Ústav na výkon trestu odňatia slobody
Dlhé lúky 1
919 35 Hrnčiarovce nad Parnou 

Riaditeľ: pplk. Mgr. Marek KRESAN
Korešpondenčná adresa: Ústav na výkon trestu odňatia slobody, priečinok 72, 918 65 Hrnčiarovce nad Parnou
Telefón: +421/33/2832 111
Fax: +421/33/2832 900, +421/33/2832901
E-mail:
sekretariathnp@zvjs.sk, ustavhnp@zvjs.sk

GPS: N 48° 35' 06,99"     E 17° 56' 73,85"

Informácie pre verejnosť sú poskytované telefonicky, faxom alebo mailom v pracovných dňoch od 08:00 h do 11:00 h a od 13:00 h do 15:00 h na sekretariáte riaditeľa ústavu .

Telefonicky: +421/33/2832104, +421/33/2832111
Korešpondenčná adresa: Ústav na výkon trestu odňatia slobody, priečinok 72, 918 65 Hrnčiarovce nad Parnou
E-mail:
sekretariathnp@zvjs.sk, ustavhnp@zvjs.sk 

Styk odsúdeného s advokátom alebo inou osobou (§ 38 zákona č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov a § 49 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 368/2008 Z. z., ktorou sa vydáva Poriadok výkonu trestu odňatia slobody v znení vyhlášky č. 500/2013 Z. z.):

Rozhovor medzi odsúdeným a advokátom alebo inou osobou, ktorá ho zastupuje v inej právnej veci (ďalej len „iná osoba“) sa môže uskutočniť v pracovných dňoch v čase od 07:00 h do 15:00 h.

Záujem uskutočniť návštevu odsúdeného vo veci poskytnutia právnej pomoci oznámi advokát alebo iná osoba riaditeľovi ústavu najneskôr do 10:00 h predchádzajúceho pracovného dňa. Ak advokát alebo iná osoba neoznámi návštevu odsúdeného vopred, táto sa uskutoční len v mimopracovnom čase odsúdeného v rámci vymedzeného  času na uskutočnenie rozhovoru medzi odsúdeným a advokátom alebo inou osobou.   

HISTÓRIA ÚSTAVU

Ústav na výkon trestu odňatia slobody Hrnčiarovce nad Parnou  bol daný do užívania dňa 3. novembra 1988  Rozkazom ministra spravodlivosti Slovenskej socialistickej republiky č. 7/1988 zo dňa 15. augusta 1988 Nápravnovýchovný ústav pre odsúdené ženy zaradené do I., II. a III. nápravnovýchovnej skupiny (v tej dobe ekvivalent súčasného minimálneho, stredného a maximálneho stupňa stráženia) a pre mladistvé ženy so sídlom v Trnave.

Zadanie projektu pre výstavbu ústavu bolo zamerané na vytvorenie vhodných a moderných podmienok pre výkon trestu odňatia slobody odsúdených žien, pričom pri jeho územnom umiestnení zohrali dôležitú úlohu možnosti vytvorenia  pracovného zaradenia odsúdených žien.

 Na území Slovenska po skončení II. svetovej vojny odsúdené ženy vykonávali trest odňatia slobody postupne na troch miestach a to v Želiezovciach, v Bratislave - Petržalke a napokon v Bratislave  - Mlynskej doline. Vo všetkých troch prípadoch sa výkon trestu odňatia slobody realizoval v nevyhovujúcich  materiálno-technických a priestorových podmienkach. Správa  Zboru nápravnej výchovy (v súčasnosti Generálne riaditeľstvo Zboru  väzenskej a justičnej stráže) musela túto nepriaznivú situáciu  riešiť. Problém sa napokon podarilo vyriešiť a Okresný výbor Komunistickej strany Slovenska v Trnave dňa 9. júna 1977  súhlasil s výstavbou Útvaru Zboru nápravnej výchovy pre odsúdené ženy v Trnave s predpokladanou kapacitou 910 miest, ktorý mal nahradiť vtedajší Útvar Zboru nápravnej výchovy Bratislava - Mlynská dolina.

Vláda Slovenskej  socialistickej republiky svojím uznesením č. 90 zo dňa 14. decembra 1977 rozhodla o začiatku výstavby ústavu.  Na výstavbu nového väzenského zariadenia bola určená  parcela pri potoku Parná, ktorá sa   v tom čase nachádzala  v katastrálnom území mesta Trnava za priemyselnou zónou  vtedajších národných podnikov Skloplast Trnava a Trnavské automobilové závody s  dostatočnými kapacitami pre  vytvorenie pracovných miest pre odsúdené ženy. Dnes ústav patrí do katastrálneho územia obce Hrnčiarovce nad Parnou. So stavebnými prácami sa začalo v októbri 1982  a celý komplex bol dokončený až v júli 1988.

Z historického hľadiska, v súvislosti s lokalizáciou ústavu a pozemkom, na ktorom bol ústav vybudovaný, je potrebné pripomenúť, že sa jedná o katastrálne územie, kde sa  26. decembra 1704 odohrala jedna z  najvýznamnejších historických udalostí v dejinách  obce Hrnčiarovce nad Parnou a to tzv. Trnavská (alebo Vianočná) bitka.  Vtedy sa na poliach na brehu potoka Parná stretli povstalecké oddiely Františka II. Rákociho a cisárske  vojská v tzv. Trnavskej (alebo Vianočnej) bitke. Rákociho povstanie bolo najväčším  povstaním  proti cisárskej dynastii  Habsburgovcov v dejinách Uhorska za zlepšenie životných podmienok. Na bojovom poli pri Hrnčiarovciach nad Parnou za Františka II. Rákociho bojovalo 12 000  jazdcov a 7800  pešiakov. Bola to len polovica jeho vojska, lebo zvyšná časť obliehala pevnosť v Leopoldove, ktorá je mimochodom dnes takisto väzenským zariadením. Na ich pamiatku boli pri ceste k hrnčiarovskému mlynu postavené tri drevené kríže. O sto rokov neskôr (v roku 1806)  tu bol postavený kamenný kríž a posadené dva stromy – jaseň a dub.

Konečné úpravy a zariaďovanie  novovybudovaného Útvaru  Zboru nápravnej výchovy v Trnave sa začalo  v auguste 1988 a bolo dokončené v novembri 1988. Sťahovanie Útvaru Zboru nápravnej výchovy Bratislava – Mlynská dolina do novovybudovaného Útvaru  Zboru nápravnej výchovy v Trnave bolo takticky realizované nadväzne na realizáciu rozhodnutia prezidenta Československej  socialistickej republiky o amnestii z 27. októbra 1988,  publikovanom v čiastke 37/1988 Zbierky zákonov Československej socialistickej republiky.

V prvej fáze preberanie ústavu od realizátora stavby zabezpečovali hlavne príslušníci vtedajšieho tylového oddelenia (dnes oddelenie logistiky). Nasledovali príslušníci oddelenia ochrany a obrany (dnes oddelenie ochrany), ktorí  zabezpečovali stráženie prevzatých objektov a príslušníci oddelenia nápravnovýchovnej činnosti (dnes oddelenie výkonu trestu a otvorené oddelenie), ktorí mali za úlohu pripraviť ubytovne v monobloku ústavu pre umiestnenie odsúdených žien.

Zbor nápravnej výchovy Slovenskej republiky vybudovaním Nápravnovýchovného ústavu pre odsúdené ženy zaradené do I., II. a III. nápravnovýchovnej skupiny získal jedno z najmodernejších zariadení, ktoré spĺňalo tie najprísnejšie hygienické a ubytovacia kritériá

Okrem, v tej dobe, nadštandardných hygienických a ubytovacích podmienok, mali odsúdené v ústave vytvorené aj veľmi dobré priestorové a materiálno-technické podmienky na vzdelávanie, kultúrno-osvetovú činnosť a voľno-časové aktivity. Mohli navštevovať vzdelávacie kurzy, záujmové krúžky a zúčastňovať sa  aktivít organizovaných v rámci osvetovej, kultúrnej a športovej činnosti.

Mali k dispozícii napr. viacúčelovú telocvičňu, ktorá zároveň slúžila aj ako kinosála, na záujmovú činnosť mohli využívať množstvo účelových miestností alebo technicky veľmi dobre a moderne vybavené rozhlasové štúdio. Tento pozitívny trend rozvoja organizácie života v ústave pokračoval prakticky do konca roku 1989.

Politické a spoločenské zmeny, ktoré sa začali 19. novembra 1989 v bývalom Československu a s tým súvisiace rozhodnutie prezidenta Československej socialistickej republiky o amnestii z 8. decembra 1989, publikovanom v čiastke 33/1989 Zbierky  zákonov Československej socialistickej republiky, ale najmä novovymenovaného prezidenta o amnestii z  1. januára 1990, publikovanom v čiastke 1/1990 Zbierky zákonov Československej socialistickej republiky zásadne ovplyvnili ďalší vývin ústavu v nasledujúcom období.

Z 960 odsúdených žien bolo amnestovaných  814  a následne prepustených na  slobodu. V ústave zostalo len 146 odsúdených žien s trestno-právnymi   charakteristikami, ktoré neumožnili ich prepustenie ani na základe kritérií takmer neobmedzenej amnestie. V tom čase sa v ústave nachádzalo aj 22 odsúdených mužov, ktorí zabezpečovali prevádzku ústavu. Po amnestii zostalo v ústave 16 odsúdených mužov. Väzenstvo v tom čase  zasiahla vlna nepokojov. Vzniknutá anarchia vo väzenských zariadeniach viedla k destabilizácii a oslabeniu bezpečnosti a následne vyvrcholila podpálením leopoldovskej pevnosti. Strata ubytovacích kapacít viedla v marci 1991 k zmene profilácie trnavského ústavu.

 Odsúdené ženy boli umiestnené v ústavoch na výkon väzby a ústavoch na výkon trestu odňatia slobody po celom Slovensku až do vybudovania nového Ústavu na výkon trestu odňatia slobody pre odsúdené ženy v Nitre – Chrenovej. Odsúdené ženy postupne nahradili odsúdení muži zaradení do II. nápravnovýchovnej skupiny (v tej dobe ekvivalent súčasného stredného stupňa stráženia). Využitie ubytovacej kapacity ústavu sa ustálilo na cca 35 %, tzn. asi na počte 300 odsúdených.

Realizácia výkonu trestu odňatia slobody odsúdených mužov zaradených do II. nápravnovýchovnej skupiny poukázala na  skutočnosť, že výkon trestu tejto kategórie odsúdených nemožno v ústave vykonávať bez náležitej úpravy ubytovacích priestorov a aktívnych prvkov ochrany.  Z uvedeného dôvodu  bol ústav  v auguste 1991 reprofilovaný na ústav pre  odsúdených mužov zaradených do I. nápravnovýchovnej skupiny (v tej dobe ekvivalent súčasného minimálneho stupňa stráženia) a tento stav pretrváva dodnes. Do konca apríla 1992 ústav plnil funkciu koedukovaného ústavu. Do leta 1992 bolo do ústavu postupne premiestnených viac ako 500 odsúdených mužov zaradených do I. nápravnovýchovnej skupiny. Nasledovné obdobia sa vyznačovali postupným nárastom počtu odsúdených.

Tabuľka č.1

Vývoj počtov odsúdených od roku 1998 a po rekodifikácii trestnoprávnych kódexov v roku 2005

 

Rok

1998

1999

2000

2001

2002

2003

2004

2005

Priemerný počet   odsúdených

699

541

655

788

852

1001

1265

1214

Rok

2006

2007

2008

2009

2010

2011

2012

2013

Priemerný počet    odsúdených

1058

957

1063

1166

1382

1461

1388

1364

Zamestnanosti odsúdených mužov sa od začiatku reprofilácie ústavu venovala zvýšená pozornosť. Dosahovanie priaznivých výsledkov v tejto oblasti kládlo osobitné nároky na organizáciu práce všetkých zložiek ústavu a ovplyvnila ho aj dlhodobá spolupráca so zamestnávateľmi v regióne ústavu, ktorá sa prejavila vo zvýšenom záujme o zabezpečenie práce pre odsúdených. V rámci väzenstva v Slovenskej republike ústav dlhodobo zamestnáva najväčší počet odsúdených.

Tabuľka č. 2

Vývoj zamestnávania odsúdených za posledných 10 rokov

Rok

2003

2004

2005

2006

2007

2008

2009

2010

2011

2012

2013

Počet

zaraditeľných

787

1016

942

844

836

921

840

1031

1051

1009

980

Počet

zaradených

544

739

691

662

685

719

600

700

709

730

771

%

zamestnanosti

69,12

72,74

73,35

78,44

81,94

78,00

71,43

67,90

67,45

72,35

78,67 %

Z hľadiska histórie vzniku ústavu treba ešte uviesť niekoľko faktov, ktoré ovplyvnili jeho ďalší vývin. Na základe referenda občanov o odčlenení Hrnčiaroviec nad Parnou od mesta Trnava sa takmer po 23 rokoch opätovne obec stala samostatnou a keďže ústav je lokalizovaný v jej intraviláne, od 1. marca 1994 sa zmenilo sídlo jeho dislokácie na Hrnčiarovce nad Parnou.

Dňa 1. apríla 1996 bolo organizačnou zmenou z Ústavu na výkon väzby v Bratislave prevedené ústavu Otvorené a polootvorené oddelenie pre I. nápravnovýchovnú skupinu pri Nápravnovýchovnom ústave Hrnčiarovce nad Parnou so sídlom v Žabom majeri  s kapacitou 159 odsúdených, ktoré bolo v roku 2006 zmenené na otvorené oddelenie.

V roku 2010 bolo, z dôvodu havarijného stavu ubytovacích priestorov, Otvorené oddelenie so sídlom v Žabom majeri zrušené a bolo zriadené Otvorené oddelenie pri Ústave na výkon trestu odňatia slobody v Hrnčiarovciach nad Parnou s pôvodnou kapacitou 40 odsúdených.

Súčasný názov „Ústav na výkon trestu odňatia slobody v Hrnčiarovciach nad Parnou“ je v platnosti od roku 2001, kedy nastali zmeny v označovaní zložiek Zboru väzenskej a justičnej   stráže.

Proces humanizácie a demokratizácie väzenstva bol zavŕšený v rokoch 2005  a  2006 rekodifikáciou trestno-právnych kódexov a s nimi súvisiacich všeobecno-záväzných právnych predpisov pre oblasť obmedzenia osobnej slobody. Prijatím týchto právnych  noriem sa zmenili niektoré aspekty filozofie inštitútu   zaobchádzania s odsúdenými a zmenila sa aj vonkajšia a vnútorná diferenciácia výkonu trestu.

Pre ústav to v rámci vnútornej diferenciácie znamenalo  zriadenie špecializovaných oddielov – nástupného oddielu,  uzavretého oddielu (výkon disciplinárnych trestov), oddielu   s bezpečnostným režimom (predtým oddelenie s osobitným dohľadom), oddielov špecializovaného zaobchádzania  (pre odsúdených s duševným ochorením, s problémami   s  adaptáciou na podmienky výkonu trestu, pre  odsúdených, ktorým súd uložil ochranné liečenie a  pre odsúdených, ktorí sa rozhodli absolvovať dobrovoľné  protialkoholické a protitoxikomanické liečenie). V zmysle vonkajšej diferenciácie bol ústav začlenený do  kategórie ústavov s výkonom trestu odňatia slobody odsúdených mužov s minimálnym stupňom stráženia.

V uplynulom období nastali v ústave mnohé významné zmeny v súvislosti so stavebnými a rekonštrukčnými prácami. Opravili a zmodernizovali sa ubytovne odsúdených, vybudoval sa vychádzkový dvorec s ihriskom s umelým trávnikom a viacúčelovým ihriskom s  asfaltobetónovým povrchom, opravilo a zmodernizovalo sa zdravotnícke zariadenie, rehabilitačné zariadenie, hospodársky objekt, priestory veliteľského objektu, väzenská kuchyňa, zmodernizovala sa jedáleň pre odsúdených, vonkajší tenisový dvorec na športovú činnosť príslušníkov zboru, zriadilo sa vnútorné pracovisko pre  odsúdených – stredisko vedľajšieho hospodárstva Dlažba, ktoré vykonáva vlastnú výrobnú činnosť a stredisko vedľajšieho hospodárstva Poľno, ktoré realizuje rastlinnú výrobu na   pozemkoch ústavu. V ústave sa vybudovala počítačová sieť, ktorá sa neustále   dopĺňa a modernizuje.

V rámci sociálnej starostlivosti o príslušníkov zboru a zamestnancov zboru sa zrekonštruovalo a do užívania sa odovzdalo rekreačné zariadenie Penzión Píla pri vodnej nádrži neďaleko obce Horné Orešany s kapacitou 14 miest, ktoré slúži na  regeneráciu síl príslušníkov zboru a zamestnancov zboru, využíva sa na vodné športy, rybolov ale aj služobné aktivity organizované ústavom. 

V súčasnosti sa na plnení úloh podieľa spolu 283 príslušníkov zboru a 43 zamestnancov zboru.   

CHARAKTERISTIKA ÚSTAVU

Ústav je situovaný na juhozápadnom okraji intravilánu mesta Trnavy, v katastrálnom území obce Hrnčiarovce nad Parnou na pozemku s rozlohou 48 500  m2. Celý areál ústavu sa nachádza na rovinatom území v teritóriu vymedzenom mestom Trnava na priemyselný rozvoj. 

Ústav tvorí administratívno-hospodárska časť a monoblok  ubytovní pre odsúdených. Administratívno-hospodársku časť tvoria technické a prevádzkové priestory dopravných služieb, šatne pre príslušníkov a zamestnancov zboru, tranzitná ubytovňa pre príslušníkov zboru a zamestnancov zboru a tzv. veliteľská budova. V administratívno-hospodárskej časti je  situovaná aj ubytovňa pre odsúdených vykonávajúcich trest odňatia slobody v tzv. otvorenom režime. Monoblok ubytovní pre odsúdených je situovaný v stráženom, ženijno-technickým  zabezpečením ohraničenom priestore ústavu, čím sa začleňuje do kategórie tzv. uzavretých ústavov. Samotný objekt je riešený ako šesťpodlažný, resp. päťpodlažný skelet so štvorcovým pôdorysom s členením na osem dilatačných celkov.  

Priľahlé priestory monobloku sú určené k zabezpečeniu komplexného servisu súvisiaceho so zabezpečovaním výkonu trestu odňatia slobody a zaobchádzaním s odsúdenými. K dispozícii sú napr. rozsiahle skladové priestory pre intendančné a ubytovacie služby, údržbu, pracoviská k zabezpečeniu  zamestnávania odsúdených, stravovací komplex, telocvičňa,  vychádzkový dvor so športoviskami, miestnosti pre uspokojovanie duchovných potrieb, školské stredisko so štandardnými podmienkami pre vzdelávanie, knižnica a ďalšie priestory pre voľno-časové aktivity.

S 1462 (1416 uzavretý ústav + 46 otvorené oddelenie) ubytovacími miestami pre odsúdených vykonávajúcich trest odňatia slobody v minimálnom stupni stráženia sa jedná o ústav na výkon trestu odňatia slobody s najväčšou ubytovacou kapacitou v Slovenskej republike.

Ubytovňa pre odsúdených sa skladá z 23 oddielov, v ktorých sú umiestnení odsúdení. V rámci vnútornej diferenciácie v  14   oddieloch vykonávajú trest odňatia slobody odsúdení zaradení do diferenciačnej skupiny „B“, v 2 oddieloch sú odsúdení zaradení do diferenciačnej skupiny „C“. V ústave je zriadených aj 6 špecializovaných oddielov (uzavretý oddiel - výkon  disciplinárnych trestov, nástupný oddiel, oddiel s bezpečnostným režimom, oddiel špecializovaného zaobchádzania, ktorý pozostáva z 2 oddielov špecializovaného zaobchádzania pre odsúdených s poruchami osobnosti a adaptačnými problémami a 1 oddielu pre odsúdených, ktorí majú nariadené ochranné liečenie závislostí) a otvorené oddelenie, v ktorom vykonávajú trest  odňatia slobody odsúdení zaradení do diferenciačnej skupiny „A“. Základné vybavenie oddielu tvorí deväť až trinásť izieb vybavených sociálnym kútikom, kultúrnou miestnosťou, miestnosťou na záujmovú činnosť, hospodárskou miestnosťou, sprchárňou a hygienickým kútikom.

Na zabezpečenie bezpečnosti objektov ústavu slúži vonkajší systém bezpečnosti, ktorý tvoria stavebné, ženijno-technické, spojovacie a signálno-bezpečnostné prostriedky a operačné stredisko ústavu. Vonkajšie priestory ústavu monitoruje kamerový systém.

     Jedným z prostriedkov zaobchádzania s odsúdenými je aj vzdelávanie a kultúrno-osvetová činnosť. Vzdelávanie odsúdených sa uskutočňuje v priestoroch školského strediska, ktoré je vybavené  učebňami a počítačovou učebňou. Ústav  zabezpečuje  vzdelávanie odsúdených v zmysle § 32 zákona č. 475/2005 Z. z.  o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších ako aj § 44 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti  Slovenskej republiky, č.368/2008 Z. z., ktorou  sa vydáva Poriadok výkonu trestu odňatia slobody v znení vyhlášky č. 500/2013 Z. z. a v súlade so zákonom č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a Rozkazom generálneho riaditeľa  č. 7/2009 o vzdelávaní a organizovaní záujmových aktivít a aktivít vo voľnom čase obvinených a odsúdených. Jednou z možností efektívneho využitia času odsúdených s cieľom získania úplného stredného všeobecného vzdelania (vyššieho sekundárneho vzdelania) počas ich pobytu vo výkone trestu odňatia slobody v tunajšom ústave je aj štúdium odsúdených na Arcibiskupskom gymnáziu P. Jantauscha v Trnave. Ďalšou možnosťou je štúdium odsúdených na stredných odborných školách v učebných odboroch (sekundárne vzdelanie) a to na Strednej odbornej škole automobilovej v Trnave v učebnom odbore 2487 2 automechanik a na Strednej odbornej škole obchodu a služieb v Trnave v učebných odboroch kuchár 6445 H a maliar 3675 H.  Okrem vyššie uvedeného vzdelávania ústav organizuje pre odsúdených vzdelávacie kurzy a vzdelávacie programy v oblasti všeobecnovzdelávacej, náuky o spoločnosti, legislatívy a občianskeho vzdelávania.  Vo vyučovacom procese sa využívajú učebnice, učebné pomôcky a audiovizuálna technika, ktoré poskytli odsúdeným Arcibiskupské gymnázium P. Jantauscha v Trnave, Stredná odborná škola automobilová v Trnave, Stredná odborná škola obchodu a služieb v Trnave a knižnica pre odsúdených. K vykonávaniu skupinových foriem práce s odsúdenými je určená terapeutická miestnosť. Pri zabezpečovaní vzdelávania ústav aktívne spolupracuje aj s organizáciami tretieho sektora .

Kultúrno-osvetová činnosť sa v ústave realizuje jednak formou besied, prednášok v kolektívoch odsúdených, ako aj celoústavnou formou. Osvetová činnosť je zameraná na celospoločenské problémy (zdravotná osveta – alkohol a protialkoholová prevencia, drogy a prevencia drogových závislostí, AIDS – získaná porucha imunity, právna osveta atď.).

Záujmová činnosť odsúdených sa v ústave vykonáva formou záujmových krúžkov a individuálnou záujmovou činnosťou odsúdených. V ústave sú zriadené záujmové krúžky s celoústavnou pôsobnosťou, tzv. centrálne krúžky, ktoré sú zamerané na cudzojazyčnú konverzáciu, vydávanie ústavného časopisu „Dialóg“  a záujmové krúžky zriadené v jednotlivých výchovných kolektívoch, tzv. oddielové krúžky, ktoré môžeme podľa obsahového zamerania rozdeliť na športové, technické, chovateľské a záhradkárske.

U odsúdených je v rámci záujmovej činnosti veľmi obľúbená športová činnosť. Na jej realizáciu má ústav vytvorené veľmi priaznivé podmienky. Odsúdení môžu na športovú činnosť využívať viacúčelové miestnosti vo výchovných kolektívoch, ktoré sú vybavené športovým náradím na cvičenie, ako hrazda, ribstol a stolnotenisovým stolom. Taktiež môžu k športovej činnosti v letných mesiacoch využívať aj ihrisko s umelým trávnikom a viacúčelové ihrisko s asfaltobetónovým povrchom určeným na nohejbal, volejbal a basketbal, ktoré sa nachádzajú na vychádzkovom dvorci. K dispozícii majú aj telocvičňu. V rámci športovej činnosti sa organizujú pre odsúdených športové aktivity celoústavného charakteru, ako futbalové, nohejbalové, stolnotenisové, streetbalové a šachové turnaje. Na výstavu prác odsúdených, ktoré boli zhotovené v rámci individuálnej záujmovej činnosti, v ústave slúži ústavná galéria, ktorá sa nachádza v priestoroch školského strediska.

      K celkovému zvyšovaniu všeobecného vzdelania a kultúrnej úrovne odsúdených napomáha aj väzenská knižnica odsúdených, ktorá je dostatočne vybavená. Obsahuje  knižničné tituly krásnej, odbornej, cudzojazyčnej a náboženskej literatúry. Súčasťou knižnice je aj čitáreň väzenskej knižnice, kde sú odsúdeným sprístupnené všetky všeobecne záväzné právne predpisy. Duchovnú službu odsúdeným v ústave poskytuje väzenský kaplán a zástupcovia jednotlivých cirkví a náboženských spoločností. V ústave aktívne pôsobí Rímsko-katolícka cirkev  a  Náboženská spoločnosť Jehovovi svedkovia, priestor na poskytovanie duchovnej služby majú zo strany ústavu vytvorené aj ostatné cirkvi. Rímsko-katolícka cirkev využíva pre svoje služby ústavnú kaplnku M. M. Kolbeho, ostatné cirkvi a náboženské spoločnosti majú vyčlenenú miestnosť na školskom stredisku.

     Významným prostriedkom zaobchádzania s odsúdenými je aj zaraďovanie do práce. Odsúdení sú zamestnaní na pracoviskách dislokovaných mimo ústavu, hlavne v poľnohospodárstve, stavebníctve a v priemyselnej výrobe. Veľká časť odsúdených pracuje v ústave na pracoviskách vnútornej prevádzky a strediska vedľajšieho hospodárstva.

       Zdravotnícke zariadenie zabezpečuje liečebno-preventívnu starostlivosť o zverené osoby. Poskytuje akútnu zdravotnú starostlivosť, dispenzárnu a preventívnu starostlivosť vo dvoch všeobecných ambulanciách s prípravovňou, stomatologickej ambulancii a v psychiatrickej ambulancii. V rámci psychiatrického oddelenia sa liečia odsúdení  v špecializovanom oddiele, ktorí majú súdom nariadené ambulantné, alebo ústavné protialkoholické ochranné liečenie, protitoxikomanické ochranné liečenie, ochranné liečenie patologického hráčstva, alebo ich kombináciu a sú zaradení do minimálneho stupňa stráženia.  V uvedenom oddelení ústavu môžu vykonávať liečbu i odsúdení mladiství z ÚVTOS pre mladistvých v Sučanoch. Oddelenie je vybavené štvorlôžkovými a päťlôžkovými izbami pre odsúdených, miestnosťami pre psychológov, špeciálneho pedagóga, pracovnú terapiu, športovou a kultúrnou miestnosťou. Kapacita súdom nariadenej liečby je 46. Oddelenie má pevne stanovený režim s komunitným systémom práce. Pacienti sa podieľajú na fungovaní komunity. Cieľom liečby je dosiahnutie motivácie k trvalej abstinencii a zabránenie recidíve ďalšieho užívania psychoaktívnych látok. Úspešná liečba môže zároveň významne spolupôsobiť aj pri zabránení recidíve v páchaní trestnej činnosti.      

 

REKREAČNO - TELOVÝCHOVNÉ ZARIADENIE PENZIÓN PÍLA

        Ústav má v užívaní aj rekreačné zariadenie Penzión Píla pri vodnej nádrži v okolí obce Horné Orešany s kapacitou 17 miest, ktoré slúži na rekreáciu príslušníkov a zamestnancov zboru, so zameraním na regeneráciu ich síl. V rehabilitačnom zariadení ústavu môžu príslušníci využívať saunu, vodoliečbu, posilňovňu, telocvičňu a vonkajší tenisový dvorec. Okrem toho príslušníci absolvujú preventívne a liečebné rehabilitácie nielen v zariadeniach zboru, ale aj v iných zdravotníckych zariadeniach. Na zvyšovanie svojej fyzickej zdatnosti môžu bezplatne využívať plaváreň a iné športové zariadenia v Trnave. 

CHARAKTERISTIKA  MOŽNOSTÍ ZAMESTNÁVANIA ODSÚDENÝCH  

Mimo ústavu :

-       strážené pracovisko,

-       nestrážené pracovisko s dohľadom a dozorom,

-       s voľným pohybom

 V ústave :

-       pracovisko s dohľadom,

-       pracovisko s dozorom,

-       pracovisko s voľným pohybom.

Ústav prostredníctvom stredísk VH ponúka práce a služby na pracoviskách mimo ústav formou pomocných prác v stavebníctve, spracovateľskom priemysle, v poľnohospodárstve, v potravinárstve, pri separácii druhotných surovín a v strojárstve. Vo vlastnej prevádzke vo vnútri ústavu sa vyrába široký sortiment úžitkových výrobkov pre exteriérovú domovú a záhradnú architektúru - betónové dlaždice, stĺpiky, zábradlia, sošky a kvetináče rôznych tvarov, veľkostí, farieb a vzorov. Výrobky sú certifikované. Ústav nie je na stredisku VH platcom DPH. Momentálne má ústav všetky priestory vhodné na zamestnávanie odsúdených využité.