Trest odňatia slobody by mal byť vždy poslednou voľbou pri ukladaní trestných sankcií. O toto sa snaží väzenstvo v rámci humanizácie a modernizácie postupov. Dôkazom toho sú aj možnosti alternatívnych trestov, medzi ktoré patrí trest domáceho väzenia, trest povinnej práce, resp. podmienečný odklad výkonu trestu s probačným dohľadom.

Podľa Trestného zákona súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život. Z výsledkov výskumu, ktorý realizovala Právnická fakulta Univerzity Komenského v spolupráci so Zborom väzenskej a justičnej stráže (ZVJS) vyplýva, že aj napriek klesajúcej krivke kriminality na Slovensku, počet odsúdených vo výkone trestu neklesá rovnakým tempom. Podľa odborníkov to môže byť hypoteticky spôsobené dvomi faktormi, pričom jedným z nich je dĺžka nariadených trestov a druhým nižší počet podmienečne prepustených osôb.

Podmienečné prepustenie neznamená ukončenie výkonu trestu

Osoby, ktoré žiadajú o podmienečné prepustenie, musia vykonať takú časť uloženého trestu odňatia slobody, akú stanovuje zákon. Tí, ktorí sú podmienečne prepustení, musia ale naďalej plniť povinnosti, ktoré im boli uložené (napr. zdržať sa požívania alkoholu, vyhnúť sa kontaktu s určenými osobami, zúčastniť sa určených programov), musia navštevovať probačného úradníka a v prípade porušenia niektorej z uložených povinností im môže byť nariadený návrat do väzenia.

O podmienečnom prepustení nerozhoduje riaditeľ ústavu na výkon trestu, ale súd

O podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody rozhoduje súd na návrh prokurátora, riaditeľa ústavu na výkon väzby alebo riaditeľa ústavu na výkon trestu odňatia slobody, v ktorom sa trest vykonáva, záujmového združenia občanov alebo na návrh odsúdeného na verejnom zasadnutí. Avšak o podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody osoby odsúdenej za zločin, po výkone polovice trestu, súd rozhoduje podľa zákona len na návrh riaditeľa ústavu na výkon väzby alebo riaditeľa ústavu na výkon trestu odňatia slobody, v ktorom sa trest vykonáva. Takýto návrh riaditeľ ústavu spracuje, len ak odsúdený splnil zákonom stanovené podmienky. Ide o podmienky súvisiace s osobnosťou odsúdeného (tzv. materiálne podmienky). Podmienky súvisiace s plynutím času (dobou výkonu trestu odňatia slobody) sú naviazané na typovú závažnosť trestného činu, resp. od 1. januára 2019 aj „väzenskú“ minulosť odsúdeného (tzv. formálne podmienky). Poslednú skupinu podmienok, ktoré oprávnený orgán pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení posudzuje, tvorí spôsob výkonu trestu odňatia slobody a možnosti technickej kontroly – elektronického monitorovania podmienečne prepusteného, ktoré je obligatórnou súčasťou podmienečného prepustenia po polovici výkonu trestu odňatia slobody u odsúdených vykonávajúcich trest odňatia slobody za zločin.

Súd, ktorý rozhoduje o podmienečnom prepustení vychádza z hodnotení, ktoré spracuje ústav, v ktorom odsúdený vykonáva svoj trest, pričom sa zohľadňuje aj miera nebezpečenstva väznenej osoby pre spoločnosť. Hodnotenia ale nezahŕňajú len schopnosť návratu do spoločnosti či možnosti opätovného zlyhania na slobode, ale aj správanie odsúdeného za mrežami, jeho zapájanie sa do aktivít a plnenie programu zaobchádzania.

Náprava odsúdeného sa prejaví až na slobode

Moderné väzenstvo sa snaží čo najviac priblížiť životu mimo väzenských múrov. Avšak samotný výkon trestu musí spĺňať svoj účel a je ovplyvnený väzenskými podmienkami. Mnohokrát ale môže negatívne pôsobiť na väznené osoby najmä izolácia a vplyv iných väznených osôb, čomu by sa v prípade alternatívnych trestov dalo vyhnúť. „Správne načasovanie opustenia väznice, doplnené dohľadom a sprevádzaním odsúdeného počas skúšobnej doby, napomáha skutočnému cieľu výkonu trestu odňatia slobody viac, ako snaha o dlhšiu nápravu odsúdeného vo väznici. Náprava odsúdeného a ochrana spoločnosti sa totiž neprejaví v „umelom“ väzenskom prostredí, ale až na slobode,“ poznamenal pplk. JUDr. Jozef Griger, zástupca riaditeľa odboru výkonu väzby a výkonu trestu GR ZVJS.