Keď poézia má svoj deň,

farby má väzenská šeď,

v slovách sa príbeh vyfarbí

vo farbách povie hneď:

Zle nakreslený človek

má krivých šrámov pár,

prežitým životom

poznačenú tvár.

V zle napísaných slovách,

príbeh mreží nechce nik,

s kakofóniou v notách

odsúdený je na zánik

Počarbaný život má,

až chytá ho závrat,

no prosí svojho anjela,

o Šancu na návrat.

Zle nakreslený človek,

v dlani má svoj život,

len na ňom je, či rovno

či opäť pôjde krivo.