Zbor väzenskej a justičnej stráže (ďalej len "zbor") pri plnení úloh, ktoré mu vymedzuje zákon č.4/2001 Z.z. o Zbore väzenskej a justičnej stráže v znení neskorších predpisov, organizuje a vykonáva činnosti zamerané na zamestnávanie odsúdených osôb ich zaraďovaním do práce v strediskách vedľajšieho hospodárstva alebo vo vnútornej prevádzke ústavov na výkon väzby a ústavov na výkon trestu odňatia slobody (ďalej len „ústav“). Cieľom je vytvárať pracovné miesta pre odsúdených, podmienky na získavanie alebo zvyšovanie pracovnej kvalifikácie odsúdených a predpoklady na ich resocializáciu. Podmienky na zamestnávanie obvinených a odsúdených sa radikálne zmenili najmä v súvislosti so zmenou spoločensko-ekonomických pomerov po roku 1989. Do roku 1989 bol spôsob zabezpečovania týchto činností naviazaný na systém centrálneho štátneho plánovania a mimo zamestnávania odsúdených vo vnútornej prevádzke ústavov zboru bol riešený výhradne zaraďovaním odsúdených do práce v štátnych podnikoch. Viaceré ústavy boli vybudované vedľa areálov priemyselných podnikov práve z dôvodu potreby pracovnej sily z radov odsúdených. Nastupujúce zmeny ekonomických podmienok - privatizácia výrobného potenciálu, prebytok nekvalifikovanej pracovnej sily, rozpad tradičných trhov a z toho vyplývajúca zložitá ekonomická situácia štátu sa prejavili nezáujmom nástupníckych firiem i novovzniknutých podnikateľských subjektov zamestnávať väznené osoby za tých istých podmienok ako do roku 1989. Z dôvodu nezáujmu o prácu odsúdených musel zbor  postupne prevziať úlohu zamestnávateľa.

Problematika zamestnávania väznených osôb tvorí osobitnú kategóriu poslania zboru, vzájomne prepojenú a súvisiacu s ostatnými činnosťami zboru, ktoré sú v jeho pôsobnosti. Vplyv a význam práce odsúdených v procese ich resocializácie je nezastupiteľný. Pravidelná pracovná činnosť, ktorá okrem ekonomického prínosu pre nich samotných, osoby od nich závislé, ako i pre štát, pôsobí na osobnosť odsúdeného, na jeho vzťah k hodnotám, na objavovanie či zdokonaľovanie vlastných schopností. Pravidelná a účelná práca zmierňuje tiež stres z dlhodobej izolácie v uzatvorenej komunite.

Z ekonomického hľadiska je dôležitým prínosom príjem do rozpočtu ústavu z rozúčtovania pracovných odmien odsúdených. Z vykonaných zrážok sa uhrádzajú náklady výkonu trestu odňatia slobody, poukazuje sa výživné pre závislé osoby a hradia sa ďalšie pohľadávky oprávnených. Keď odsúdený nepracuje, časť týchto výdavkov sa uhrádza zo štátneho rozpočtu.