Duchovná služba
Katolícka duchovná služba
Poskytovanie katolíckej duchovnej služby a jej prínos na resocializáciu väznených osôb má svoje dlhodobé pôsobenie Na území dnešného Slovenska vo väzniciach krajských súdov začali katolícki kňazi systematicky pôsobiť po roku 1857. Prichádzali do väzníc spovedať, slúžiť sväté omše, na ktorých bola účasť v tomto období povinná. Odsúdený bol na vlastnú žiadosť od účasti oslobodený. Mons. ThDr. Rudolf Bošňák, ktorý vykonával duchovnú službu vo väzniciach, opísal situáciu z roku 1947 takto: „Býval som vo väznici v súkromnej izbe. Na prácu mi bola pridelená kancelária. Počas môjho pôsobenia lekár, kňaz a učiteľ boli zamestnancami väznice. Kňaz mal v tomto období voľný pohyb po celej väznici, zasadal ako člen prijímacej komisie, zúčastňoval sa na rozhodovaní podmienečného prepustenia väzňov, vstupný rozhovor s novými odsúdenými (ak väzeň rozhovor odmietol, kňaz to prijal ako prejav jeho slobodného rozhodnutia), mal prednášky pre väzňov s ich povinnou účasťou, denne prešiel celú väznicu, odsúdený mohol kedykoľvek hovoriť s kňazom.“ Toto pôsobenie bolo do roku 1950.
Obnovenie pôsobenia katolíckej duchovnej služby začalo v roku 1990. V tomto čase začali prichádzať a vykonávať duchovnú službu do väzníc prví dobrovoľníci z radov kňazov a laikov. Právo vykonávať duchovenskú činnosť a jej poskytovanie, kde sa vykonáva väzba a trest odňatia slobody, upravuje zákon č. 308/1991 Zb. o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností.
Zriadením Ordinariátu ozbrojených síl a ozbrojených zborov Slovenskej republiky v roku 2003 a v súlade so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou o duchovnej službe katolíckym veriacim v ozbrojených silách a ozbrojených zboroch Slovenskej republiky je poskytovanie duchovnej služby pre väznené osoby, príslušníkov a zamestnancov a ich rodinných príslušníkov systematické. Každá väznica má zriadené miesto väzenského kaplána alebo väzenského diakona. Duchovná služba je poskytovaná na základe dobrovoľnosti individuálnou alebo skupinovou formou. Medzi pravidelné aktivity patrí slúženie svätej omše, katechéza, rozhovor, pobožnosti. Ponúkaná je aj možnosť aktívne a kreatívne sa zapájať do nácviku liturgického spevu, štúdia biblických textov, náboženskej výchovy, príprav pásma hudby a slova. Liturgické slávnosti sú doprevádzané spevom a hudbou.
V súčasnej dobe má katolícka duchovná služba v slovenských väzniciach svoje nezastupiteľné postavenie.
Ekumenická pastoračná služba
Pastoračná služba vo väzenských zariadeniach na Slovensku má svoju genézu. Po celospoločenských zmenách v roku 1989 začali duchovnú službu vo väzniciach vykonávať jednotlivé kresťanské cirkvi. V roku 1990 sa angažovala Apoštolská cirkev na Slovensku (ACS) prostredníctvom medzinárodného väzenského spoločenstva Prison Fellowship International (PFI) a pozvania na konferenciu v La Valetta na Malte v dňoch 13. – 17. marca 1991. Následne sa v dňoch 20. – 27. marca 1991 konalo školenie cirkevných dobrovoľníkov a pastorov v Prahe, ktorú organizovala Policajná akadémia pre prácu vo väzniciach. Dvadsaťpäť spolupracovníkov navštívilo väznice Pankrác a Valdice. Na základe potreby koordinovať väzenskú službu poskytovateľmi registrovaných cirkví vzniklo v roku 1994 Slovenské väzenské spoločenstvo (SVS). Jeho cieľom bolo prinášať väzneným osobám zmenu životných hodnôt prostredníctvom evanjelia Pána Ježiša Krista. SVS sa stalo sa členom PFI, ktorého zakladateľom bol právnik Charles W. Colson (1931 – 2012), bývalý poradca prezidenta USA. V afére Watergate v roku 1974 bol odsúdený na nepodmienečný trest odňatia slobody. Stal sa kresťanom a jeho ďalší život potvrdzoval túto zmenu aj vo väzení. Práve tu si uvedomil krízu amerického trestného práva s rastúcou kriminalitou a preplnenými väznicami. Videl tiež nutnosť zabezpečiť pre väznené osoby pastoračnú službu. Za realizáciu kresťanskej služby vo väzenstve získal v roku 1993 Templetonovu cenu za významnú prácu v medzinárodnom meradle (PFI je v 130 krajinách). V roku 1994 navštívil Slovensko, kde ho v Bratislave spolu s predsedom SVS Mgr. Jozefom Brenkusom privítal vtedajší generálny riaditeľ Zboru väzenskej a justičnej stráže plk. JUDr. Anton Fábry, CSc.
Ekumenická pastoračná služba (EPS) v Zbore väzenskej a justičnej stráže nadväzuje na hodnoty a ciele SVS. V ústavoch zboru ju vykonávajú starší duchovný Úradu EPS a štyria väzenskí pastori zaradení na referátoch EPS. Pôsobí popri Katolíckej duchovnej službe od 1. decembra 2007.
EPS vykonáva svoju činnosť na základe Zmluvy medzi Slovenskou republikou a registrovanými cirkvami a náboženskými spoločnosťami zo dňa 11. apríla 2002, uverejnenej v Zbierke zákonov Slovenskej republiky pod č. 250/2002 Z. z. o výkone pastoračnej služby ich veriacim v ozbrojených silách a ozbrojených zboroch Slovenskej republiky a z nej vyplývajúcej Dohody zo dňa 24. júna 2005 pod č. 270/2005 Z. z. medzi Slovenskou republikou a 11 registrovanými cirkvami a náboženskými spoločnosťami. Riadi sa podľa príslušných legislatívnych noriem rezortu, ako aj Štatútom Ústredia ekumenickej pastoračnej služby (Ústredie EPS).
Duchovná služba veriacich registrovaných kresťanských cirkví a náboženských spoločností v ústavoch zboru má svoje nezastupiteľné miesto a opodstatnenie. V novodobých dejinách sa stala každodennou súčasťou penitenciárnej starostlivosti. Má pastoračný a misijný charakter. Pôsobia v nej viaceré registrované kresťanské cirkvi, preto je rôznorodá a ekumenická.
V pluralitnej spoločnosti sa umožňuje slobodne, na základe dobrovoľnosti prejavovať Ústavou (Čl. 24) a zákonmi Slovenskej republiky zaručené občianske práva a náboženské slobody. Väznené osoby sa zúčastňujú pastoračných aktivít individuálne alebo v skupinách formou bohoslužieb, pastoračných rozhovorov, biblických vzdelávaní, koncertov a podobne. Vzťahuje sa tiež na príslušníkov a zamestnancov zboru a ich rodinných príslušníkov.
Pomáha človeku v procese transformácie ľudského srdca – jeho túžob, žiadostí a motívov. Hľadajúci tak má možnosť dávať do súladu svoje postoje so zákonmi spoločnosti, ale z duchovného pohľadu predovšetkým s Božími normami obsiahnutými v Božom Slove. Biblia to nazýva hriechom, hriešnou prirodzenosťou, telesným človekom, nemúdrym konaním, zlým spôsobom života.
