Stretnutie osôb prvého kontaktu, na ktorom sa každoročne stretne okolo 40 odborníkov zo všetkých ústavov ich priviedlo aj tento rok v termíne 1.–3. septembra 2025 do LRS  Kováčová. Osoby prvého kontaktu sú práve tí ľudia, ktorí denne komunikujú v prvej línii Zboru väzenskej a justičnej stráže – tí, ktorí reprezentujú systém navonok a nesú jeho dôveru na pleciach.

Program od začiatku nasvedčoval tomu, že nepôjde o klasické školenie, kde sa iba sedí v miestnosti a pasívne počúva. Networkingová aktivita hneď v úvode ukázala, že cieľom je spoznať sa, pochopiť sa a začať spolupracovať. Nielen odborne, formálne, ale ľudsky. Veď práve osobný kontakt je základom komunikácie – a úprimnosť sa nedá nahradiť ani najlepšou internetovou platformou. Aj preto sa účastníci rýchlo zhodli: nie všetko sa dá robiť online.

Anonymizácia a realita digitálneho sveta: „Čierne pásky nie sú riešenie“

Jednou z najživších tém prvého dňa bola anonymizácia pri práci osôb prvého kontaktu. Ako správne spracovať obsah, aby bol profesionálny, legálny a zároveň mal mediálny zmysel?

Padali otázky, ktoré bežne v praxi zaznievajú len potichu:

• „Ako anonymizovať tak, aby bol zachovaný obsah aj emócia?“

• „Prekrývať tváre čiernymi páskami? To už hádam nie…“

• „aký je rozdiel v intenciách zboru medzi anonymizáciou a GDPR?“

Účastníci dostali jasnú odpoveď: Chrániť identitu neznamená nepriniesť informáciu, hoci so zníženou kvalitou. Existujú nástroje, ktoré vedia diskrétnosť aj profesionalitu spojiť – a najlepšie riešenia sú často jednoduché. Zaznelo aj varovanie: "Chráňte najmä seba.“ Súhlas od fotografovaných či písomné potvrdenie nie sú byrokraciou, ale ochranou.

Spolupráca s externými subjektmi? Áno, ale systematicky

V ďalšom bloku sa pozornosť presunula k modelu riadenia kvality CAF a jeho presahu do práce osôb prvého kontaktu. Téma, ktorá môže na prvý pohľad vyzerať sucho, dostala veľmi praktický rozmer: Ako zaznamenávať spoluprácu? Ako neprísť o prehľad aktivít? Prečo má význam „EKO-doložka“? Všetky tieto otázky smerovali k výstupu v podobe tabuľky, ktorá bude slúžiť na sledovanie procesu.

Umelá inteligencia: strašiak alebo pomocník?

V závere prvého dňa prišla na rad téma, ktorá dnešný svet rozdeľuje – AI v práci osoby prvého kontaktu. Je to podvod? Nástroj? Nebezpečná skratka? Alebo príležitosť?

Diskusia ukázala, že umelá inteligencia vie uľahčiť tvorbu článkov, spracovanie fotografií aj administratívne úlohy. Zazneli konkrétne nástroje ako ChatGPT, Perplexity, Freepik, Kling AI, VIDU či ElevenLabs. Zároveň však prišlo aj varovanie: AI nikdy nesmie nahradiť overené informácie ani etiku a už vôbec nemôže byť použitá pri spracovávaní dôverných informácií. Ako sme sa ale všetci zhodli, či už fanúšikovia alebo skeptici, ľudský vklad do tvorby nevie nahradiť.

Komunikácia ako základ: tréning, ktorý otvoril oči

Druhý deň patril tréningu komunikačných zručností. Už pri prvom bloku – argumentácia a presviedčanie v rozhovore – bolo jasné, že človek sa so správnou komunikáciou nerodí, ale tvorí. Diskusie a modelové situácie odhalili časté chyby, ktoré prispievajú k nedorozumeniam.

Počas celého dňa sa účastníci učili, ako hovoriť jasne, odborne a ľudsky zároveň – či už smerom nadol, dovnútra organizácie alebo navonok k verejnosti.

Tvorba obsahu nie je rutina – je to zodpovednosť

Tretí deň priniesol tvorivú energiu. Kreatívny workshop ukázal, že kvalitný obsah sa dá vytvoriť aj mimo kancelárie – s dobrým nápadom, tímom a príbehom. Účastníci si vyskúšali spracovať témy spojené so ZVJS v publikovateľnej forme – a výsledky prekvapili každého.

Nasledovala téma, ktorá spojením humoru a reality pobavila aj poučila:

„Denné hlásenie nie je text na webstránku.“

Pri ukážkovom texte o 35 odsúdených, ktorí odmietli čevapčiči bolo všetkým jasné – nie každú informáciu treba publikovať. A určite nie tak, ako je v krátkosti zverejnená na interné účely.

Stena slávy aj výzva na spoluprácu

Záver stretnutia patril pozitívnym príkladom práce osôb prvého kontaktu – vybrané články z viacerých ústavov ukázali, že profesionálny obsah môže mať vysokú kvalitu aj emóciu. Zároveň odzneli aj jasné prosby z Generálneho riaditeľstva ZVJS:

• Zjednotiť názvy.

• Posielať reportáže včas.

• Nebáť sa požiadať o pomoc.

• Dôsledne anonymizovať.

• Plniť kalendár udalostí.

Ale najmä - budovať pozitívny obraz o ZVJS, aj keď to nie je jednoduché.

V závere musíme podotknúť, že Stretnutie v Kováčovej bolo viac ako len vzdelávanie. Bolo odkazom, že komunikácia má obrovskú silu – a keď je profesionálna, férová a ľudská, môže chrániť aj spájať. Osoby prvého kontaktu nie sú len sprostredkovateľmi informácií. Sú rozhraním medzi systémom a spoločnosťou. Sú hlasom ZVJS, ktorý by mal byť počuť.