Počuli ste niekedy slovné spojenie slam poetry? Podľa Wikipédie ide o špecifický štýl básnického prednesu, ktorý vznikol v druhej polovici 80.rokov v Spojených štátoch Amerických. Jeho podoba nie je presne ukotvená jasnými pravidlami, v princípe ale platí, že prednes musí byť natoľko sugestívny, dojímavý alebo zábavný, aby dosiahol čo najväčší ohlas v publiku.

Jedinečná slam poetry súťaž, ktorá spojila umenie s autentickou životnou skúsenosťou, sa odohrala aj v ilavskom ústave pred publikom zloženým z obvinených a odsúdených. Svoje texty predviedli štyria talentovaní umelci s umeleckými menami Adam Traumer, Pipo, Čiara a Martina. Súťaž prebiehala v dvoch kolách a o víťazovi rozhodovali samotní obvinení a odsúdení formou bodovania slamerov po každom ich vystúpení.

Každý zo slamerov priniesol na pódium svoj jedinečný štýl a pohľad na svet. Publikum reagovalo spontánne – keď sa slová dostávali hlboko pod kožu, smiech striedali zamyslené pohľady. Slameri zaujali silným rytmom a energickými gestami, čím premenili poéziu na živú show. Výnimočnosť večera podčiarkol fakt, že na pódiu sa predstavil aj jeden z obvinených, ktorý už roky píše básne pre vlastnú potrebu. Ako sám uviedol, pred publikum predstúpil po prvý raz a týmto vystúpením sa odvážil vyjsť zo svojej ulity. Jeho texty boli úprimné, plné osobných reflexií a myšlienok, ktoré si doposiaľ nechával len pre seba. Reakcia publika naznačovala, že mnohí sa v jeho slovách našli.

Po ukončení celej show bolo zrejmé, že slam poetry za múrmi väznice nebolo len umením, ale aj formou výpovede a spojenia medzi vystupujúcimi a publikom. Slam poetry v netradičnom prostredí ukázalo, že slová majú moc. Pre niektorých to bol večer umeleckého zážitku, pre iných možno prvý krok k sebavyjadreniu a pochopeniu samých seba.