Pokojné prostredie uprostred prírody, len trinásť kilometrov od centra Zvolen, na prvý pohľad nepôsobí rušno. Za dverami akreditovaného centra pre deti a rodiny NÁVRAT – RDZO ale každý deň prebieha intenzívna práca na návrate ľudí späť do života bez závislosti. Práve dvere sa teraz stali symbolom novej etapy. Nielen ako súčasť budovy, ale aj ako pripomienka druhej šance, podpory a spolupráce.
V Ústave na výkon trestu odňatia slobody Banská Bystrica - Kráľová vyrobili odsúdení pod vedením príslušníkov nové drevené dvere pre terapeutickú miestnosť resocializačného zariadenia. Miestnosť, do ktorej budú osadené, patrí medzi najdôležitejšie priestory centra. Práve tam kvalifikovaný personál, sociálna pedagogička, psychologička či špeciálny pedagóg, vedie individuálne aj skupinové terapie podľa potrieb klientov.
Dvere, ktoré vznikli rukami odsúdených, tak symbolicky spájajú dva svety ľudí, ktorí dostali príležitosť začať odznova. Na jednej strane tých, ktorí si odpykávajú trest, na druhej strane klientov bojujúcich so závislosťou. Obe skupiny spája snaha nájsť nový smer a prekročiť pomyselný prah k zmene života.
V akreditovanom centre NÁVRAT – RDZO prebieha doliečovací proces už od roku 1997. Komunita rodinného typu poskytuje priestor maximálne dvanástim mužom od 18 rokov, ktorí sa rozhodli dobrovoľne pokračovať v liečbe závislosti. Mnohí klienti prichádzajú po ukončení liečenia, ďalším odporučí pobyt lekár alebo sociálny kurátor. Často ide o ľudí, ktorí stratili rodinné zázemie alebo nemajú kam ísť.
Vedúci pracovník centra, ktorý v zariadení pôsobí už deväť rokov, vysvetľuje, že ide o dlhý a náročný proces. „Klienti by mali byť dva roky v resocializačnom centre, ale nie každý to vydrží. Najmä tá prvá fáza je pre nich veľmi náročná a strácajú motiváciu,“ približuje. Dodáva, že dôvodov, prečo sa človek dostane do závislosti, býva viacero a terapia preto musí byť individuálne prispôsobená.
Všetci klienti síce prechádzajú rovnakým režimom terapeutickej komunity, no odborníci zároveň prihliadajú aj na ďalšie diagnózy, akými môžu byť epilepsia či schizofrénia. V niektorých prípadoch preto nie je vhodné využiť muzikoterapiu alebo arteterapiu... Každodenný život v centre má pevný režim, čo znamená, že klienti spolu vstávajú, pripravujú jedálny lístok, varia, starajú sa o domácnosť a menia si jednotlivé funkcie. Učia sa zodpovednosti, pravidelnosti aj vzájomnej spolupráci.
Práve dlhodobosť pobytu je podľa odborníkov kľúčová. Počas dvoch rokov klienti pracujú sami na sebe, spoznávajú vlastné hranice, učia sa zvládať záťažové situácie a budujú si nástroje potrebné na abstinenciu. Výsledky centra pritom hovoria jasne – ľudia, ktorí dokončia celý resocializačný proces, vo väčšine prípadov nerecidivujú. Úspešnosť sa pohybuje od 89 do 100 percent.
Aj preto majú nové drevené dvere väčší význam než len praktickú funkciu. Predstavujú vstup do priestoru, kde sa každý deň otvára možnosť na nový začiatok. Sú dôkazom, že pomoc môže mať mnoho podôb, a to aj podobu poctivej práce odsúdených, ktorí svojím dielom prispeli k miestu, kde sa ľudia učia znovu žiť.
