SLOVENSKO, 30. marca 2026 – Veľkonočné sviatky predstavujú aj v podmienkach výkonu väzby a výkonu trestu odňatia slobody výnimočné obdobie, ktoré prináša nielen duchovné prehĺbenie, ale aj možnosť osobnej reflexie, posilnenia nádeje a hľadania nového začiatku. Zbor väzenskej a justičnej stráže (ZVJS) každoročne zabezpečuje, aby väznené osoby mohli tieto sviatky prežiť dôstojne – prostredníctvom duchovných aktivít, zachovania tradícií aj úpravou denného režimu vrátane stravovania. Aktuálne k 30. marcu 2026 je celkový počet väznených osôb na Slovensku 8117, z toho je obvinených 1172 a 6945 odsúdených. V súčasnosti sa vo výkone väzby a výkone trestu odňatia slobody nachádza 14 mladistvých osôb a 297 cudzincov.
Počas veľkonočného obdobia sú vo všetkých ústavoch organizované bohoslužby a obrady, ktoré zodpovedajú jednotlivým dňom Veľkej noci. Odsúdení majú možnosť zúčastniť sa na svätých omšiach, pobožnostiach krížovej cesty, obradoch Veľkého piatku, ako aj na slávení veľkonočnej vigílie. Súčasťou programu bývajú aj individuálne duchovné rozhovory s väzenskými kaplánmi, sviatosť zmierenia či spoločné modlitby.
Význam Veľkej noci v prostredí väzenstva približuje väzenský kňaz z Dubnice nad Váhom Martin Šabo: „Veľkonočné sviatky sú pre kresťanov najdôležitejšími, keďže počas štyroch dní prežívajú základné články viery, vo štvrtok je to ustanovenie eucharistie a kňazstva, v piatok Kristova vykupiteľská smrť na kríži, v sobotu tma hrobu a v sobotu večer a nedeľu udalosť Kristovho zmŕtvychvstania. Kristus vykúpil človeka obetou na kríži a potom slávne vstal z mŕtvych, čo je dôležité posolstvo aj pre odsúdeného človeka, ktorý potrebuje zažiť oslobodenie od zla hriechu prostredníctvom Božej lásky a zároveň nestratiť nádej na nový začiatok.“
Popri duchovných aktivitách je súčasťou sviatočného režimu aj úprava stravovania. Zoznam jedál, nachystaný na jednotlivé dni Veľkej noci, reflektuje tradičný charakter sviatkov, ale rovnako aj zdravotné obmedzenia väznených osôb (z jedálnych lístkov vyberáme):
Veľký piatok (3. apríl 2026)
raňajky: chlieb, nátierka vajíčkovo-tvarohová, biela káva, ovocie
obed: fazuľová s krúpami, zeleninový nákyp, zemiaková kaša, cviklový šalát
večera: šošovicový prívarok, varené vajce, biele rožky, keks
Biela sobota (4. apríl 2026)
raňajky: orechový závin, chlieb, maslo, džem, kakao
obed: cesnaková polievka, tarhoňové rizoto so zeleninou a hubami, šalát
večera: kapustnica s údeným mäsom, chlieb
Veľkonočná nedeľa (5. apríl 2026)
raňajky: hydinové párky jemné, chlieb, horčica, čaj
obed: hovädzí vývar s rezancami, kuracie prsia vyprážané v cestíčku, zemiaková kaša, miešaný zeleninový šalát
večera: chlieb, rastlinné maslo, tavený syr, vajce, syr plátkový, pražská šunka
Veľkonočný pondelok (6. apríl 2026)
raňajky: chlieb, morčacia šunka, syr tavený, rastlinné maslo, čaj
obed: polievka s údeným mäsom, ryžou a zeleninou, zapekané bravčové rebierko so špargľou, opekané zemiaky, kompót
večera: cestovina so syrovou omáčkou a zeleninou, sójová tyčinka, ovocie, čaj
V niektorých ústavoch sa podarilo pripraviť aj špeciálne sviatočné prekvapenia. Napríklad v Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon trestu odňatia slobody Prešov pripravili pre väznené osoby tradičného veľkonočného baránka, ktorý dotvára atmosféru sviatkov a pripomína ich symboliku.
Dôležitou súčasťou veľkonočného obdobia sú aj kultúrno-osvetové aktivity, ktoré dopĺňajú duchovný program. V ZVJS rešpektujeme individualitu odsúdených a uvedomujeme si, že nie každý je duchovne založený, preto personál v ústavoch pripravil aj pestrú ponuku aktivít pre väznené osoby (z aktivít v ústavoch vyberáme):
prednášky a besedy na tému Veľkonočné zvyky a tradície, gitarové veľkonočné posedenie
dekorovanie oddielov, pletenie korbáčov, súťaž o najkrajšiu veľkonočnú kraslicu
turnaje: v stolnom tenise, v Dáme, v Človeče, nehnevaj sa, v silovej disciplíne, v behu na bežiacom páse, súťaž o najoriginálnejší veľkonočný vinš
kvízy: všeobecný vedomostný, zaujímavosti o planéte
krížovky, antistresové maľovanky, Bingo, Monopoly, premietanie filmov
Tieto aktivity napomáhajú nielen k zmysluplnému tráveniu času, ale aj k prehlbovaniu poznania, podpore kreativity a rozvoju sociálnych zručností. Počas sviatkov bude zároveň vybraným odsúdeným umožnené mimoriadne voľno na opustenie ústavu, opustenie ústavu, a vychádzka v súlade s platnou legislatívou.
Mimoriadne voľno na opustenie ústavu | 95 |
Opustenie ústavu | 19 |
Vychádzka | 13 |
Samozrejme tu platí, že čím vyšší stupeň stráženia, tým je väčší rozsah obmedzení pre odsúdeného a väčšia kontrola jeho pohybu. Preto nie na všetkých aktivitách sa môže zúčastniť každá väznená osoba. Vzhľadom na možný vznik dodatočných prekážok sa môžu jednotlivé počty v závere mierne odlišovať.
Duchovný a resocializačný rozmer sviatkov zdôrazňuje aj väzenský kňaz z Banskej Bystrice-Kráľovej Tomáš Metyľ: „Duchovné aktivity počas Veľkej noci môžu mať vo výkone trestu pre proces resocializácie mimoriadne hlboký význam. Rôzne obrady, ako sú krížová cesta, odhaľovanie kríža či obrad svetla, v sebe nesú zásadné posolstvo a môžu viesť u odsúdeného k hlbokej sebareflexii a otvoreniu sa pre vnútornú zmenu. Tá je, ako vravia odborníci, v procese resocializácie nevyhnutná.“ Ako dopĺňa, významným momentom je aj prijatie osobnej zodpovednosti: „Vezmime si napríklad kajúceho zločinca na kríži, ktorý napomína iného odsúdeného na smrť slovami - Ani ty sa nebojíš Boha, hoci si odsúdený na to isté? Lenže my spravodlivo, lebo dostávame, čo sme si skutkami zaslúžili. (Lk 23, 40 – 41)... To, čo tu môžeme počuť, je hlboký moment priznania viny a prijatia zodpovednosti za vlastné skutky.“
Zabezpečenie pokojného priebehu veľkonočných sviatkov by nebolo možné bez nasadenia príslušníkov a zamestnancov ZVJS, ktorí budú aj počas sviatkov plniť svoje povinnosti. Na Veľkonočný pondelok, ktorý je významným dňom aj pre tých, ktorí považujú Veľkú noc viac za tradíciu ako cirkevné sviatky, bude musieť opustiť svoje rodiny kvôli službe vlasti 386 príslušníkov a 30 zamestnancov.
Napriek tomu, že príslušníci a zamestnanci ZVJS nemajú počas výkonu služby priestor na dodržiavanie tradičných veľkonočných zvykov, o to viac si vážia chvíle, keď sa po skončení služby môžu vrátiť domov. V rámci služby si už ale vytvorili malé vlastné zvyky, ktoré do ústavov prinášajú sviatočnú atmosféru a úsmev. Napríklad v ústave Žilina už niekoľko rokov vykonáva na Veľkonočný pondelok službu príslušníčka, ktorá sa symbolicky stala „nositeľkou“ sviatočného rituálu. Kolegovia ju v tento deň s maximálnou ohľaduplnosťou symbolicky vyšibú, pričom sa dbá na zachovanie profesionality výkonu služby. Ako milé gesto následne obdaruje kolegov drobnou sladkosťou. Na druhej strane kolegyňa z Ilavy hneď na začiatku služby s úsmevom upozorní kolegov, že si nemá čo prezliecť, a preto si neželá oblievanie vodou – čo kolegovia plne rešpektujú. Sama pritom dodáva, že službu počas Veľkonočného pondelka víta aj preto, že sa tak vyhne domácemu „kolotoču“ šibačov.
Veľkonočné sviatky tak v prostredí väzenstva predstavujú jedinečné spojenie duchovného prežívania, zachovania tradícií a podpory resocializačného procesu. Zbor väzenskej a justičnej stráže aj týmto spôsobom prispieva k tomu, aby sa odsúdení pripravovali na návrat do spoločnosti a dokázali nájsť zmysel v detailoch, z ktorých sa bežný život skladá.
