Patrón slovenského väzenstva má v Ilave "svoje" ihrisko
Oficiálny názov má „Vychádzkový dvorec pri objekte číslo 5“, pre nás je to však „Športový areál svätého Michala“. Priestor, kde trávia svoj čas obvinení i odsúdení dostal totižto nový šat a jeho slávnostné otvorenie sme uskutočnili práve na Deň Zboru, teda 29. septembra, kedy svoj sviatok oslavuje aj svätý Michal, jeden z patrónov slovenského väzenstva.
Ak by sme sa ohliadli do minulosti, videli by sme neustály boj o udržanie zeleného trávnika, čo však bolo veľmi náročné, keďže ihrisko bolo využívané osem hodín denne počas celého roka. Pravidelné športové aktivity neumožňovali vypestovať a zachovať prirodzený trávnatý koberec a po dažďoch tu bola len jedna veľká blatová plocha. Preto sme sa rozhodli tento areál obnoviť ešte jedenkrát a veríme, že to bolo na dlhé roky naposledy. Najvhodnejším riešením bolo položenie umelého trávnika a s tým súvisiaca rekonštrukcia celej voľnočasovej plochy. A toto sa nám podarilo zrealizovať vďaka finančnej podpore z Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže v rámci projektu Šanca na návrat.
Nemalou mierou ale ku konečnému výsledku prispeli práve tí, pre ktorých je športový areál určený. Do prác na rekonštrukcií ihriska sa dobrovoľne zapojilo až 110 odsúdených a obvinených, ktorí za pomoci a dohľadu príslušníkov zboru zrealizovali výkop plochy ihriska v hĺbke 40 cm na ploche 200 metrov štvorcových. Na dvojnásobne väčšej ploche sa uskutočňovali ďalšie terénne úpravy. Taktiež sme svojpomocne montovali drenážne rúry pre odvod povrchovej vody, položili geotextíliu ako zábranu proti prerastaniu koreňov a naviezli lomové kamenivo. Areál, ktorý sme upravovali, nie je vzhľadom na priestorové usporiadanie ústavu prístupný autu. Preto sme museli vyvážať hlinu a dovážať stavebný materiál fúrikmi. Trasa vedúca chodbami väznice a končiaca na dielenskom dvore bola dlhá asi 150 metrov a my sme ju s fúrikmi prešli 5000krát. Celkovo sme spoločne nachodili približne 1500 km.
Na odbornejšie práce sme využili dodávateľskú firmu, ktorá doviezla potrebný materiál a po úvodnej úprave plochy, ktorú sme si realizovali svojpomocne, uložila 65 ks parkových obrubníkov, zhutnila filtračné vrstvy lomového kameniva a položila umelý trávnik. V športovom areáli sa nachádzajú lavičky, workoutové zariadenia, pingpongový stôl a samozrejme futbalové ihrisko s bránkami. Práce na rekonštrukcií trvali 107 dní a zavŕšili sme ich slávnostným otvorením posledný septembrový piatok.
Výsledok našej práce si prišli osobne pozrieť zástupcovia Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže - pplk. Ing. Mgr. Juraj Ondrus, zástupca riaditeľa – vedúci úseku prípravy projektov a stratégií odboru projektov a stratégií a kpt. JUDr. PhDr. Marek Kostišče, finančný manažér národného projektu Šanca na návrat. Po úvodných príhovoroch, v ktorých zazneli slová vďaky a uznania za výborne zrealizovaný projekt, nasledovalo slávnostné otvorenie ihriska v podobe prestrihnutia pásky. Keďže ide o športový areál pomenovaný po svätom, nesmelo chýbať ani požehnanie, ktorého sa ujal väzenský pastor. A čo by to bolo za otvorenie ihriska, keby nebolo pokrstené zápasom. Prvú prihrávku nahral riaditeľ ústavu zástupcovi generálneho riaditeľstva a následne sa v zápase „odsúdení vs. obvinení“ stretli tí, ktorí vlastnoručne pomáhali pri prácach na športovom areáli.
Celkový výzor športového priestoru doplnili pestré grafity, ktoré zmenili sivé oplotenie areálu na farebnú plochu z ríše fantázie. Grafity umelci z civilného prostredia grátis v rámci svojho voľného času strávili stovky hodín stojac pred múrom so sprejom v ruke. Maľbami sme však neoživili len oplotenie športového areálu, ale aj smutné priestory vychádzkových dvorcov, ktoré sa nachádzajú v jeho bezprostrednej blízkosti. Tu však spolu s umelcami tvorili už i naši nadaní obvinení a odsúdení.
Obnova športového areálu je teda definitívne ukončená a priestor je už naplno využívaný na voľnočasové aktivity. Za ústav môžeme povedať, že sme spokojní, ako sa rekonštrukcia vďaka všetkým, ktorí prispeli k jej realizácií, vydarila. A čo hovoria tí, ktorým je priestor určený? Tvrdia, že sa cítia akoby ani neboli v base....