V súvislosti s medializovanými informáciami dopĺňame informácie, ktoré Zbor väzenskej a justičnej stráže považuje za dôležité ohľadom cien, aby verejnosť mala ucelenejšiu informáciu o problematike väzenských predajní.

Zodpovednosť za prevádzkovanie ústavných predajní v súlade so zákonom nesie v plnom rozsahu nájomca. V rámci nájomnej zmluvy sa nájomca zaväzuje cenovú hladinu predávaného tovaru udržiavať na úrovni primeranej danej lokalite a charakteru zariadenia, pričom ide o maloobchodné ceny, nie o ceny v obchodných reťazcoch ako hypermarkety, supermarkety a diskonty. Zbor vykonáva priebežnú kontrolu dodržiavania tohto ustanovenia, a to porovnávaním predávaných cien vybraných komodít.  

Ústavy zboru od 1. 4. 2024 do 31. 3. 2025 vykonali celkovo 77 komplexných kontrol primeranosti cien v ústavných predajniach a zistili 24 nedostatkov, kde bola cena výrazne vyššia než v maloobchodných predajniach. S dotknutými nájomcami boli okamžite vykonané pohovory, resp. písomné upozornenie za účelom zjednania nápravy. Vzhľadom na aktuálnosť témy vedenie zboru zároveň vydalo úlohu pre ústavy na vykonávanie kontrolnej činnosť až do odvolania častejšie, a to na mesačnej báze.

Primeranosť cien sú v zmysle legislatívy upravujúcej podmienky výkonu väzby a výkonu trestu oprávnené kontrolovať aj zástupcovia orgánov, ktoré sú oprávnené všeobecne kontrolovať podmienky výkonu väzby a výkonu trestu (vrátane napr. zástupcov Kancelárie verejného ochrancu práv). 

Zbor nie je oprávnený u nájomcu vykonávať kontrolnú činnosť jeho cenotvorby, kontrolu dodacích listov, faktúr a pod. Cenovú kontrolu, ktorej predmetom je zisťovanie, či nájomca dodržiava zákon o cenách, sadzbu DPH, všeobecne záväzné právne predpisy a rozhodnutia v oblasti cien a overovanie správnosti podkladov predkladaných na účely vyhodnocovania vývoja cien, prípadne ich regulácie, je oprávnené vykonávať Ministerstvo financií SR a zákonom stanovené kontrolné orgány.

Ministerstvo spravodlivosti SR v spolupráci so Zborom väzenskej a justičnej stráže aktuálne analyzuje možnosti fungovania ústavných predajní pre obvinených a odsúdených, a to v kontexte súčasného právneho stavu, potrieb prípadných legislatívnych zmien a v neposlednom rade aj v kontexte konsolidačných opatrení (či už vo vzťahu k zrealizovanému 10% zníženiu personálu, znižovaniu výdavkov štátu a zvyšovaniu príjmov štátu). 

Pri súčasnom nastavení zákona o správe majetku štátu je výlučným a rozhodujúcim kritériom pri prenájme priestorov, vrátane predajní, cena nájmu, teda kto zo záujemcov v rámci vyhlásenej súťaže ponúkne najvyššia cenu za nájom. Uvedomujeme si, že takýto spôsob na jednej strane síce prináša čo najvyššie príjmy do štátneho rozpočtu z nájmu, avšak na druhej strane je podnikateľský subjekt nútený,  kompenzovať si nájom cenou predávaného tovaru, na čo v konečnom výsledku doplatia obvinení a odsúdení. Systém predaja, prostredníctvom externých subjektov, je v zbore aplikovaný od roku 2003, čiže v praxi je už vyše 22 rokov. Na dokreslenie situácie uvádzame, že príjem štátneho rozpočtu v roku 2025 z prenájmu predajní pre obvinených a odsúdených bude na základe aktuálne platných zmluvných vzťahov, vo výške 1 131 000,- Eur.

Prevzatie ústavných predajní späť do správy ústavov by síce na jednej strane mohlo znížiť ceny predávaného tovaru, na druhej strane by to malo negatívny dopad na rozpočet štátu, vo vzťahu k zníženiu alebo úplnej straty príjmov štátu vyplývajúcich z prenájmu priestorov ústavných predajní, ako aj zvýšenia výdavkov štátu súvisiacich s prevádzkovými nákladmi na chod týchto predajní (mzdy personálu, vybavenie, servis, údržba, odpadové hospodárstvo a pod.) a zároveň, keďže súčasná platná právna úprava neumožňuje ústavom ako rozpočtovým organizáciám si ponechávať zisk z predaja, a to ani na pokrytie nákladov súvisiacich s chodom predajne, všetky výdavky spojené s predajom by znášal štát.

Ani jedno z riešení, teda súčasný stav alebo zobratie predajní opätovne pod správu zboru, nie sú dokonalé. Súčasný stav môže v niektorých prípadoch prinášať problém s reguláciou cien, nakoľko si nájomca, ktorý bol víťaz vo výberovom konaní samozrejme v prvom rade pokrýva maržou svoje náklady (nájomné, personál). Vrátenie predajní pod správu zboru má zase  negatívny dopad na príjmy alebo výdavky štátu a v súčasnom čase konsolidačných opatrení nie je príliš reálny.

Vedenie zboru analyzuje ďalšie možné riešenia, avšak všetky  tieto riešenia okrem negatívneho dopadu na príjmy alebo výdavky štátu sú podmienené aj legislatívnymi zmenami súvisiacich predpisov. Aktuálne prebieha intenzívna komunikácia s majetkoprávnym odborom Ministerstva financií Slovenskej republiky, kde sa analyzujú možnosti

• výnimky zo zákona o správe majetku štátu a úprava zákona o Zbore väzenskej a justičnej stráže tak, aby zbor pri výberovom konaní postupoval podľa vlastného zákona a nesúťažil najvyššiu cenu za prenájom, ale najvýhodnejšiu ponuku, pričom okrem ceny prenájmu by ďalším kritériom výberového konania mohla byť výška marže na predávané produkty, resp. mechanizmus, ktorý by zabezpečil kontrolu cien,  

• ​v zákone o Zbore väzenskej a justičnej stráže vyriešiť zrušenie prenájmu a vytvoriť možnosť prevádzky ústavných predajní formou výpožičky priestorov, pričom jediným kritériom vo výberovom konaní by bola výška marže predávaných produktov, resp. iný podobný mechanizmus.   

Obe tieto riešenia však predstavujú negatívny dopad na príjmy štátneho rozpočtu.

Na záver je potrebné zdôrazniť, že právo na nákup potravín a vecí osobnej potreby vo väzenskej predajni patrí medzi „ostatné práva“ odsúdených a obvinených. Ide teda o doplnkovú možnosť väzených osôb, osobitne v prípadoch „nadštandardných produktov“, ako sú napríklad steaky, bravčové karé,  resp. mimosezónne potraviny. Obdobne ako v civilnom prostredí ide teda o nadštandard, ktorý sa prirodzene môže v osobitných prípadoch premietnuť do vyššej ceny. Aj v tomto prípade však platí dopyt sa rovná ponuke. Strava je podľa zákona zabezpečená pre všetky väznené osoby, a to trikrát za deň s prihliadnutím na vek, zdravotný stav, v prípade ak pracuje, tak na druh a náročnosť práce a rovnako aj na náboženské a kultúrne tradície. Stravovanie a ďalšie základné životné potreby má teda zabezpečené každá väznená osoba, a to bez ohľadu či je pracovne zaradená, resp. či má finančné prostriedky na svojom konte.