Samovražda za mrežami je citlivou témou, ktorá v ostatnom roku rezonovala v spoločnosti. Prípady, kedy si väznená osoba rozhodne vziať život, nie sú ojedinelé, aj napriek snahe príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže zabezpečiť podmienky na maximálnu elimináciu takýchto incidentov za múrmi väzníc.
Od začiatku roka 2021 Zbor väzenskej a justičnej stráže eviduje 10 pokusov o samovraždu a 4 samovraždy, pričom najčastejšou formou bolo obesenie a porezanie. Zo získaných údajov za rovnaké časové rozmedzie (január – marec) vyplýva, že počet pokusov o samovraždu a samovrážd sa v ústavoch oproti roku 2020 zvýšil. Národné centrum zdravotníckych informácií zatiaľ neuvádza aktuálny počet samovrážd za rok 2020, preto nie je možné jednoznačne povedať, či tento nárast je celospoločenským problémom vyplývajúcim zo zhoršenej sociálnej situácie. Vychádzajúc ale zo štúdie Národního ústavu duševního zdraví v Českej republike, ktorý v roku 2020 uskutočnil výskum zameraný práve na túto problematiku, môžeme predpokladať, že „v priebehu núdzového stavu došlo v porovnaní s rokom 2017 k nárastu prípadov osôb, ktoré spĺňajú diagnostické kritériá pre niektoré z duševných ochorení a aj riziko samovraždy, pričom toto riziko vzrástlo počas pandémie o tretinu.“
Štatistika samovrážd v ústavoch Zboru väzenskej a justičnej stráže:
Zbor väzenskej a justičnej stráže aj napriek tomu, že neeviduje prípadovú štúdiu ohľadom samovražedných pokusov a samovrážd v objektoch ústavov na výkon väzby a na výkon trestu odňatia slobody v spojitosti s ochorením Covid-19, považuje za jednu zo svojich prioritných úloh zintenzívnenie aktivít zameraných na prevenciu samovrážd. Ako totiž uvádza ústavný psychológ Juraj Zajac: „Vo väzení sú časté samovražedné myšlienky, dochádza k tomu oveľa častejšie, ako v bežnej populácii, čo sa potvrdilo výskumne a aj v každodennej praxi, ktorá je súčasťou práce väzenských psychológov.“
Jednou z najaktuálnejšie uskutočnených iniciatív v prevencii samovrážd je aj pre vyššie uvádzané, zriadenie odbornej komisie na prehodnotenie oparení znižujúcich riziko samovražedného konania v podmienkach výkonu väzby a výkonu trestu odňatia slobody Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky. Komisia sa skladá z 15 odborníkov z oblasti psychológie, trestného práva či špeciálnej pedagogiky. Úlohou komisie je analýza platných opatrení na elimináciu rizika sebapoškodenia a samovražedného konania v ústavných podmienkach. Pričom následne komisia prehodnotí rizikové faktory, proces ich identifikácie, používané nástroje na identifikáciu a spôsoby zaobchádzania s rizikovými väznenými osobami. „Systém prevencie rizika samovražedného konania je v podmienkach ZVJS nastavený už viac rokov a spolupracuje na ňom personál jednotlivých väzníc ako celok s presne definovanými úlohami. Samozrejme, tento systém je potrebné neustále vyhodnocovať z hľadiska efektívnosti jeho fungovania a inovovať v súlade s meniacimi sa potrebami praxe i novými odbornými poznatkami. Práve z tohto hľadiska sme vyhodnotili ako efektívne predstaviť tento systém prevencie rizika samovražedného konania v podmienkach výkonu väzby a výkonu trestu najmä zdravotníckym odborníkom z civilného sektora a sme pripravení zapracovať do neho ďalšie prvky, ktoré by zvýšili úspešnosť prevencie u väznených osôb. Samotný zbor podniká systémové kroky v oblasti vzdelávania interných odborníkov, ktorí potom môžu vnášať vyššiu kvalitu zaobchádzania s väznenými osobami v každodennej praxi,“ objasnila predsedníčka komisie, klinická psychologička Martina Bečková.
