Medzinárodný úspech nášho kolegu z Prešova
Majstrovstvá sveta v hokejbale sú najvyššie medzinárodné podujatie národných družstiev v hokejbale, ktoré riadi Medzinárodná hokejbalová federácia (ISBHF). Na tohtoročnom podujatí reprezentoval Slovenskú republiku okrem našich hokejbalistov a hokejbalistiek aj náš kolega npráp. Peter Hriško z Ústavu na výkon väzby a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Prešov. Vďaka jeho kvalitám a profesionalite mala Slovenská republika zastúpenie aj počas samotného vrcholu tohtoročných MS, kde ako rozhodca viedol finálový zápas medzi domácou Kanadou a Českom.
Ide určite o jeden z najväčších úspechov na tejto úrovni a v tejto pozícii, najmä ak si uvedomíme, že Peter, ako bývalý hokejista, neskôr hokejbalista, fúkol prvýkrát do píšťalky ako rozhodca, len pred necelými štyrmi rokmi, v mestskej 3b Prešovskej hokejbalovej lige (teraz už 3b HbL VÝCHOD), odkiaľ neskôr prenikol do extraligových vôd Slovenskej hokejbalovej únie, čo ho v konečnom súčte a hlavne cieľavedomosti katapultovalo až do finále majstrovstiev sveta! Peter rozhodoval finálový zápas Majstrovstiev sveta, vôbec ako prvý Slovák v histórii tohto športu.
Nášmu kolegovi patrí taktiež obrovské uznanie za to, že všetky tieto aktivity (okrem hokejbalu, píska ako hlavný rozhodca aj hokej) vykonáva, nielen na úkor svojho voľného času, ale aj milujúcej rodiny a my mu preto o to viac ďakujeme za šírenie dobrého mena vo svete a prajeme do budúcna veľa ďalších profesionálnych úspechov, snáď už vo Švajčiarsku 2023.
A čo na tento úspech hovorí samotný Peter:
„Podarilo sa mi dostať nomináciu od Slovenskej hokejbalovej únie (SHbU), ako jednému z dvoch rozhodcov zo Slovenska. Zápasy sa hrali v hale Place Bell, kde hrá svoje zápasy farma tímu Montreal Canadiens. Môj osobný cieľ bolo minimálne štvrťfinále, kde som sa aj dostal a rozhodoval som Česko – Fínsko. Neskôr som dostal nomináciu na semifinále Česko – USA. Čerešnička prišla v deň finálového zápasu, kde som dostal nomináciu na finále Česko – Kanada. Delegačné listy sme dostávali vždy v deň zápasov, nikto nevedel kto a či vôbec bude rozhodovať nejaký zápas. Strávil som tam deväť dní a bol to obrovský zážitok a skúsenosť. Nič z toho by však nebolo možné bez podpory mojej rodiny a najmä mojej manželky, ktorej chcem touto cestou za všetko poďakovať.“