V ústave Ilava sa dlhodobo snažíme vytvárať podmienky, ktoré podporujú osobnostný rozvoj obvinených a odsúdených osôb. Aktivity ako arteterapia im umožňujú nielen objaviť vlastný vnútorný svet, ale aj spracovať minulé skúsenosti a otvoriť sa pozitívnej zmene. Prínos takýchto foriem práce potvrdzuje aj pohľad zapojenej terapeutky, ktorá sa s nami podelila o svoju skúsenosť.

„Projekt „Obrazy premeny“ bol uskutočnený v spolupráci s organizáciou Luna, n. o. ktorá s obvinenými v ilavskom ústave realizuje program „Možnosť voľby.“ V rámci arteterapie pracujem so ženami zažívajúcimi násilie a s ich deťmi, ktoré sú svedkami bludného kruhu násilia. Zastávam názor, že ak má dôjsť k nejakej zmene, je potrebné mať odvahu pozrieť sa na tento kruh z pohľadu všetkých aktérov. Preto boli do realizácie projektu zapojené aj osoby, ktoré sú za  takúto násilnú trestnú činnosť stíhané. Verím, že práca so všetkými zúčastnenými môže napomôcť tento cyklus násilia prerušiť.

Keď som prvýkrát vstupovala do väznice, cítila som rešpekt, strach i zvedavosť. Niesla som si veľa otázok a musím sa priznať, že i predsudkov. Bála som sa, že obvinení nebudú chcieť spolupracovať, že budú v odpore. Veľkým prekvapením pre mňa bol ich výraz tváre, keď vošli do miestnosti, kde na nich čakali pripravené stojany, plátna a farby. V očiach mali tú istú emóciu ako ja – strach. Ten môj bol spočiatku z nich a ich z toho, že idú maľovať.

Po zadaní témy „Čo pre vás znamená spravodlivosť?“ sa pustili do maľovania. Veľmi ma prekvapila harmonická atmosféra, pokoj a ticho v miestnosti počas arteterapie. V priebehu tvorby s obvinenými sa odkrývali ich vnútorné svety, často skryté za mlčaním či obrannými mechanizmami.

Obraz, ktorý sa ma dotkol, je silný nielen vo svojej symbolike...

V ľavom hornom rohu je vyobrazené väzenie znázornené kamennou stenou a mrežami, ktoré zovierajú ruky.

Spodná časť obrazu znázorňuje postavu sediacu za sudcovskou lavicou so štátnymi symbolmi znázorňujúca anonymnú autoritu o osude.

Medzi týmito fragmentami obrazu akcentuje modrá farba, ktorá v arteterapii predstavuje: farbu matky, plodovej vody, očisty. Čo však mení celkový tón obrazu je slnko žltej farby v pravom hornom rohu. Symbol svetla, nových začiatkov i nádeje v lepšiu budúcnosť. Jeho žiara osvetľuje väzňa a ohraničuje sudcovskú lavicu.

Slnko v cele je svetlom, ktoré môže byť vnímané ako tlak zvonka, ktorým môže byť kontrola, obmedzenie, svetlo odhalenia pravdy, slabostí. Alebo to môže byť vnímaní ako výzva z vnútra ktorá vynára pravdu o sebe, toto svetlo môže byť nepríjemné, no nevyhnutné.

Žltá farba okolo sudcovskej lavice môže byť vnímaná ako „pódiové svetlo“ zvýrazňujúce autoritu i osvetlenie spravodlivosti. Rozsudok i trest, alebo príležitosť k zmene.

Pri maľovaní slnka na tomto obraze vo mne zarezonovala veta samotného autora: „Dúfam, že ma tu osvieti.“

Tmavé väzenie a súd sa so slnkom a modrou stretávajú ako dva póly: tmy a svetla, viny a zmeny, bezmocnosti a nádeje. A práve v tom vidím zmysel arteterapie vo väzení, dať priestor svetlu i tam, kde by ho človek nehľadal.

Projekt bol realizovaný s finančnou podporou Ministerstva financií SR a som vďačná, že som mohla byť jeho súčasťou.“ Prezradila nám Mgr. Kristína Staňová: artOm – Umelci života.