Aj po skončení vianočného obdobia zostávajú v ilavskej väznici niektoré momenty živé. Obvinené ženy sa pred Vianocami rozhodli siahnuť hlboko do seba a využiť schopnosti a zručnosti, ktoré kedysi prirodzene patrili k ich civilnému životu. Tentoraz ich vložili do darčeka pre väzenského evanjelického pastora, s ktorým sa pravidelne stretávajú počas bohoslužieb a ktorý im aj v náročných chvíľach prináša slová nádeje, povzbudenia a duchovnej opory.
Ich spoločné rozhodnutie vyrobiť oltárnu plachtu nebolo len tvorivým gestom, ale aj tichým vyjadrením vďačnosti a úcty. Rúcho, ozdobené symbolickými prvkami adventného obdobia, je určené na používanie v priestoroch kaplnky, kde sa všetkým väzneným osobám v ústave slávia bohoslužby a obrady. Aby sa tento zámer mohol stať skutočnosťou, ženy oslovili odborný personál – sociálnu pracovníčku oddelenia výkonu väzby a pedagóga vzdelávania. Vďaka ich podpore, ochote a zabezpečeniu potrebného vybavenia, vrátane šijacieho stroja a materiálu, dostala myšlienka reálne kontúry.
Pri samotnej výrobe vládlo sústredenie, trpezlivosť a vzájomná podpora. Každý steh niesol kus osobného príbehu, nádeje a túžby po zmysluplnosti. Práca na oltárnej plachte ženám umožnila znovuobjaviť radosť z tvorby a pocit, že aj za múrmi ústavu môžu vytvoriť niečo krásne a hodnotné. Hotový výrobok starostlivo zabalili do vianočného baliaceho papiera, ozdobili mašľou a uložili pod stromček, ktorý si samy vyzdobili v kultúrnej miestnosti. Ten sa stal symbolom Vianoc, ktoré síce prežívajú v neľahkých podmienkach, no s nádejou a spolupatričnosťou.
S tichým očakávaním potom čakali na deň bohoslužby, keď si nič netušiaci väzenský pastor prišiel po darček. Ich snaha vyvrcholila okamihom, keď sa bohoslužba slávila s použitím nimi vyrobenej oltárnej plachty – daru, ktorý v sebe niesol ľudskú blízkosť, vďačnosť a vieru, že nádej dokáže pretrvať aj za múrmi ústavu.
Na záver možno povedať, že práve takéto chvíle dávajú výkonu väzby hlbší rozmer. Odborný personál vytvára obvineným priestor nielen na tvorivosť, ale aj na vnútornú premenu, sebareflexiu a znovuobjavenie hodnôt, ktoré spájajú ľudí bez ohľadu na okolnosti. Aj malý skutok, robený srdcom, môže byť prvým krokom k zmene.
