„Osamelosť nevzniká z toho, že človek okolo seba nemá žiadnych ľudí, ale vzniká skôr z neschopnosti komunikovať o veciach, ktoré sa mu zdajú byť dôležité, alebo zo zastávania určitých názorov, ktoré ostatní považujú za neprípustné.“ — CarlGustavJung

Komunikácia je základnou zložkou medziľudskej interakcie, je nositeľom sociálneho diania, podmienkou sociálnej existencie. Principiálnu úlohu v sociálnej komunikácii zohráva človek a je preto nevyhnutné uvedomiť si jej význam a taktiež to, v akej miere ovplyvňuje život jednotlivca, skupiny a celej spoločnosti.

Prostredníctvom skupinovej aktivity zameranej na rozvoj sociálnej komunikácie v interakčnom procese, realizovanej v oddiele doživotných trestov, majú klienti možnosť rozvíjať svoje komunikačné zručnosti cez vlastnú "sebaskúsenosť". Počas stretnutí sa kladie dôraz na vytvorenie prirodzených komunikačných situácií prebiehajúcich v bežnom živote, kedy dochádza k prenosu informácií prostredníctvom konvenčných prostriedkov dorozumievania, uvedomenie si vplyvov endogénnych (subjekt) a exogénnych (prostredie) faktorov, identifikáciu a analýzu vlastných myšlienok, pocitov a potrieb vzniknutých ako výsledok vzájomnej (ne)komunikácie. Prioritne ide o snahu opustiť lineárny jednostranný komunikačný model a prejsť na vyššiu úroveň s využitím kruhového a transakčného modelu komunikácie.

Sebareflexívnym skúmaním je možné dosiahnuť stav rozšíreného vnímania dopadu komunikácie nie len vo vzťahu k vlastnému prežívaniu, ale i k prežívaniu ostatných a tým vo významnej miere prispieť k rozvoju pozitívnych osobnostných rezerv jednotlivca v procese jeho resocializácie.