Oslavy 50. výročia zriadenia ústavu Prešov

Prešovský ústav má 50 a je v dobrej kondícii, dovolíme si na úvod takéto smelé konštatovanie. Po dôkladných prípravách nastal deň „D“ a 10. mája 2019 o 13. hodine sa za zvukov fanfár mohla oslava začať.
Po príchode Čestnej stráže so štandardou Zboru väzenskej a justičnej stráže, hymne Slovenskej republiky, krátkom filmovom exkurze do histórie ústavu a privítaní vzácnych hostí vystúpil s príhovorom riaditeľ ústavu pplk. Mgr. Norbert Kundrák, z ktorého vyberáme: „Je mi cťou, že sa Vám môžem prihovoriť z tohto miesta v historickom centre Prešova pri príležitosti 50. výročia zriadenia našej inštitúcie – Ústavu na výkon väzby a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Prešov. Som rád, že je to práve tu, na pôde významného kultúrneho stánku nášho mesta, v impozantnej sále Parku kultúry a oddychu Čierny Orol s bohatou a slávnou históriou, v ktorej napríklad v roku 1849 prehovorili k zhromaždeniu občanov Ľudovít Štúr a Jozef Miloslav Hurban, či v roku 1922 vtedajší minister školstva a národnej osvety Vavro Šrobár.
Päťdesiatročnica ústavu je veľmi úzko spätá so vznikom samostatného slovenského väzenstva, kedy bol deň pred 50. výročím vzniku Československa – 27. októbra 1968 – Národným zhromaždením schválený ústavný zákon o Československej federácii. Týmto zákonom došlo od 1. januára 1969 k prechodu od unitárneho štátu na štát federatívny, v rámci ktorého výkon štátnej správy súdnictva, a taktiež väzenstva, prešiel do pôsobnosti funkčne a organizačne samostatných republikových ministerstiev spravodlivosti.
Novovytvorené ministerstvo spravodlivosti a Správa Zboru nápravnej výchovy začala svoju činnosť 2. januára 1969, čo predstavuje začiatok konštituovania nového väzenstva na Slovensku. Do správy boli prevzaté väznice v Bratislave, Banskej Bystrici a v Košiciach. Nedostatok kapacít bol dôvodom k tomu, že viaceré bývalé väzenské zariadenia slúžiace rôznym účelom sa opäť vrátili k pôvodnému cieľu.
Tak sa stalo, že Rozkazom ministra spravodlivosti č. 6 z roku 1969 bol 1. mája 1969 zriadený Nápravnovýchovný ústav pre mladistvých v Prešove.“
V ďalšej časti svojho vystúpenia riaditeľ ústavu poďakoval pánovi generálnemu riaditeľovi Zboru väzenskej a justičnej stráže gen. Ing. Milanovi Ivanovi za jeho veľmi ústretový a konštruktívny prístup a záujem, vďaka ktorému bolo v uplynulých rokoch zrealizovaných viacero investičných plánov na skvalitnenie pracovných podmienok väzenského personálu, ale aj podmienok väznených osôb.
Veľkú úctu a poďakovanie vyjadril aj bývalým príslušníkom a zamestnancom: „Hľadím pred seba a na jednej strane vidím vás, ktorí sa aktuálne podieľate na prítomnosti a tvorbe budúcnosti našej inštitúcie, a možno pre niektorých sú tieto fragmenty histórie nášho ústavu len málo hovoriacou minulosťou. S veľkou úctou a pokorou ale hľadím aj na vás, ktorí ste celý svoj profesijný život spojili s prešovskou väznicou a boli ste priamymi aktérmi tejto histórie.“
Po veľmi pútavom filmovom stvárnení služobných činností príslušníkov ústavu nasledovalo vystúpenie generálneho riaditeľa zboru, v ktorom prítomným priblížil, za akých podmienok väzenstvo na Slovensku vznikalo a po jeho osamostatnení sa ďalej formovalo.
K jubilejnému výročiu boli generálnym riaditeľom zboru vybraným účastníkom zhromaždenia udelené za zásluhy na budovaní a za rozvoj spolupráce so zborom pamätné plakety k 50. výročiu samostatného slovenského väzenstva a Čestné medaily pri príležitosti 50. výročia samostatného slovenského väzenstva.
S krátkymi príhovormi, poďakovaniami a blahoželaniami vystúpili Jeho Excelencia Mons. František Rábek, vojenský ordinár, dyrektor Okregovy Služby Wieziennej w Rzesowie płk Marek Grabek, riaditeľ Väznice Jiřice plk. Mgr. Petr Suk, za Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Prešove pplk. Dušan Hreško, primátor mesta Sabinov Ing. Michal Repaský, ktorí úroveň i kvalitu doterajšej vzájomnej spolupráce ocenili udelením pamätných čestných medailí, medaily za pomoc a spoluprácu či za zásluhu o duchovnú službu katolíckym veriacim riaditeľovi ústavu a vyslovili presvedčenie, že kooperácia bude aj v budúcnosti pokračovať k obojstrannej spokojnosti ako doposiaľ.
Po hudobnom programe, o ktorý sa postarali žiaci Základnej umeleckej školy Mikuláša Moyzesa v Prešove, nasledovala recepcia.
Na záver je potrebné ešte raz zablahoželať oceneným a poďakovať všetkým, ktorí sa tohto slávnostného zhromaždenia zúčastnili, ale najmä tým, ktorí sa na náročnej príprave a dôstojnom priebehu slávnosti podieľali.