SK
Oficiálna stránka
Sobotné popoludnie v bratislavskej Medickej záhrade prebieha v bežnom letnom tempe. Deti sa smejú na ihrisku, ľudia čítajú v tieni stromov. V jednej z tichších uličiek parku sa však odohráva moment, ktorý sa vymyká bežnej realite. Stretávajú sa tu štyri rodiny. Na prvý pohľad obyčajný piknik – rozprestreté deky, koláče, smiech a futbalová lopta. Pohľad na členky štyroch mužov však prezrádza viac. Čierne elektronické monitorovacie náramky jasne svietia na slnku. Ide o odsúdených z výstupného oddielu ÚVV a ÚVTOS Bratislava, ktorí v rámci Národného projektu „Šanca na návrat 2“ dostali výnimočné povolenie na opustenie ústavu. Konkrétne išlo o praktickú aktivitu „Deň rodiny“ zameranú na modul rodinných vzťahov.
Cieľ? Upevňovať a podporovať narušené rodinné väzby medzi odsúdenými a ich deťmi či blízkymi. Krok za krokom ich pritom sprevádza personál väznice. „Pripravovali sme to už niekoľko dní vopred,“ hovorí jeden z odsúdených, kým na deku ukladá misu s pohostením, ktoré s chlapcami sami napiekli a nachystali. „Chceli sme, aby to bolo perfektné. Aby rodina cítila, že sme tu pre nich.“
Emócie kulminujú o pár metrov ďalej. Jeden z mužov pevne zviera v objatí mladého chlapca. Nestretli sa dlhých šesť rokov. Keď odchádzal do výkonu trestu, syn bol ešte dieťa. Dnes pred ním stojí takmer dospelý človek. Okolo idúci, mamičky s kočíkmi netušia, že tie slzy v očiach dospelého chlapa sú zmesou nesmiernej ľútosti nad strateným časom a obrovskej nádeje. Personál výstupného oddielu sleduje situáciu z primeranej vzdialenosti. Ich prítomnosť je diskrétna, no profesionálna.
Úlohou výstupného oddielu je pripraviť týchto mužov na návrat do civilného života. Udržať rodinné väzby je pre ich úspešnú resocializáciu kľúčové. Nálada sa postupne uvoľňuje. Na jednej z dek sa rozkladajú Človeče, nehnevaj sa a karty. O kúsok ďalej sa už ozýva krik a smiech – otcovia s deťmi hrajú futbal a bedminton. Na chvíľu padá neviditeľná stena medzi svetom za mrežami a absolútnou slobodou mestského parku. Po uplynutí vymedzeného času sa muži lúčia so svojimi rodinami a v sprievode personálu sa vracajú späť za brány väznice.
Až po príchode do ústavu prichádza záverečná bodka za celým dňom. Odsúdení odovzdávajú personálu vlastnoručne napísané ďakovné listy. Sú v nich úprimné slová vďaky za ľudský prístup, s akým sa k nim personál správa, a predovšetkým za príležitosť opustiť na chvíľu brány väznice a zúčastniť sa tejto výnimočnej aktivity. Elektronické monitorovacie náramky na nohách síce zostávajú neúprosnou pripomienkou minulých chýb, no pre tieto rodiny znamenalo pár hodín v Medickej záhrade a podaná ruka zo strany personálu prísľub novej budúcnosti.
