyhnutnou operáciou. Z lekárskej správy vyplýva, že krvná zrazenina spôsobená úrazom tlačila na oko natoľko, že spôsobila jeho posunutie. Lekári mu znížili tlak v očnici a operačne odstránili zrazeninu tak, že vytvorili laparoskopicky otvor v nosovej prepážke. V tejto správe sa ďalej píše, že CT vyšetrenie odporučil lekársky personál Ústrednej vojenskej nemocnice SNP v Ružomberku po tom, čo si p. Lučanský udrel hlavu pri nešťastnom páde z vozíka. Operácia podľa tohto záznamu trvala približne hodinu.

10.Prečo bol operovaný v Ružomberku a nie v Trenčíne alebo Prešove?

Ak zdravotný stav obvineného vyžaduje zdravotnú starostlivosť, ktorú nemožno poskytnúť v ústave alebo v nemocnici pre obvinených a odsúdených v Trenčíne, väzba sa na nevyhnutne potrebný čas vykonáva v inom (civilnom) zdravotníckom zariadení, pričom stráženie obvineného vykonáva Zbor väzenskej a justičnej stráže. O tomto rozhoduje príslušný lekár zdravotníckeho zariadenia ústavu, resp. odborný lekár špecializovaného zdravotníckeho zariadenia.

V tomto prípade o poskytnutí zdravotnej starostlivosti v Ústrednej vojenskej nemocnici SNP v Ružomberku rozhodol odborný lekár Fakultnej nemocnice J. A. Reimana v Prešove.

11.Prečo lekári vylúčili cudzie zavinenie?

Nielen lekári, aj samotný p. Lučanský prostredníctvom svojho právneho zástupcu tieto informácie vyvrátil 13. decembra 2020. Bývalý policajný prezident dokonca poďakoval príslušníkom za korektný prístup.

Lekár odpovedal na túto otázku aj priamo kontrolnej skupine s konštatovaním, že nejde o cudzie zavinenie, keďže útok inej osoby na tvárovú časť by spôsobil rozsiahlejšie následky a neboli by obmedzené len na očnú guľu. Rovnako podľa lekára nemal p. Lučanský žiadne ďalšie zranenia na zvyšku tela.

12.Prečo mu bolo odporučené vyšetrenie psychológom, ak neexistovali predpoklady, že by mohol mať samovražedné sklony?

Vyšetrenie psychológom bolo z preventívnych dôvodov, a rovnako je to bežný postup pri zisťovaní zdravotného stavu väznených osôb.

13.Ako došlo k samovražde p. Lučanského?

Pán Lučanský si vzal život obesením na teplákovej bunde. Kamerový záznam z chodby dokazuje, že v tom čase v cele nikto iný nebol.

Zo záznamu vyplýva, že o 16.30 h bola vykonaná u p. Lučanského nepravidelná vizuálna kontrola cez celový priezor. Pán Lučanský ležal na posteli hlavou pri okne (pozn. nohami k dverám) a na kontrolu príslušníka zboru zareagoval zdvihnutím hlavy. O 9 minút neskôr dvojica príslušníkov spolu s jedným odsúdeným vydáva večeru, na ktorú nereagoval a jedlo si neprevzal. Rovnako nereagoval ani na opätovnú výzvu. Cez bufetové okienko príslušník zboru videl, že nehybne leží na posteli, avšak nakoľko bol na posteli otočený nohami k oknu, kvôli plastovej zástavbe WC mu nebolo vidno ani hlavu a ani plecia. Na kamerových záznamoch je vidieť, ako o 16.40 h vojdú príslušníci do cely. Následne zistili, že p. Lučanský leží na bruchu s hlavou tesne nad čelom postele, okolo krku mal jedenkrát otočenú ústavnú teplákovú bundu, ktorá bola uviazaná o hornú konštrukciu poschodovej postele. Okamžite stlačili tlačidlo núdze vysielačky, uvoľnili obvinenému hlavu z teplákovej bundy, položili ho z postele na podlahu, celovou signalizáciou vyrozumeli operátora, aby privolal RZP a okamžite začali poskytovať prvú pomoc dýchaním z úst do úst a masážou srdcového svalu. Následne prichádza zástupca vedúceho zmeny a hneď za ním strážna a zásahová hliadka. O 16.46 h priniesol zástupca vedúceho zmeny prenosný defibrilátor, ktorý ihneď inštalovali na hrudník a pokračovali v oživovaní až do príchodu RZP. O 16.58 h prichádza priamo do cely RZP (treba si uvedomiť, že vstup do objektu väznice je z pohľadu kontroly a potreby prejsť cez viacero vstupujúcich brán, dverí a mreží komplikovanejší ako vstup napr. do bytu civilnej osoby, avšak robili sme maximum, aby sme príchod RZP priamo do cely čo najviac urýchlili). Pár minút po príchode RZP prichádza na miesto aj samotný riaditeľ väznice a ústavná lekárka. O 17.37 h p. Lučanského previezli do Fakultnej nemocnice J. A. Reimana v Prešove.

14.Je možné sa obesiť na teplákovej bunde a za takú krátku dobu?

Táto otázka je v kompetencii zdravotníkov. Nechceme tu opisovať, ako sa to dá, lebo by sme neradi niekoho navádzali na podobne tragické riešenie situácie. Odpoveď zdravotníkov je ale taká, že sa dá a nemusí ísť ani o vyslovene zlomenie väzov, ale o udusenie s využitím vlastnej hmotnosti. Pričom si človek dokáže navodiť stav bezvedomia a následne smrť.

15.Je možné, aby sa dvojmetrový chlap obesil na 30-centimetrovej posteli?

Ako povedala ministerka spravodlivosti SR, už v minulosti sa vyskytol prípad obesenia aj na kľučke na dverách. Ako sme už spomínali vyššie, v tomto prípade išlo o poschodovú posteľ, čiže nešlo o 30-centimetrovú posteľ.

16.Prečo sa večera vydávala tak skoro?

Každý ústav má svoj Ústavný poriadok (zverejnený na webovom sídle zboru), v ktorom je ukotvený aj režim danej väznice (časový rozvrh dňa) a ktorý je rovnaký pre všetky osoby umiestnené v danom ústave. Vydávanie večere o pol piatej nie je ničím neobvyklým.

17.Prečo nie sú kamery aj v cele?

Zákon o výkone väzby jasne definuje, ktoré cely možno vybaviť kamerovým systémom. Podľa tohto zákona nie je prípustné monitorovať obvineného 24 hodín denne, ak nejde o disciplinárny trest alebo chráneného svedka.

18.Čo teda znamená, že bol monitorovaný?

Obvinený bol, čo potvrdzujú aj kamerové záznamy, kontrolovaný príslušníkmi ZVJS každých 30 minút vizuálnou kontrolou cez celový priezor.

19.Koľko bolo pokusov o samovraždu a dokonaných samovrážd v roku 2020 vo väzniciach?

Zbor v roku 2020 eviduje v rámci celého Slovenska 40 pokusov o samovraždu a 4 väznené osoby sa už nepodarilo zachrániť.

20.Je možné takýmto pokusom zabrániť?

Tak, ako aj v živote na slobode, nie je možné stopercentne zabrániť takémuto konaniu, ak sa raz niekto rozhodne vziať si život. Avšak robíme všetko pre to, aby sme tomu zabránili, či už kontaktom s odborníkmi alebo pravidelným kontrolovaním.

21.Prečo nemohla manželka robiť úkony s hospitalizovaným, tak, ako to opisuje? Pani Lučanská: "Nesmela som ho odokryť, lebo inak sa mi jeho „po zuby ozbrojení ochrankári” zo ZVJS vyhrážali, že mi viac nedovolia, aby som pri ňom bola. Prečo sa asi tak báli, aby som videla jeho telo?"

Manželka p. Lučanského po celý čas jej návštevy v nemocnici sedela pri jeho lôžku a hladkala ho po ruke, nepokúšala sa ho odokryť a ani o takúto možnosť nežiadala príslušníkov ZVJS. Príslušníci Zboru väzenskej a justičnej stráže vykonávajú len stráženie hospitalizovaného obvineného a nerozhodujú o tom, aké úkony sa s obvineným budú vykonávať počas jeho hospitalizácie v nemocnici. O tejto skutočnosti môže rozhodnúť len ošetrujúci lekár zdravotníckeho zariadenia. Dôrazne odmietame tvrdenia p. Lučanskej o údajnom vyhrážaní sa jej osobe, nakoľko tieto tvrdenia nie sú pravdivé.

22.Naozaj sa k p. Lučanskému nedostali žiadne listy a veci, ktoré mu manželka poslala? Pani Lučanská: „Po jeho vzatí do väzby som mu napísala list. Naša dcéra mu nakreslila obrázok. Do balíka sme pribalili televízor a hodinky. Za tri týždne nič nedostal. NIČ!“

Podľa zákona o výkone väzby môže obvinený na vlastné náklady používať v cele vlastný rádioprijímač a televízny prijímač napájané z vlastného zdroja, ktorý je ich súčasťou. Vlastný rádioprijímač a televízny prijímač musia spĺňať podmienky uvedené v § 17 ods. 3 tohto zákona. Televízor tak, ako ostatné povolené elektrické spotrebiče, musí spĺňať podmienky bezpečnej prevádzky a nesmie mať inštalované zariadenie umožňujúce nedovolený prenos informácií. Vykonanie technickej kontroly zabezpečí ústav; v odôvodnených prípadoch sa vykoná opätovná technická kontrola. Náklady spojené s vykonaním technickej kontroly a používaním vlastného elektrického spotrebiča znáša obvinený. V prípade p. Lučanského uvádzame, že televízor mal v cele odo dňa 22.12.2020. Dňa 29.12.2020 prostredníctvom jeho obhajcu ústav prevzal holiaci strojček, ale nakoľko nestihol prejsť technickou kontrolou, nebol mu do času jeho pokusu o samovraždu odovzdaný. Ku korešpondencii uvádzame, že ústav Prešov eviduje 4 ks korešpondencie od p. Lučanskej, ktoré boli do ústavu doručené po lustrácii OČTK dňa 31.12.2020 (t. j. až po jeho smrti).Táto korešpondencia bude vydaná manželke p. Lučanského spolu s ostatnými vecami, ktoré si príde prevziať. Čo sa týka balíkov, p. Lučanskému nebol doručený žiadny balík a ani o žiadny balík nežiadal.

23.Bolo zakázané udelenie posledného pomazania, resp. mu bola zakázaná návšteva??

Vedenie ústavu vynaložilo všetky kroky a potrebné úsilie na to, aby boli úkony aj v tejto oblasti vykonané dôstojne a prostredníctvom kaplána ponúkli možnosť vykonania sviatosti posledného pomazania chorému, ktorá sa udeľuje veriacemu, ktorý sa v dôsledku choroby alebo staroby začína ocitať v nebezpečenstve smrti, alebo ak sa chorému zhorší zdravotný stav a pod. Manželka p. Lučanského sa vyjadrila, že nie sú veriaci a odmietla možnosť vykonania posledného pomazania p. Lučanskému kaplánom. Podľa nami dostupnej informácie mu bola táto sviatosť udelená nemocničným kňazom, ktorý tieto sviatosti udeľuje zomierajúcim osobám v nemocnici, po odchode manželky z nemocnice v Prešove.