Dňa 11.08.2022 v poobedných hodinách sa v Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon trestu odňatia slobody Žilina v priestoroch oddielu pracovne zaradených odsúdených konala beseda zameraná na športovú tematiku. Pozvanie na besedu prijal významný Žilinčan, športovec Milan „Minči“ Paleš. Titul športovec mesta Žilina získal celkovo trikrát po sebe, čo sa v histórií tohto oceňovania ešte nikomu nepodarilo. Oblasť jeho športového zamerania, v ktorom získal mnoho titulov je kickbox a thajský box. Je svetová jednotka rebríčka Enfusion, Youngblood champion 2012, majster sveta v ECE Enfusion Cage vo váhe do 70 kg, kráľ Undergroundu, taktiež je považovaný za najlepšieho československého K1 zápasníka. Na svojom konte má cez 60 profi zápasov.

Odsúdení sa na besedu veľmi tešili, čoho znakom bola vysoká účasť. Po úvodnom predstavení sa, keď Milan rozprával o svojom živote športovca, začiatkoch, športových úspechoch, ale aj zlomových momentoch a odsúdení jeho príbeh doslova „hltali“, prišiel čas na otázky zo strany odsúdených, na ktoré pozvaný hosť ochotne, rozsiahlo a zaujímavo odpovedal. Dovolil odsúdeným svojim rozprávaním nahliadnuť do zákulisia jeho zápasových príprav, stravovania, pútavo rozprával o svojich svetových zápasoch a súperoch, či už z domácej scény, ale aj z takých významných podujatí, na ktoré sa výkonmi dostane naozaj len tá najlepšia špička, ako sú zápasy v Číne, Japonsku, Thajsku, alebo v kolíske svetového kickboxu v Holandsku. Jeho príbeh zanechal v srdciach odsúdených nezmazateľnú stopu, čo bolo zrejmé aj z obrovského potlesku, či autogramiáde po ukončení besedy a spoločnom fotografovaní sa s legendou. Jeden z odsúdených dokonca napísal krátke zamyslenie, poďakovanie sa za takúto pre nich zmysluplnú aktivitu, z ktorej uvádzame krátku parafrázu:

„Jeho kariéru sledujem už dlhšiu dobu, preto ma veľmi potešilo, keď nám pedagóg oznámil, že k nám Milan Paleš príde na besedu rozprávať svoj príbeh. Veľa výborných zápasníkov u nás sú nedocenení a nemajú to ľahké, ak musia skĺbiť robotu s profesionálnym športom. Prišiel usmiaty, opálený chlapec, v ruke držal dva opasky, ktoré jasne hovorili, že sa nemusí predstavovať. V duchu som si predstavoval, koľko potu, driny, disciplíny a vytrvalosti stálo za tým. Keď začal rozprávať, všetci sme ho nadšene počúvali a vyspovedali ho rôznymi otázkami. Na všetko nám trpezlivo odpovedal a vôbec som nemal pocit, že by sa niekam ponáhľal. Celá beseda nás motivovala. V dnešnej dobe je zriedkavosťou, že niekto nezištne niečo takéto spraví, o to si ho ešte viac vážim.“

Na záver ostáva už len dodať, že úspech tejto akcie nám dáva „vietor do plachiet“ pokračovať na ceste, ktorou sme sa vydali.